Otváram schránku, snívam o tom, že znova prekvapíš ma listom. Otváram schránku, vždy z nádejou, že kus papiera popísaný rukou tvojou, ma čakať bude v obálke zložený, že roztrhnem ju a celý vzrušený, do čítania pustím sa hneď, v tom momente mysliac na odpoveď. Predstavím si tvoju ruku, ako hýbe sa po papieri, ako slová predriekajú tvoje peri. Predstavím si tvoje vlasy, ako dotýkajú sa ho jemne, ako pocity na papier predkladáš mne a v tom okamžiku strniem úžasom, ozývaš sa mi písmom, nie hlasom. Až v tedy si uvedomím naše spojenie, a zabudnem na všetko svoje trápenie. Bo mám niekoho s kým sa podeliť môžem a napíšem znova a znova kým smiem. A ostanem pri schránke hoc aj do rána, vytrvám, pokým bude prázdna. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj