ten pokrok

neveští nič dobré

len záhubu



ako sused huláka

po žene

a tá

plače, plače a plače,

tak pôda pod nohami

plače v dvojhlase s ňou



litre slanej vody

mi presakujú cez strop .

cez všetky stropy na svete

až do pekiel



filtrované dušami

nájomníkov a rodín .

často uplakaných rodín,

pretože budúcnosť

žiaden muž nepozná .

len liečenie

vlastnej neschopnosti

ranami ...



ale tá sa vráti

vodovodným kohútikom

späť do našich životov

a nič sa nezmení

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár