,,Ja ešte nemám nič pre teba, ale to vybavím až ťa vysadíme," informovala som ju a otočila som sa ponad sedadlo, aby som jej videla do tváre.
,,Do kelu, mohli ste ma pri kupovaní darčeka pre mňa zobrať zo sebou," posťažovala sa, keď sme zastavili pred jej domom.
,,Žiadne také, vystupuj," prikázala som jej so smiechom. Ešte sa mi pozdravila a ja so svojimi taškami zmizla vo dvore. Chris otočil auto a už sme uháňali domov. Najprv sme sa, ale zastavil ešte kúpiť darček Larisse. Celú cestu som neprehovorila, občas na mňa hodil zvláštny pohľad, asi sa mu moje mlčanie nezdalo. Mlčala som často, ale teraz sa mu to asi nezdalo preto, lebo som na neho hádzala opatrné pohľady. Došli sme domov a Chris mi pomohol vyniesť tašky, hodila som na neho ďalší opatrný pohľad a on odišiel do svojej izby. Nervózne som sa obzrela, ale Chris vletel do mojej izby späť a mračil sa. Bol bez trička, ako keby ho na poslednú chvíľu napadlo, že mi chcel ešte niečo povedať.
,,Dobre, tak čo je?" spýtal sa a založil ruky na prsiach. Jasne nebol blbí všimol si, že sa celý deň chovám divne a pozorujem ho a aj keď to chcel ignorovať nemohol.
,,Nič. Čo by malo byť?" vrátila som mu otázku, keďže som stále nevedela sformulovať, ako sa ho na incident s Chimeonovou rodinou opýtam.
,,Prestaň, niečo sa deje a viem, že vieš, že som si to všimol, tak sa nehraj, Des, nemám na to náladu. Celý deň po mne hádžeš také pohľady, ako keby som ťa plánoval zarezať," povedal a z jeho hlasu sálal hnev. Zamračila som sa.
,,Ja sa ťa nebojím, Chris," povedala som vzdorovito a sadla som si na posteľ. ,,Ale priznávam, že je jedna vec, ktorá ma trápi."
,,Čo ťa trápi? Povieš mi to alebo na mňa budeš ďalej vrhať tie obviňujúce pohľady?" spýtal sa a jeho tón dával jasne vedie, vysyp to, lebo sa asi zbláznim.
,,Písala som si so Simonom, Chris?" povedala som a nevedela som, ako ďalej pokračovať. Čo mu povedať? Že ho Simon obvinil z toho, že je psychopat. Teda jeho správanie tomu síce napovedalo, ale takto by som mohla asi aj ohroziť Simonov život. Nevedela som, čoho všetkého je Chris schopný.
,,No a čo? Destiny, čo ťa trápi? Čo ti ten mizerný upír povedal?" chcel vedieť, ale v jeho hlase bol utrápený tón.
,,Uložila som si to do zložky. Sám sa pozri," ukázala som na počítač. Chris ma poslúchol sadol si za monitor, aby našiel správu, ktorú mi Simon napísal. Ostatné som starostlivo mazala, len pre istotu. Chris sa pustil do čítania a ani to s ním nehlo, ani raz nedal na sebe poznať nejakú emóciu. Keď dočítal pozrel sa na mňa. ,,Prosím, povedz, že upíry sú len mizerný klamári a každé Simonovo slovo je lož," požiadala som ho.
,,To by si naozaj chcela?" spýtal sa ma Chris pokojne a vstal zo svojho miesta pri stole a pristúpil, tak na meter odo mňa sediacej na posteli.
,,Ty to nezapieraš," uvedomila som si. A cítila som, ako sa mi srdce nepríjemne zovrelo. ,,Nepovedal si, že sa to nestalo. Nepovedal si, že Simon klame. Prečo, Chris? Prečo si to nepovedal?" Vedela som dôvod, ale ani náhodou som si ho nechcela pripustiť. Nepovedal to, lebo Simon neklamal. Hneď som sa začala cítiť stiesnenejšie.
,,Keď ti neklame ten naničhodný upír, prečo by som mal ja?" položil mi Chris otázku a nadvihol obočie v jeho čiernych očiach som videla, že sa to stalo, že toho je schopný. ,,Každé jeho slovo je pravda, neprifarbil nič. Až na jednu vec," povedal a vo mne zahorel malý pramienok nádeje.
,,Akú?" chcela som vedieť, ale srdce mi už vynechalo pár úderov. Môj Chris, bol naozaj schopný takej krutosti a to ma dosť ubíjalo. Ale možno povie, že konal len kvôli rozkazom od Mika, že inak by to nikdy neurobil.
,,Videl som upírov, ktorý sa v bolesti vyžívali viac a v histórii bolo pár jedincov vlkodlakov, ktorý sa v bolesti tiež vyžívali viac, ako ja," povedal a jeho slová boli chladné, ako januárový mráz, ako snehová vločka, ktorá padne na kožu, a jej chlad sa zarýva až do kostí. Takže len na rozkaz sa nekoná. Bol toho schopný a mal z toho potechu.
,,Áno, premenené deti!" štekla som po ňom znechutene, ako som si spomenula na vlkodlakov, ktorý sa ešte v bolesti, tak vyžívali. ,,Chris, urobil si to len kvôli Mikovím rozkazom, že je to tak. Povedz, že to tak je," zaprosila som zúfalo.
,,To chceš, aby som povedal?!" spýtal sa znovu skoro rovnakú otázku, akú sa už pýtal, jej podstata, bola rovnaká. Znovu sa ma pýtal, či mi má klamať.
,,Ja chcem pravdu," šepla som.
,,Ale zdá sa, že ju neunesieš," neho tón bol podfarbený hnevom. ,,Ty chceš, aby bola pravda to, čo pravda nie je, Destiny," nežne sa na mňa pozrel, ale zlostný tón neupadal. ,,Poviem ti pravdu, ak ju chceš počuť. Chceš ju počuť, Destiny?" Prikývla som mu, aj keď som vedela, že to vlastne nechcem. ,,Je pravda, že som sa v tej ich bolesti vyžíval, ale Destiny, to sa vyžíva, každý vlkodlak, keď ide o upíra. Vyžíval by sa v tom aj tvoj brat, keby to teda nebola Chimeonova rodina, ale pre mňa sú všetci upíry rovnaká pliaga a je mi jedno, ako krvou sa živia, či ako žijú."
,,To ti nemôže byť jedno," skočila som mu nahnevane do reči. ,,To že sa neživia krvou ľudí z nich robí dobrých upírov."
,,Ale zle robia aj tým, že lovia zver," nadvihol obočie. ,,Čo ti hovorí pytliactvo?" sklonila som hlavu na toto som odpoveď nenašla, aj keď mi to ani zďaleka neprišiel taký problém. ,,Keby ma tam Mike s nimi nechal osamote a povedal, rob si s nimi, čo chceš," Chris pokračoval, ako keby som ho nikdy nebola prerušila. ,,Tak by som si s nimi robil, čo sa mi zachce. A áno, mučil by som ich a vyžíval sa v ich bolesti," zakryla som si uši dlaňami, už som ho nemohla počúvať, ale on ku mne priskočil ruky z uší mi odtiahol a hovoril ďalej. ,,Čo je? Tebe to snáď vadí," slová tisol pomedzi zuby a bol naštvaný. ,,Vadí ti, že by som im s radosťou rozlámal prsti? Vytrhol jazyky? Nakŕmil ich vlastnými črevami? To som ja, Destiny, vedela si, že nie som, priemerný vlkodlak i keď mnoho z tých vecí, by urobil aj hociktorý priemerný vlkodlak a tiež by sa neskutočne bavil, Des."
,,To nie je pravda, nemôže byť," držal mi ruky a ja som sa márne snažila sa mu vyšklbnúť, bol omnoho silnejší nemala som šancu, vedela som, že stačí dať rozkaz, ale neurobila som to. ,,Nie je to pravda, Chris," zaškemrala som a prvýkrát, som pocítila niečo ako strach. Ale nebol to strach z neho. Bola to zvláštna, zúfala neochota prijať fakt, že vlkodlak do ktorého som tak zúfalo zamilovaná, vie byť taký bezcitný a krutý.
