v bielom odetú tvár, sálal z nej strach.
Opretá o dvere, čo osud ukrývajú,
haliace tajomstvá čo myseľ na kusy trhajú.
Pohliadol som na ňu, zrakom dodal odvahy,
ona zavrela oči a postavila sa v rovné nohy.
Poháňaná odvahou ktorou pohľad bol nabitý,
otvorila dvere, padá, letí mi v ústrety.
Vydal som sa naproti, v nádeji že uvidím ju ešte
a kričal pri tom, láska stretneme sa na polceste ...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
majusqa93
12. 11.novembra 2010 11:48
Jeeeeej..... kvasne
3
I like it .... ( písal by som viac ale nestíham ... Stužková... )
Napíš svoj komentár