Na oblohe krvavej

Maľoval som oblohu, krvavím štetcom,
ona stála na rohu so svojim milencom.
Ja rukou hýbem ďalej, namaľujem hviezdy,
pasiem po nich očami, tam hore sme my.

Tam hore, na oblohe krvavej. Čo slnko sfarbilo,
tam hore, na oblohe krvavej, mi to nevadilo.
Tam hore, na oblohe krvavej, čo rukami som stvoril,
tam hore, na oblohe krvavej, to ja som sa jej dvoril.

A krvavo červená prechádza do čiernej,
prestalo už všetko vadiť, mojej duši vernej.
Tmavá čerň ma unáša do svojeho sveta,
moja, tvoja, naša duša po prázdnote lieta.

Tak ráno sa prebudím, obloha je modrá.
A moja nálada, ako zázrakom je dobrá.
Obrátim sa na bok, tam ona leží drobná,
je len moja, krásna, nežná, s ňou odrazím sa od dna.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu