Toľko bolesti ukrývam v sebe,
a toľko lásky dal by som tebe.
Toľko trápenia život mi súži,
a len po tebe duša moja túži!

Toľko bolesti, no pevne si ju držím.
Srdce si vyliať? Nemám ísť za kým.
Keby tú bolesť niekomu som dal,
jeho dobrú dušu, na čisto by som roztrhal.

Toľko bolesti, no stále je moja,
pripomína mi život, odlišnosť od stoja,
pripomína mi lásku, ten prekrásny cit,
no pripomína mi aj teba a môj prázdny byt.

Toľko bolesti, no bolesť je dobrá,
aj keď obloha je pre mňa viac šedá, jak modrá.
Dobré je to že cítim život čisto,
hoci láska uniká v opare hmlistom.

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  8. 1. 2010 12:02
poslednáá strofa je kráásna...



( ale.. obloha je bezfarebná, modrá farba, je len klam )
Napíš svoj komentár