Bože čo si nado mnou.
Počuješ ho?
Ako sa rúha? Ako netuší,
čo jeho slová činia mojej duši?
Či to netuší?
Čo jeho slová činia s mojím svetom?
Či nevie ako veľmi pomáha ako veľmi zachraňuje?
Jediné čo mi ešte ostalo?
Čo nevie to? Či nechce?
On
ach ...
Ona
Či odmieta ma opäť? Či zdravý rozum zas sa dostal k moci?
Snáď nie, ja ostala by som bez anjelskej pomoci.
Nezniesla by to snáď, duša moja rozdrásaná ...
Nedovolia mi pery, nedovolia mi údy napísať.
Ale rozum praví, nebuď naivná, takého ti nepatrí sa dostať.
On
Teba odmietnuť,
ako to môžeš vyrieknuť.
Tvoju dušu chcem híčkať,
celému svetu sa priznať ...
Že len to by urobilo radosť môjmu srdcu,
keby rozum prestal nám obom robiť sudcu.
Keby kilometer metrom bol ...
Potom by zadržať ma nemohol,
ani múr a ani strom,
ani brána, auto, dom,
v okamihu by som bol pri tebe,
rozum vypol, objal, pobozkal,
a tvoje chmáry by som rozohnal.
No vraví sa never poetovi, lebo jeho slová vrtkavé sú,
nikdy nevieš čo ti prinesú ...
No jedno ti poviem mne môžeš veriť,
tvoje srdce nechcem spreneveriť,
svoju dušu a tajomstvá môžeš mi zveriť,
zo zlým svetom vonku, chcel by som nás zmieriť ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lienka777
5. 9.sept. 2010 01:36
mmm, klobúk dole.... až radosť čítať....
Napíš svoj komentár