a tak ďalej, z jednej starej pesničky. A s ňou melódia, pohmkávam si a v duchu sa lúčim.
Lúčim sa s členom rodiny.
Je mi blízky, nemám pred ním tajomstvá. Pustím si ho k telu.
Teda mala by som hovoriť v minulom čase, lebo situácia sa začala zhoršovať. Zo dňa na deň. Neviem, kedy sa ten rozklad začal, ale všimla som si to podľa pachu. Najprv som nevedela, čomu mám ten zápach pripísať.
Pravda je, že zápach sa rapídne zhoršoval a už nebolo možné prehliadnuť jeho pôvod. Smeroval vždy k nemu, a keďže má brata, dvojča a všade chodí s ním, povedala by som, že smeroval k nim. Smrad, ako keď sa niečo rozkladá, taký nasládly puch, pripomínajúci mŕtvolu. Teda aspoň to tuším, v zásade som s nijakou mŕtvolou ešte neprišla do styku.
Pocítila som obavy. Nechcem zánik, napadlo mi bolestne.
nechcem zase prísť o pocit starostlivosti a bezpečia.
Pritom viem, že koniec je nevyhnutný. A tak sa lúčim s členom rodiny, ktorého už zajtra neuvidím. Dnes večer navždy odíde z môjho života...
Môj priateľ, s ktorým sa cítim tak bezpečne, tak príjemne, priam v pohodlí.
Zbohom, moje papuče
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár