Larissa sa rozhodla, že u nás zostane aj cez noc. Bola som rada, sama som ešte ráno nevedela, či tu budem chcieť zostať, ale rozhodla som sa, že ešte prekutrem Mikovu kanceláriu a keby som nič nenašla, bolo ľahšie sa od môjho archanjela držať ďalej v Mikovej vile, ako doma, keď som vedela, že nás oddeľujú len jedny dvere. Už od knižnice sa ma držala depresia a ako naschvál sa ju rozhodlo všetko ešte podporovať.


, , Sam, čo keby si si k nám dnes prisadol? " ponúkol Mike nadšene prekvapenému zeleno okému chalanovi pri večeri. Videla som aj to ako Ted pevne zovrel čeľusť a zovrel lyžičku tak kŕčovito, že sa mohla kedykoľvek pri jeho vlkodlačej sile zlomiť. Pochopila som, že Mike chce byť zdvorilí keďže vie o vzťahu Sama a Larissi, ibaže si neuvedomoval ako tým ubližuje svojim deťom. Ja aj Ted sme strelili pohľadom po svojich láskach.


, , Ďakujem, Mike, rád sa pridám, " mala som pocit, že Sam situáciu síce pochopil, ale nesmel odmietnuť Mikovo pozvanie. Ale prečo som mala tento pocit, Larissa mu o našich vzťahoch povedala? Pridal sa k nám pri večeri a Mike sa ho rozhodol spovedať.


, , Páči sa ti byt? Vybral som dobrú štvrť? " spýtal sa s úsmevom Mike a zaujato si Sama obzeral a všimla som si, že jedným očkom hádže po Larissi, aby videl jej reakcie.


, , Áno, samozrejme Mike, nemohol si vybrať lepšie miesto, " Sam mierne kývol hlavou v po klonku a mňa napadlo to, čo často pri Chrisovi. Nohy mu bozkávať nechceš? Ale už som sa naučila, že či Chris, či Sam alebo ktokoľvek tu sa takto správať musel, aby si Mika nepohneval.


, , A čo tebe, Larissa, už ti svoj nový byt ukazoval? " otočil sa zaujato na ňu a mňa naštvane napadlo. On to vie. On vie, že Sam ju do bytu už zobral.


, , Áno bola som tam, byt je pekný len trochu chladne a nepohodlne zariadený, " odpovedala Larissa úprimne a mykla ramenami.


, , No veď si ho budeš môcť prerobiť ako budeš chcieť, " usmial sa Mike. , , Ale dopredu ťa varujem, že si tvojho chlapca budem často požičiavať, asi by to chcelo do bytu nejakého psíka aby si často nebola sama, " povedal Mike a dobrácky na ňu žmurkol, ale Larissa sa postavila na odpor.


, , No dúfam, že až tak často mi ho brať nebudeš Mike, " povedala Larissa s jasnou výzvou keď nadvihla obočie. Bola drzá, ale ako človek si to mohla dovoliť.


, , Samozrejme že nie, " zasiahla som ja s úmyslom jej pomôcť. , , Pohovorím si s otcom, " hravo som na Mika žmurkla. , , Aby ti Sam zostával, čo najdlhšie a nebol ti často kradnutí, " usmiala som sa.


, , Prirodzene, pokúsim sa ti chlapca príliš nekradnúť, ale poznáš to, upíry, " zasmial sa Mike a zbitok večere už prebehol väčšinou v častých otázkach čo sme celí deň robili.






, , Jasne, pokúsim sa ti chlapca príliš nekradnúť, ale poznáš to, upíry, " ako posledná som vošla do svojej izby zosmiešňujúc znechutene Mikov hlas a dvere som za sebou zatresla. Ted a Larissa po sebe hodili rýchlim pohľadom. , , No nie tupec, nepoznáme to, " naštvane som sebou hodila na posteľ, keď už čupela Larissa a sedel Ted.


, , Teba nevytočila táto veta, že nie, " overoval si Ted mierne pobavený mojim správaním.


, , Ale áno, " odvrkla som. , , Mimochodom, " otočila som sa rýchlo na Larissu. , , Sam o Chrisovi a Joshovi vie? "


, , Neviem, či vie o Joshovi, ale o Chrisovi hej, " povedala a mykla ramenami.


, , Larissi, " nemohla som uveriť tomu, že to Samovi prezradila. , , Vieš aké je to nebezpečné, čo keď sa Sam prekecne alebo ho Mike prinúti to povedať."


, , Ale ja som to Samovi nepovedala, " bránila sa Larissa. , , To je na tom to divné, " primračila sa. , , Neviem kto mu to povedal, ale Sam to vedel sám začal s touto témou."


, , Vážne? " aj moje obočie sa stiahlo a aj Ted sa razom tváril mierne prestrašene.


, , Odkiaľ by to mohol vedieť. Nemá to odkiaľ vedieť, " brblal Ted razom nervózny, aj jeho napadlo to čo mňa, čo keď to vie viac sluhov vo vile potom je len otázkou času, kedy sa to Mike dozvie. Rýchlo som zoskočila z postele a pobehla k dverám.


, , Seth! " zakričala som, keď som otvorila dvere v momente bol blondiak pri mne a čakal na rozkaz. , , Okamžite nájdi Sama a hneď mi ho priveď a pohyb! " Ako náhle som vydala rozkaz Seth sa rozbehol dole chodbou a zabočil za najbližší roh.


, , Čo od Sama chceš? " nechápala moje počínanie Larissa, ja som sa nervózne začala prechádzať hore dole.


, , Musíme zistiť koľko ľudí to vie a odkiaľ to vie Sam, " vysvetlil Ted a sám si nervózne hrýzol spodnú peru. , , Mike naozaj Josha a Chrisa zabije keď sa o nich dozvie. Nebude tak vrúcny ako k Samovi. Ty nie si jeho dcéra. Pre neho si len nejaké dievča z ulice a to že sa vlkodlak dá dokopy s človekom je celkom bežné." Ozvalo sa klopanie. Chlapec je rýchly. Napadlo ma keď som prudko otvorila dvere.


, , Sam, poď ďalej a hneď! " prikázala som mu. Sam síce nadvihol obočie, ale vošiel. , , Díky Seth, môžeš ísť, " poslala som preč svojho osobného sluhu. Ten mykol ramenami a zase sa vydal dole chodbou. Keď som sa otočila do miestnosti Sam už bol pri Larissi a bozkával ju. , , Hej vy dvaja, na toto som ťa sem nezavolala, " zvrčala som a bodlo ma pri srdci, keď mi došlo, že ja a Chris si lásku nebudeme môcť prejavovať ešte veľmi dlho. Sam Larissu pobozkal naposledy a zamračene sa na mňa pozrel nepáčilo sa mu, že ich ruším.


, , Áno, ty niečo potrebuješ, Destiny? " spýtal sa trochu priveľmi vznešene.


, , Nie len ona, " ozval sa Ted a mrčiac sa vstal zo stoličky. , , Mám pre teba pár otázok. Musíš na ne odpovedať a musíš na ne odpovedať pravdivo, Sam, to je rozkaz! "


, , Samozrejme, " prikývol Sam. , , Čo si môj princ a moja princezná želajú? " pretisol skrz zuby. Jasne, ani Samovi sa nepáčili priame rozkazy.


, , Odkiaľ vieš o Chrisovi? " vybafla som na neho bez okolkov. Videla som, ako sa Larissa mračí, že sme na Sama tak vyskočili, ale ja som na zdvorilostný rozhovor naozaj nemala čas a navyše som potrebovala pravdu a bez priameho rozkazu mohol klamať.


, , O Chrisovi? " Sam sa zamračil a nadvihol obočie. , , Čo viem o Chrisovi? " naozaj nechápal kam tým mierime, lebo dostal priami rozkaz a tak odpovedať musel a pravdu. Pozrela som na Larissu, žeby sa splietla a Sam o Chrisovi nič nevedel.


, , Ale vieš, Sam, " pripojila sa do rozhovoru Larissa, ale ona svojho chlapca oslovila omnoho nežnejšie. , , Rozprávali sme sa o tom, že Chris je pravdepodobne do Destiny zamilovaný a ty si mi to potvrdil. Ty sám si s touto témou začal."


, , Aha, " Sam pochopil o čo ide. , , Tak to chcete vedieť. To mám od Chrisa s niekým sa aj on porozprávať potreboval a teraz mu Harper oporou nebol, tak sa otočil na mňa, lebo mi dôveruje a po Harperovi som mu asi najbližšie, teda ak nepočítame teba a Teda. Chris nemá priateľov, ale so mnou strávil najviac času."


, , Kedy ti to povedal? " zamračila som sa.


, , Ešte v lete, " priznal Sam. , , Vtedy mi prvýkrát povedal, že mu nie si ľahostajná a neskôr sa mi priznal, že ťa miluje a je s toho na nervy, lebo Harperovi sa zveriť nemôže, ten by mal totiž prednášky o tom aké je to hlúpe a nebezpečné, tak sa zveroval mne, lebo vedel že ja ho súdiť nebudem. Neskôr prestal a väčšinu času trávil s Joshom, ale prečo s Joshom to neviem a prišlo mi riskantné zaťahovať do toho aj Josha."


, , Josh je v poriadku, " povedala som miesto toho ja. , , Mne skôr robí problém, že to vieš ty."


, , Prečo ja budem mlčať. Nikomu nič nepoviem, " zamračil sa na mňa Sam, lebo som mu vyjadrila takú malú dôveru.


, , Sam, to nie je tým, že by som ti neverila. Verím, len otcov rozkaz je stále vyššie, keď ti dá priamy rozkaz budeš musieť hovoriť, " povedala som skoro až zúfalo. Sam sa zasmial a sadol si na moju posteľ vedľa Larissi.


, , Des, ja viem ako mierne obchádzať zákony, " potom sa ale zamračil. , , Prečo je Josh v poriadku? " nechápal.


, , Bude lepšie, keď to vedieť nebudeš, " vyletel prudko Ted až som sa mykla, a Sam nadvihol obočie. Ale Sam nebol hlupák a dal si Tedovu reakciu rýchlo dokopy, aj s tým prečo s Joshom zrazu Chris sympatizoval viac, ako s ním samým.


, , Aha, miluje ťa, " poznamenal Sam. , , To by ma nenapadlo, " zhodnotil. Rozosmiala som sa nad Tedovím výrazom.


, , Keby si tak nevyletel nedošlo by mu to, " povedala som Tedovi pobavene a ten ma preťal pohľadom. , , Čo? Môžeš si za to sám. Sam, " otočila som sa na zeleno okého chlapca, ktorého Larissa zozadu objala. , , Uvedomuješ si aké sú tieto tajomstvá dôležité? Musíš za každú cenu mlčať."


, , Ja si to uvedomujem, Destiny, neboj sa neplánujem Josha a Chrisa už vôbec nie vystaviť Mikovmu hnevu. Ja budem mlčať, " povedal mi tak úprimne, že som mu verila každé slovo a tak mi nezostalo nič iné ako sa na neho usmiať.


, , Ďakujem, " šepla som a vtedy do izby vtrhol Chris.


, , Destiny..., " Chris sa zarazil, keď videl, že izba je plnšia ako obvykle. , , Môžem s tebou na moment hovoriť? " spýtal sa a významne pozrel po ľuďoch v miestnosti, keď po sebe zavrel dvere.


, , Pokojne aj pred nimi, nie je už nič, čo by nevedeli, " povedala som a zmocnila sa ma taká hlboká depresia, keď som pohliadla na Chrisovu tvár, že to snáď ani nebola pravda. Tá ťažoba bezvýchodiskovej situácie ma zvierala. Nikdy sa ho nebudem môcť dotknúť, nemám právo ho milovať.


, , Hovoril som s Harperom, " začal Chris, keď si obzrel ľudí v miestnosti, asi sám zhodnotil, že tu nie je nikto komu by nemohol veriť.


, , Nadával ti ako posledne, " skúsia som, a tým, som mu skočila do reči.


, , Nie ale... Moment, počkať, " Chris sa na mňa zamyslene zamračil. , , Ako vieš, že sme sa posledne hádali? "


, , A nie je to jedno, " povedala som smutne, o kamerách aj tak vie a tak mu to častom určite dôjde. , , Hovoril si s ním a čo? "


, , Povedal, že sa s tebou rozprával. Vraj si chcela nájsť nejakú páku na Mika, " povedal Chris zamračene a mierne zúfalo v jeho bežne chladných očiach som videla nehu.


, , Áno, chcela, ale pokiaľ ani ty o nejakej nevieš, tak mi veľmi nepomôžeš, " vzdychla som a mala som pocit, že z každého môjho slova zaznieva tá depresívna bolesť a asi hej, lebo Larissa na mňa hodila starostlivý pohľad.


, , Nám nepomôžem, " opravil ma Chris a ja som mu pozrela do ustarostených čiernych očí. , , Nehľadaj na Mika páku. Neexistuj, už dávno by som ju bol našiel, keby hej, " Chris podišiel ku mne a čupol si predo mňa, položila som mu ruku na tvár, on ju prikryl svojou a oprel sa mi do dlane. , , Nehľadaj niečo, čo nie je. Zmier sa s tým, inak to nejde, " s tým vstal a odchádzal k dverám.


, , Čo keď to jednoducho nedokážem? " spýtala som sa bolestne. Otočil sa a pozrel mi do očí so smutným úsmevom.


, , Milujem ťa, Destiny, ale mi dvaja to nejde. Si princezná a ja len..., " vzdychol. , , Sluha, nehodný tvoje lásky a pozornosti."


, , Iba podľa Mika, " zvrčala som podráždená a frustrovaná týmito jeho slovami, ako to mohol povedať, to nevidí, že to ja nie som hodná jeho pozornosti? Ale keď už som ju získala nechcem ju stratiť. Už nechcem byť bez neho.


, , Nie, nie len podľa Mika, " pozrel na mňa nežne, ale zároveň hrozne ustarostene. , , Ale podľa všetkých predchádzajúcich kráľov a kráľovien a asi by si to mala rešpektovať. Mala by si vziať v úvahu zákony svojich predkov, tak si to želali oni. Nie sú snáď ich zákony hodné tvojej úcty."


, , Nie hlúpe zákony, " zvrčala som. , , Ich zákony sú hlúpe, " odsekla som tvrdohlavo, ale cítila som, že moje oči sú razom sklené. , , Nemôžem sa od teba držať ďalej! Viem, že tvrdíš, že tak to bude pre nás oboch ľahšie, ale ja neviem ako, " šepla som zúfalo a cítila som, že moje srdce zovrela päsť, ktorá s každým ďalším slovom stláča moje srdce viac a viac, akoby ho chcela rozdrviť. , , Neber mi aspoň tú ilúziu, že existuje niečo, čo na Mika zaberie. Niečo, prečo nám dovolí byť spolu. Ja niečo potrebujem, aspoň malú nádej, Chris, " cítila som ako si jedna zo sĺz našla cestu z môjho oka a pomaly mi steká po líci. Pálila tak strašne, ako keby mi to tvári stekal vriaci olej alebo dokonca samotná láva vyvrhnutá z vnútra zeme. Chris vzdychol a môj brat ku mne priskočil, aby ma objal vedel, že nemám ďaleko k zrúteniu.


, , Bude lepšie, keď sa zmieriš s faktami, " povedal Chris pevne, aj keď na konci sa mu hlas zlomil. Tiež nebol taký silný na akého sa hral. , , Je mi to ľúto, kiežby to bolo ináč, " otočil sa mi chrbtom a beztoho, aby sa obzrel opustil moju izbu .


Tá ťažoba, ktorú som cítila ešte viac spevnela a ja som sa zosunula na zem. Nohy ma odmietli niesť. Ted, ktorý bol stále pri mne si vedľa mňa kľakol a vtiahol si ma do náruče. Vedela som síce, že nemôžme byť spolu, ale počuť tie slová priamo od neho ma ubíjalo. Chcelo sa mi umrieť, neverila som, že by so mnou mohol jeden chalan toto urobiť. Veď ja som vždy tá silná, ja som predsa tá, čo sa nezrúti, len preto, že niečo je ťažké. Veď ja som tá, čo koná múdro a za veci si bojuje, ale tá depresia, ktorá ma prehĺbila mi jasne hovorila. PREHRALA SI! ZMIER SA S TÝM! A najhoršie na tom bolo, že som jej neodporovala, naopak dovolila som jej presvedčiť ma, že je to tak. Počula som Larissine slová blízko pri mne ako mi niečo hovorí. Musela zliezť z postele ku mne. Cítila som Tedove paže ako ma zrazu stískajú silnejšie ako obvykle. Plakala som a oni sa ma zbytočne snažili utíšiť. Vždy som si myslela, že nie je možné milovať tak, aby to otupilo zdraví rozum a ten môj už dupľom nie. Neverila som, že je možné milovať, tak aby to spôsobovalo až takúto strašnú fyzickú bolesť. Ako strašne som sa mýlila. Každá z tých sĺz ma hrozne pálila, srdce mi zvierala kovová, pevná päsť a ja som vedela, že patrí môjmu otcovi. V hrdle som cítila guču, ktorá mi bránila dýchať a keď aj nejaký vzduch cez seba pustila dole do pľúc, tie sa zovreli odmietajúc kyslík priať, akoby som si dýchať nezaslúžila. Chrisove, , , zmier sa s tým" sa do mňa zabodávalo v podobe tisícky rozžeravených nožov. Ako to môže takto bolieť? Ako môže takto hrozne bolieť vedomie, že nemôžme byť spolu? Ako môže takto veľmi bolieť láska?


Neviem ako dlho som ležala v Tedovom náručí a plakala. Neviem, ako dlho sa ma snažili utíšiť a tá bolesť neustupovala. Keď mi už nezostali sily ani na tichý plač či vzlyky, keď už som len otupene ležala v Tedomvom náručí viem, že ma Sam zdvihol zo zeme a položil na posteľ. Viem, že ma Larissa zakryla a niečo mi hovorila, ale ja som len apaticky hľadela pred seba a uvedomovala som si len hmlisto, že keď sa zmením na živím kameň je to trochu znesiteľnejšie. Znesiteľnejšie než vzlyky a plač. Keď som sa nehýbala nebolelo to až tak veľmi. Len letmo som vnímala, že Sam odišiel, ale Ted a Larissa si ku mne ľahli a zostali pri mne celú noc. Zaspala som až nad ránom.


Keď som sa zobudila Ted s Larissou ešte spali. Vstala som opatrne, aby som ich nezobudila a v kúpeľni som si uvedomila, že tvár v zrkadle nie je moja. Nepatrila mi. Nepoznala som ju. Akoby som hľadela na niekoho cudzieho a najhoršie na tom bolo, že mi to bolo úplne jedno. Vlastne som ani nevedela, či spím alebo či som hore. Všetko bolo zvláštne ako v opare. Keď som vošla späť do izby Ted aj Larissa boli hore a pozorovali ma.


, , Ako ti je? " spýtala sa opatrne Larissa a hodnotila každú moju reakciu. Chvíľu som jej otázku hodnotila. Ako mi vlastne je? Necítila som tú bolesť, čo včera, necítila som nič.


, , Nijak, " povedala som popravde. Hľadela som na svoju najlepšiu kamarátku a milovaného bračeka, ako na kusy nábytku, necítila som nič ani k nim. Necítila som nič. Keby som nebola v takej apatii, asi by ma to vystrašilo, ale ja som naozaj necítila nič. Žiadnu bolesť, žiadnu nenávisť, žiadnu zlosť, žiadne zúfalstvo. Brali by ste to? Kto nie, ale ja som zostala bezcitná úplne. Necítila som ani nič kladného žiadnu radosť, lásku, veselosť a ani som nič z toho nedokázala predstierať.


Mike celú dobu na obede niečo hovoril a mal veselú náladu, ani si nevšimol, že ja mlčím a apaticky sa hrabem v jedle. Nič so mnou neurobil, ani pohľad na Chrisa. Vôbec nič. Keby som teraz dokázala niečo cítiť priala by som si jediné. Zabite ma! Všimla som si, aj keď mi to bolo úplne jedno, že Harper, Chris, Josh, Sam aj ostatný si všimli, že so mnou niečo nie je v poriadku, hádzali na mňa úzkostlivé pohľady a keď sa môj apatický pohľad stretol s Chrisovým bolestným, ktorý už chápal, čo sa stalo. Napadlo ma úplne chladne jediné, ako keby som bola počítač, , , len som sa s tým zmierila." Neskoro som si uvedomila, že zmieriť sa znamená, necítiť vôbec nič.


Samove a Larissine bozky pri ktorých som si vždy spomenula na to, že ja a Chris nemôžme, mi teraz boli úplne ukradnuté. Joshove zamilované pohľady na Teda som brala ako keby ani neboli. Rozprávala som a robila som, čo sa odo mňa očakávalo a chcelo. Nikdy som nepovedala, že to či ono sa mi robiť nechce a tak to neurobím, mechanicky som to robila. Lebo mi to bolo jedno. Automaticky som si do školy poobede robila úlohy, čo som nerobila nikdy. Automaticky som doma upratovala, čo som tiež nerobila nikdy. Jednoducho som pracovala, rozprávala, učila sa. A prečo som to robila? Lebo som nič necítila. Nemohlo ma to nudiť, alebo otravovať, bolo mi to totiž úplne jedno. Išla s kamarátkami kam chceli, ale to všetko prebiehalo stále v hmle. Nebola som si istá, či som vôbec od chvíle čo ma Sam položil do postele a ja som zaspala, aby som sa prebudila do apatie, zobudila. Stále to mohol byť len sen. Ja som to nevedela.


Aj moje spolužiačky si všimli, že sa niečo deje. Zo začiatku si robili posmech, že som asi na práškoch a neskôr chceli úzkostlivo vedieť, čo sa, pre boha, stalo a potom ma začali skoro úplne ignorovať, hovoril so mnou, len keď potrebovali a mne to bolo jedno. Ignorácia v škole? No a čo? Bolo mi jedno, či sedím a čumím do tabule alebo ku mne niekto niečo hovorí.


Mama na mňa hľadela mierne prestrašene a stále sa ma pýtala, či sa niečo nedeje a ja som stále odpovedala rovnako. , , Nie, mamy, všetko je v najlepšom poriadku, " odvetila som mechanicky aj keď som vedela, že mi neverí ani slovo, ale ona sa nepýtala, asi zhodnotila, že je lepšie nevedieť. Od toho víkendu som k Mikovi nešla a ani som s ním nevolala, len som si s ním písala na nete, lebo môj mozog chladne vyhodnotil, že aj Mike si všimne, že so mnou niečo nie je v poriadku a mohol by sa nejako dozvedieť o Chrisovi, keby riešil záhadu mojej apatie a môj mozog mi len chladne povedal, že keď sa to Mike dozvie tak Chrisa zabije. Prečo som mala dojem, že je mi to jedno? Len chladná logika, že život je dôležitý mi prikazovala Mikovi odpisovať: Nedôjdem, lebo mama chce, aby som aj s nimi trávila viac času alebo Nedôjdem, lebo mám veľa práce do školy alebo Nedôjdem, ide von s babami. Ted ma v škole pozoroval a často zostával poobede, aby ma zabavil, ale ja som zabudla, čo to slovo znamená. Vedela som chladne vyhodnotiť, že zábava je niečo pri čom je človek šťastný, smeje sa a je mu dobre je v miernej eufórii. Ale aký pocit je eufória, aké je to byť šťastný? Iba chladná matematika, len stroj.


Chris sa na mňa celú tú dobu pozeral utrápene. Niekoľko krát sa snažil nadviazať rozhovor a ja som mu odpovedala a pýtala som sa ho na to, čo asi čakal, ale necítila som k nemu nič. Vôbec nič. Žiadna radosť a vzrušenie z jeho prítomnosti. Keď ku mne prišiel bližšie necítila som, žeby sa moje srdce rozbehlo rýchlejšie. Necítila som túžbu sa ho dotknúť. Bol mi ukradnutý. Jedno poobedie ho Larissa a Ted naštvane obvinili, že za to môže on.


Sedela som na posteli a apaticky som odpovedala na Larissine otázky ohľadne školy. Chris stál v izbe a opieral sa o stenu. Hľadel na mňa zúfalo. Ale keď Ted videl, že sa so mnou po mesiaci aj niečo nič nezmenilo. Stratil nervy.


, , ZA TOTO MOŽEŠ TY! " vyštekol na Chrisa Ted tak zúrivo, ako som ho ešte nepočula. , , JE TO TVOJA VINA! " Ted sa triasol po celom tele a z očí sa mu liali slzy. Netušila som, či zúrivosťou alebo zúfalstvom. Chris nepovedal ani slovo na svoju obhajobu, len pozrel do zeme, vedomí si skutočnosti, že je to v podstate pravda.


, , Ted, nekrič tak, " povedala som apaticky a asi sa niečo zlomilo aj v Larissi, keď ma objala okolo ramien a ja som si uvedomila, že aj ona plače. , , Mama síce doma nie je, ale nekrič, prečo kričíš? " dopovedala som. , , Larissa neplač. Prečo plačeš? " otočila som sa na svoju najlepšiu kamarátku a pohladila som ju po vlasoch, ako keby som len tak mimochodom prešla prstami po doske stola, jednoducho bez kúska citu. Larissa sa odo mňa odtrhla už si zvykla na ten môj chlad a rovnako naštvane pozrela na Chris.


, , Ted má pravdu, je to tvoja vina! Nevravím že nie aj Mikova, ale aj tvoja! Ty si ju prinútil stať sa takou chladnou! TY A MIKE STE JU ZNIČILI! " skríkla Larissa cez slzy z obviňujúcim výrazom na tvári.


, , MOŽETE ZA TO OBAJA A TY TO VIEŠ, CHRIS! " vložil sa do toho zase Ted. Chrisovi po tvári stekali slzy, to som videla a bolo mi to jedno, vlastne bolo mi jedno, že sa táto hádka odohráva, ľudia ktorý ma majú radi ako keby tu ani neboli. Hľadela som na nich ako na nejaký nezaujímaví film, ktorý je síce nezáživný, ale nudu vo mne vyvolať nevie, ale nevie vo mne vyvolať ani inú emóciu. , , JE TO TVOJA VINA, LEBO OTCOV PODIEL VINY KAŽDÝ ČAKAL, ALE TOTO SI SPOSOBIL TY TÝM, ŽE SI JEJ POVEDAL, ABY SA S TÝM ZMIERILA A STALO SA TOTO! " kričal po ňom nepríčetne Ted. Videla som ako Chris zúfalo krúti hlavou, ani nie tak v obhajobe, ako keby s tým nesúhlasil, ale ako keby sa skôr snažil tie slova rozohnať, aby ich nemusel počúvať a za chvíľu mi to potvrdil tým, že si dlaňami zovrel uši a zviezol sa po stene na zem. Jeho plač už nebol tichý počula som jeho vzlyky. A najhoršie bolo, že Chrisova bolesť mi bola úplne ukradnutá.


, , STAČILO JEJ POVEDAŤ NECH SI PÁTRA ĎALEJ! " kričal ďalej Ted. Larissa ale už len zarazene hľadela na zrúteného teenagera na zemi na tvári sa jej už nezračilo obvinenie. , , STAČILO POVEDAŤ TO ČO SME HOVORILI MI, ŽE SA TO NEJAKO VYRIEŠI, ALE TY NIE! VŠETKU NÁDEJ SI JEJ ZOBRAL AŽ SA STALO TOTO DÚFAM, ŽE SI SPOKOJNÝ! ! "


, , PRESTAŇ! " skríkol Chris a ja som videla, ako si objal kolená a mierne sa pohybuje dopredu a dozadu. , , Prestaň, Ted, už dosť, " Chrisova prosba bola taká zúfalá a utrápená, že by každému človeku zovrela srdce, ale to moje zostávalo kamenné. , , Prestaň, prosím, prosím, už mlč, ja to už nevydržím. Myslíš, že to neviem! Myslíš si, že neviem, že je to len moja vina, " zdalo sa, že Chrisovo zúfalstvo Teda konečne odzbrojilo, lebo zaspätkoval od Chrisa ďalej, aj keď na neho stále hladeľ pohrdlivo. , , Milujem ju, Ted, rozumieš, " Chrisove slzy a vzlyky aj brata zarazili. , , Aká si myslíš, že pre mňa je tá jej apatie. Ja som to nechcel. Nechcel som toto spôsobiť, je mi to ľúto, tak ľúto. Chcel by som, aby to bolo ináč, ale ako, povedz mi ako ju mám z toho dostať a ja to urobím, " Chrisov hlas sa zlomil a stratil sa v ďalších, zúfalých vzlykoch


, , TAK TY SI NECHEL! NA TO JE UŽ, ALE TROCHU NESKORO! " Ted zase začal po Chrisovi hulákať, keď sa mi pozrel do oči a ja som mu pohľad opätovala, asi bol stále mŕtvy, keďže Teda zase tak vytočil. Chris si znovu položil dlane na uši a krútil hlavou neprestávajúc sa húpať dopredu a dozadu, snažiac sa Tedove výčitky nepočúvať.


, , TED! UŽ MLČ! NEVIDÍŠ, ČO TO S NÍM ROBÍ? ! ! " skríkla Larissa po Tedovi a rýchlo si k Chrisovi kľakla, keď pochopila, že chlapca už aj tak spaľujú výčitky, nepotrebuje, aby ich Ted ešte do neho hustil. Chris sa jej naozaj chytil ako topiaci sa slamky, pevne zovrel rukami jej pás a hlavu schoval v jej lone. , , Neboj sa zistíme ako ju zase prebrať. Zistíme to, " aj Larissin slaný vodopád tiež neutíchal, keď sa chlapca snažila upokojiť. A ja? Ja som to celé videla a bolo mi to úplne jedno. Nijako to mnou nepohlo. Niekde v hlave si moja chladná logika vypočítala, že keby som cítila, mala by som si želať umrieť, lebo ľuďom, ktorých milujem, teda asi som ich niekde hlboko milovala, tak nehorázne ubližujem.






Chris sa mi nevyhýbal bol so mnou ešte častejšie. Stále vysedával v mojej izbe a plakal, čo bolo na Chrisa tak neobvyklé dlho som neverila, že by tento chalan vedel, čo sú to slzy. Často mi hovoril ako mu je to ľúto. A moja chladná logika si zase vypočítala, že on za to predsa nemôže. Môj mozog sa rozhodol sám, že radšej ako keby mal cítiť bolesť radšej nebude cítiť nič. Keď som to Chrisovi povedala zmocnilo sa ho ešte väčšie zúfalstvo. Asi preto, lebo pochopil, že mi spôsobil, až takú hroznú bolesť, že som za svoje jediné východisko, považovala apatiu. Stále dokola opakoval ako ma miluje, možno preto, aby vo mne vzbudil nejaký ten cit.


, , Ty ma nemiluješ? " spýtal sa ma jeden večer, keď som ležala na posteli a hľadela do stropu, pozrela som mu do očí. Snažil sa ma prinútiť niečo cítiť.


, , Chris, ja necítim vôbec nič, " vedela som, že som sa usmiala, ale bol to len automatický mimický sval, necítila som veselie, ani pobavenosť, či úľavu, usmiala som sa nasilu, len mimicky. Keď som natiahla ruku k Chrisovej tvári, že ho pohladím prudko od postele odskočil. Ako keby som sa k nemu blížila rozžeraveným kutáčom a nie rukou. Jeho odmietnutie môjho dotyku, by mi kedysi ublížilo, mala som pocit, že doba kedy som cítila, bola hrozne dávno, teraz mi to však bolo úplne ukradnuté.


, , Nedotýkaj sa ma, bolí to o tom viac, " šepol zúfalí, keď zapadol do svojej izby. Ja som len apaticky pozrela opäť do stropu a zaspala. Prišiel ma pozrieť dokonca aj Harper, ako mi povedal ukončil aj psychologickú školu, ale nakoniec musel zhodnotiť, že ja som už skôr prípad pre psychiatra. Zamietla som jeho známeho, ktorého mi navrhol s tým, že je veľmi dobý a mohol by mi pomôcť, ale ja som mu odvetila, že si zo svojou diagnózou vystačím aj sama. Vedela som, čo mi je. Dokonca to vedel aj Harper po tom, čo so mnou prehodil pár slov. Môj mozog sa pred bolesťou a zúfalstvom bránil apatiou voči vonkajšiemu svetu. Harper si myslel, že by mi odborník mohol pomôcť dostať sa z apatie von a zvládnuť tú bolesť.


, , A myslíš, že ma nezavrie do blázinca, keď mu poviem, že za to môže môj vlkodlačí otec? " usmial som sa. Zase v tom nebola veselosť len automatická mimika tváre, ale Harper musel uznať, že moja chladná logika, je úplne v poriadku. Len necítim vôbec nič. A vtedy som vedela, že moje podvedomie tichúčko povedalo, , , praješ si umrieť."






A takto ubiehali hodiny, dni, týždne až som sa ocitla v polovici decembra. Môj mozog mi pripomínal, že bude treba zháňať darčeky, lebo sú Vianoce. A ako môj mozog vyhodnotil Vianoce? Je to sviatok pri ktorom večer zjem oplátku, šošovicovú polievku, rybu so šalátom a nakoniec si dáme pod vianočným stromčekom darčeky. Na Vianoce som sa zvykla tešiť kvôli prázdninám a krásnemu leňošeniu, ale teraz som necítila k Vianociam žiadny vzťah, bola to len ďalšia mechanická záležitosť.


Niekedy som uvažovala ako je možné, že nič necítim, ako som mohla emócie a city len tak vypnúť? Nie že by ma to nejako obzvlášť trápilo, len tak ma to napadlo, už som totiž nepoznala ani príchuť, trápenia sa. Vlastne som sa svoju apatiu ani nesnažila prekonať, lebo mi mojich trápiacich sa známych, priateľov a ľudí ktorých by som mala mať rada alebo milovať bolo jedno, boli mi ukradnutý. Bolo mi fuk, či žijú alebo nie. Bola som len kameňom. Vtedy mi to napadlo. To bol ten zlomoví bod, keď som ležala na posteli a uvedomila som si, že správať sa ako kameň bolí o niečo menej ako rozžeravené nože, ako päsť okolo srdca, ako hrča v hrdle a páliace slzy ako z najhorúcejšej lávy. A vtedy sa nezmenilo na kameň moje telo, ale moje SRDCE SA STALO KAMEŇOM. A MNE TO BOLO JEDNO.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rainorchid  28. 6. 2010 13:31
ja sa naozaj rozplačem!!! =/
Napíš svoj komentár