bez náznaku strachu

sa nocou túlal samotný .

vo svojich spomienkach

hľadal dôvody

a vrany mu spievali

na ceste za smrťou



zatiaľ čo prvý plač syna

hrýzol svedomie matky,

z románu pre ženy sa stratila

krása pre detail

a krása okamžiku zničená

krásou zármutku



iní, dávno opití slobodou

sa smiali v perfektnom vákuu,

ale niečo tomu chýbalo

ďalší prekročili hranicu svojich možností

na striedačku s úspechom

a ja som robil hovno

pri sraní si z huby



skvelý čas na výčitky

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  1. 7. 2010 00:12
občas, v nejakom tvojom verši, zacítim silu okamihu.

dotkne sa. a to je dobre.
Napíš svoj komentár