Pekné normálne ráno .Zobudím sa a čaká ma príjemné zistenie, že si môžem pospať ešte pol hodinu, kým pôjdeme do kostola. Zrazu počujem z kuchyne výkrik a hneď potom zúfalé varovanie „Daja pozor“ ...kým som sa stihla spamätať a ubránit , už som mala na vankúši a na hlave pohár studenej vody..., vraj nech som zdravá..., aká irónia , že vďaka tomuto zvyku zaužívaného nie kvôli pomste ženám a ich beztrestného týrania aspoň raz do roka, ale kvôli zdraviu a kráse som ešte cely deň kýchala a fúkala nos a z môjho pol hodinového spánku ostalo už len pätnásť minút. Veď som si predsa musela prezliecť pyžamo a prehodiť vankúš na druhu stranu postele, no veď kto by už len ležal v mokrom.
Po požehnaní farára na konci omše, -vraj nech si chlapi splnia svoju povinnosť a vyoblievajú ženy- sme na kostolnom dvore zahájili dlho pripravovanú akciu –takzvaný ZDRH –odvodený od slova zdrhnúť , vybrali sme sa do sveta, nie do ďalekého, len na Betliar a Krásnu hôrku.... Samozrejme, že sme zaplatili len na Betliari, zdalo sa nám veľa platiť štyri eurá za hrad, ktorý sme videli asi šesť krát, tak sme ho len obehli a vrátili sa späť na parkovisko. Počas cesty sa sestra zdravila neznámym ľuďom.. vraj je to obohacujúce , ale vlastne len vyrývala do svojho manžela, ktorý sa u nás na dedine zdraví každému, aj keď ho nepozná.. odvôvodnil to tým, že ak on dostane defekt hneď mu každý pribehne na pomoc, zatial čo sestre nie, ale keďže je jeho žena , pomôžu jej tiež (mecheche) ako sme tak schádzali dole ozval sa močový mechúr.., a ako všetci vieme, hlas mechúra sa nedá umlčať, tak som sa vybrala na wc. Pani hajzelbaba mala mierny problém vydať mi osemdesiat centov z eura.. keďže moje biologické potreby boli veľmi silné, pomohla som jej , ona bola šťastná, že zarobila 20 centov a ja že sa konečne môžem dostať k tej čarovnej bielej mise, ktorá jediná vtedy vedela vyriešiť môj močový problém. Keď som vybehla z wécka po rodine ani chýru ani slychu, tak som sa vybrala na parkovisko, cestou som ignorovala pískanie miestnych inteligentov na moju osobu, alebo lepšie povedané hormónmi ovládaných puberťákov, ktorý po dlhej zime opäť raz uvideli odhalene ramená..., ako to už u nás býva zvykom, aj tento výlet končil nanukom. Ja konkrétne som mala nejakú ovocnú farebnú blbosť a ako to už u mňa býva zvykom, kúštik nanuku som si ako spomienku vzala na tričku domov....
Doma sa švagor ukázal ako poriadny zradca..., olial ma zákerne zozadu a ešte aj na novom koberci...a keďže mamk sa hrá na super svokru, nič mu nepovedala, dokonca mu dala aj vajce..., trápne, smiešne pre niekoho pekné tradície sa zachovávajú aj tak a vy pred nimi , či už chcete, alebo nie, neujdete.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
whatsername8  16. 4. 2009 19:00
buď rada...môj ocino si na veľku noc umyl ruku, chytil ma za rameno a povedal "veľka noc"

a k blogu? zatiaľ tvoj najlepši..a nehovorim to len preto, že som mala na obed u vas gulaš

a miestni inteligenti boli čo zač? dôchodcovia, romovia, robotnici, ožrani?
Napíš svoj komentár