Sedela na okraji postele a dívala sa, do prázdna. Oči padali do tichej noci a ona bola, bezradná. Šperky čo ju zdobiť mali špatili ju, od rána. A rúž čo jej ťažil pery, bledol, ona skrotená. Šaty dávno strhali jej, nahá, ale nádherná. Modrina na ľavej ruke, sýta, ale priehľadná. Za lásku už zaplatila, uzimená, zmetená. Tyran už ju neobíjme, unavená, zmučená. Všetko by mu sama dala, ostala však zničená. Teraz leží s nožom v hrudi, ujma, bola pomstená. Cigareta tíško horí, dym z nej stúpa, nepadá. Bastard zomrel nežnou rukou, druhá je však zlomená. Padla zas na poli lásky, padla hrdo, vzpriamená. Otvorila veľké okno, a vie, čo to znamená. Padne znovu, posledný raz, nahá, ale nádherná. Padne láskou, padla vraždou a ostáva Bezmenná. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj