ten pokrok neveští nič dobré len záhubu ako sused huláka po žene a tá plače, plače a plače, tak pôda pod nohami plače v dvojhlase s ňou litre slanej vody mi presakujú cez strop . cez všetky stropy na svete až do pekiel filtrované dušami nájomníkov a rodín . často uplakaných rodín, pretože budúcnosť žiaden muž nepozná . len liečenie vlastnej neschopnosti ranami ... ale tá sa vráti vodovodným kohútikom späť do našich životov a nič sa nezmení Blog 5 0 0 0 0 Komentuj