,,Až sa staneš kráľovnou, tak zistíš, že ani tebe to nie je cudzie," povedal mi pevne. ,,Nie len premenené deti boli totiž obzvlášť kruté, najkrutejší zvykli byť práve králi a kráľovné. Ako môžeš vedieť, že nebudeš omnoho horšia ako ja, dopredu ma nesúď," Chris bol naštvaný, tie slová mi syčal do ucha plný zlosti, lebo je pravda, že ja som ho týmto správaním súdila, ale Chris si neuvedomil, že ja sa mu už dávno nespieram. Sedím pokojne na posteli a prijímam ten fakt. Prestala som uvažovať nad tým, o čom sme sa bavili. Bol blízko, tak blízko. Cítila som jeho horúci dych pri mojom uchu a na mojej tvári. Jeho ruky, ktoré mi zvierali zápästia. Bol veľmi blízko na to, aby ma to nechalo chladnou. A keďže sa tak ku mne nakláňal, pobozkala som ho na brucho. Odskočil, ako keby som mu dala ranu. Chvíľu na mňa vykoľajene hľadel a asi hodnotil môj výraz. Nebol tak ďaleko odo mňa a keď som sa natiahla, chytila som ho za pracku opasku a pritiahla si ho naspäť, mala som jasné podozrenie, že sa nechal. Znovu som prilepila pery na jeho brucho. Nechal sa, prekvapilo ma, že jeho ruka mi vkĺzla do vlasou a sám si ma pri sebe pridržiaval. Čo nebolo potrebné ja som nemala v pláne sa odtiahnuť. Moje ruky skĺzli na jeho kríže. Perami a jazykom som láskala jeho svaly na bruchu, vždy keď som sa priblížila k lemu riflí mierne zastonal. ,,Toto by sme nemali," povedal s miernym, vzrušeným výdychom. ,,Des," nevedela som odhadnúť, či je to žiadosť, aby som sa odtiahla alebo ďalší vzdych.
,,Ja viem," šepla som, keď som spodnú peru ťahala, až k jeho rebrám. Tá chuť jeho kože sa mi až moc páčila. Láskala som jeho kožu a hrala sa s tou chuťou na jazyku.
,,Nech už som ktokoľvek. Nech už som urobil čokoľvek alebo urobím, to že ťa nadovšetko milujem sa nezmení," posledné slovo zasykol, lebo som sa jazykom zase dostala nebezpečne k lemu riflí. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Moje ruky ho stále mierne hladkali po chrbte a krížoch. Mal zavreté oči a často sa hryzol do spodnej pery. Naposledy som ho pobozkala na hladkú, teplú kožu a s povzdychom som sa odtiahla. Otvoril oči, keď som z jeho chrbta odtiahla aj ruky. Jeho ruka zostávala stále v mojich vlasoch, Chris ju z mojich vlasou vymotal a položil mi ju na tvár. ,,Priveľmi riskujeme," povedal.
,,Ja viem, radšej choď," ukázala som na dvere jeho izby, než sa prestanem ovládať a pozrela som do boku. On ma s nemým prikývnutím poslúchol a odchádzal preč. Cítila som na tvári slzy a uvedomila som si, že je to teraz už jedno, že mi je jedno, čo urobil. Že mi je jedno, aký je. Že je mi jedno, aký krutý dokáže byť. Nič z toho nezmení jednoduchý fakt, že ho milujem tak, až ma to drví.
,,Sam, keď neprestaneš, tak ti asi jednu strelím," sykla som na Larissinoho priateľa. Po tomto mojom vyhlásení sa ozval smiech. Od tej dvojice, dokonca aj Ted sa pridal svojim chichúňaním. Bola sobota a za štyri dni mali byť Vianoce. Predvčerom napadol sneh, a ja som celý ten deň strávila tým, že som sledovala poletujúce snehové vločky a odvtedy snežilo každých šesť hodín. Stáli sme pri kameninovom múre na nádvorí. A opierali sa o neho. Teda Larissa, bola schovaná v teplučkej Samovej náručí a ten ju stále bozkával na krk, ona sa smiala a bozky mu opätovala. Neďaleko som videla Chrisa, ako len v krátkom tričku odhadzuje sneh. Sam a Ted tiež mali na sebe, len mikini a to len preto, lebo sme im to s Larissou prikázali, inak by tu tiež pobehovali v tričku. Hľadela som na svojho krásneho osobného strážcu a moje srdce krvácalo, keď som videla, ako sa Larissa so Samom bozkávajú. ,,Mám vám to povedať ešte raz," zvrčala som, keď Sam znovu pritisol Larisse na krk svoje pery.
,,Ale no tak, veď nič nerobíme," bránila sa Larissa so smiechom a otočila sa, aby Sama mohla bozkávať.
,,Nie nič," povedala som potichu a asi to znelo hrozne smutne, lebo sa od seba odlepili. Sam sa zadíval tam, kam som hľadela ja. Na Chrisa.
,,To je ten problém?" spýtal sa ma Sam, aj keď Larissa už pochopila, čo mi vadí. ,,Preto ťa tak štveme?"
,,Predstav si seba na mojom mieste," odvetila som. Larissa sa ako na rozkaz vymotala ešte aj zo Samovho náručia a oprela sa o múr vedľa neho. To robiť nemusela stačilo, aby sa prestali bozkávať, aby som až tak nemusela myslieť na to, že ja nesmiem. ,,Au," vyhlásila som prekvapene a otočila sa. Sam po mne akurát hodil snehovú guľu, nevšimla som si, kedy ju stihol uplácať. ,,Čo blbneš?" zamračila som sa na neho.
,,Ste hrozne smutná princezná a to treba napraviť," povedal, keď robil ďalšiu a zase ju po mne hodil, stihla som sa otočiť aspoň tak, aby ma trafila do ramena.
,,Nezdá sa ti, že si drzý?" spýtala som sa zamračene, ale hrabla som po snehu. Videla som, že aj Larissa si už stihla uplácať sneh do tvaru nepravidelnej gule. ,,Na čej strane si?" spýtala som sa jej.
,,Na tvojej," uškrnula sa na mňa so sprisahaneckým úškrnom.
,,Ale to nie je fér," zasťažoval sa Sam, keď sme obe po ňom mrskli snehové gule. Sam sa len prudko otočil, aby ho gule zasiahli do chrbta, aj keď som vedela, že keby chcel, tak sa nám hravo uhne.
,,Čo tak traja na jedného?" spýtal sa Ted a v ruke už tiež pohadzoval snehovú guľu. A tak začala vojna. Teda mi traja sme sa snažili trafiť rýchleho Sama. Jedinému komu sa to sem-tam podarilo, bol Ted, kvôli svojim tak tiež rýchlim reflexom a podarilo sa to aj Larisse, ale upodozrievala som Sama, že sa jej nechá. Sam Larissu trafil možno raz, mňa občas, ale na Teda sa zamieril bez milosti, ale Ted bol tiež dostatočne rýchli, takže sa uhýbal.
,,Au," udrela ma guľa do chrbta. Zamračila som sa, lebo Sam stál predo mnou, ale uvedomila som si, že sa škerí na niekoho za mnou. Otočila som sa. Chris si už pohadzoval ďalšiu guľu.
,,To je dosť veľký nepomer. Traja na jedného," povedal Chris s úškrnom a mrskol snehovú guľu po Tedovi. Ted sa síce uhol, ale trafila ho do ruky.
,,Útočiť na môjho brata," hrane som sa na neho zamračila. ,,Priprav sa na smrť!" vyhlásila som na oko vážne a tak sme pokračovali. Aj keď Ted použil všetku svoju vlkodlačiu rýchlosť a silu, a aj keď svoju Sam s Chrisom tlmili, aj tak sme rázne prehrávali. Ted sa po chvíli stiahol, lebo pochopil, že sme po sebe začali útočiť, ako páry a tak sa len usmieval a pozoroval nás. Za chvíľu bola už Larissa uväznená v Samovom náručí a už sa aj bozkávali. Mňa Chris tiež uväznil, ale asi nečakal že ho podkopnem a tak sme obaja spadli. Teda ja som spadla na zem a on na mňa. Niežeby mi to vadilo. Smiali sme sa, ale to nás oboch rýchlo prešlo, ten Chrisov úprimný smiech som tak rada počula, ale smiech sa rýchlo zmenil v niečo iné, ani jeden z nás nevedel ignorovať tú blízkosť. Videla som, ako mi pozrel na pery a aj to ako nervózne preglgol. Musela som veľmi zápasiť sama so sebou, aby som nezdvihla hlavu a nepobozkala ho.
,,Chris, Destiny," sykol po nás Ted. Chris rýchlo vyskočil na nohy a podával mi ruku. Vtedy som si uvedomila, že po nádvorí si vykračuje Gardiena s úsmevom nás pozorovala. Našťastie si asi myslela, že pre mňa a Chrisa to bola len hra. Dúfajme.
,,Mám pre vás zlú správu," vyhlásil pri večeri Mike. Už ma ani neštvalo, že Sam jedáva s nami, keď je vo vile Larissa. Keď ona bola vo vile, Sam sa stával Mikovím hosťom.
,,Cccc," zatiahol naštvane Harper pri jeho vyhlásení a ešte zlostnejšie pichol do zemiaku na tanieri. Mike sa na neho pozrel, ale nie zamračene skôr tak, že chápe jeho hnev.
,,Musím zajtra odísť do Austrálie, je tam veľmi vážny problém, ktorý si žiada moju prítomnosť," povedal skľúčene a Ted rýchlo na otca pozrel a otázka z neho len tak vyletela.
,,Ale do Vianoc si späť, že?" spýtal sa a čakal, že mu otec potvrdí, že samozrejme na Vianoce ich nenechá samých, ale Mike sa zatváril ospravedlňujúco.
,,Je mi to ľúto Ted, ale budem rádm, keď stihnem druhý sviatok vianočný," odvetil a nežne sa pozrel na svojho syna.
,,To nemyslíš vážne," Ted bol zronený.
,,Nechaj ho, nech si ide, Ted," povedal Harper jasne naštvaný. ,,Nejaké kraviny sú predsa dôležitejšie, než my."
,,Tak to nie je a ty to vieš, Harper, ale táto záležitosť si naozaj žiada moju prítomnosť. Rád by som trávil Vianoce s vami, ale naozaj to nejde," Mikov tón bol vážne ospravedlňujúci, ale nemohla som odhadnúť, či to naozaj myslí, tak úprimne.
,,Nielenže mám tráviť Vianoce bez Destiny, ale aj bez teba. To nie je fér, otec," povedal Ted a hodil vidličku vedľa taniera, založil si ruky na prsiach a trucovito sa oprel o stoličku.
,,Ted, kašli na to, mi si Vianoce urobíme aj bez neho," vyhlásil Harper pevne. ,,A budú to také Vianoce, že bude ľutovať, že nebol s nami."
,,To budem aj keby ste celé Vianoce pozerali iba telku," povedal Mike a káravo sa pozrel na brata.
,,Prečo by sme ti to mali veriť?!" Harperov tón bol stále zlostný. ,,Keby to bola pravda, vybavil by si si to inak." Mike vzdychol pokrútil hlavou a zahľadel sa do taniera. Vedela som, že Larissa pozvala Sama na Vianoce k nim. Jej mama súhlasila, mala Sama rada a aj jej bratovi, bol sympatický. Vtedy ma to napadlo. Bola by mama veľmi proti, aby s nami Vianoce trávili, Ted s Harperom. Chris bude tráviť Vianoce s nami iste a nechcela som na Vianoce oddeliť Chrisa od Harpera. Možno sa mi to podarí zariadiť. Mama by mohla prikývnuť a ani Terensovi by to nemalo vadiť, keďže tam nezavolám Mika, len strýka s bratom.
,,Destiny," tesne pred návratom domou, bolo dvadsiateho tretieho, Mike už odcestoval, sa v mojich dverách objavil Ted. ,,Niečo pre teba mám," usmial sa brat a podal mi malú škatuľku.
,,Chceš ma požiadať o ruku," nadvihla som obočie, keď som sa na malú červenú škatuľku zahľadela, ale už som tušila, čo to je. ,,To si musíš kľaknúť, tak je to pôsobivejšie."
,,Haha, veľmi vtipné," odsekol a sadol si na kraj mojej postele. ,,Radšej to otvor, keď sa nebude páčiť, ešte to zlatník stihne prerobiť." Otvorila som škatuľku a v nej som našla väčší zlatý, prívesok kríža aj z hrubšou, zlatou retiazkou. Vytiahla som retiazku na ktorej visel kríž, von zo škatuľky, z jednej jeho strany, bola vyrytá kotva a z druhej srdce. Vyzeral ešte lepšie, ako som si predstavovala.
,,Je nádherný, koľko som ti za neho dlžná?" spýtala som sa, keď som si kríž obzerala. Ted mávol rukou.
,,Vyúčtujeme sa až po Vianociach, teraz nie, za chvíľu je tu Chris, že už musíte ísť," povedal a ja som mu prikývla, že má pravdu a schovala som červenú škatuľku do vrecka mikini. Naozaj sa Chris do desiatich minút objavil, že by sme mali vyraziť.
,,Tak už to vysyp," povedala mama netrpezlivo ešte v ten deň večer. Terens na mňa tiež hľadel, lebo som si ho zavolala, že chcem hovoriť aj s ním. Rikka aj keď bola nevolaná postávala v kuchyni tiež, aby vedela, čo sa deje.
,,Bojím sa, že mi to zatrhnete a poviete, že mi šibe. ,,Preto tak váham," odsekla som a ešte chvíľu rozmýšľala, ako to povedať. ,,Sľúbte, že si ma najprv vypočujete a zatrhnete mi to až potom, keď už nebudem chcieť nič povedať."
,,Dobre, dobre, len už hovor, začne mi film," posťažoval sa otec. Vtedy vošiel do kuchyne Chris, ten ma na chvíľu znervóznil. Vytiahol si z chladničky mlieko a nalial si. Ale neodišiel s ním oprel sa o linku. Žeby jeho chuť na mlieko bola len zámienka, aby tu mohol ostať a počuť, čo poviem rodičom a ako na to oni zareagujú?
,,Viete, tento rok odchádza Mike na Vianoce do Austrálie," povedala som. ,,Musí niečo vybaviť a tak na Vianoce nebude doma. A môj strýko a braček budú tým pádom na Vianoce sami a to sa mi veľmi nepáči. Ted bol nešťastný, keď sa dozvedel, že...," ale Terens mi skočil do reči.
,,O tom sa baviť nebudeme na Vianoce zostávaš tu," zvrčal naštvane, ale mňa to, len maximálne podráždilo.
,,Necháš ma dopovedať! Ja neplánujem ísť zajtra do vili. Sľúbili ste, že ma necháte dopovedať," štekla som a pozrela som prosebne na mamu.
,,Teran, buď ticho a počúvaj," zamračila sa na neho. ,,Dopovedz, čo si chcela," pozrela zase na mňa.
,,Ďakujem," povedala som mierne naštvane. ,,Ted bol nešťastný, keď sa dozvedel, že s nimi nebudem tráviť Vianoce, ale zmieril sa s tým. Ale keď sa dozvedel, že budú so strýkom na Vianoce sami, lebo aj Mike ide preč, bol z toho hrozne smutný. Mamy sú na Vianoce samy, nemohli by prísť, len na večeru ku nám? Ja viem, že potom ideme k tete Deesii, ale aspoň tú hodinu. Len na večeru. Prosím, je to môj brat a strýko, prosím, len na takú hodinu a aspoň Harpera spoznáte. Je to fajn chlap."
,,No to vieš," odsekol Terens. ,,Nestačí, že nám sem ten tvoj nepodarený foter poslal hentoho," ukázal na Chrisa. Chris môjho otca preťal takým pohľadom, že som sa chvíľu bála o Terensovo zdravie. ,,Zabudni na to, nebudú nás rušiť cez sviatky."
,,Aké rušenie, tati, prišli by iba na hodinu, aj niečo donesú, keď bude treba, prosím, mamy," otočila som sa na ňu, lebo aj keď mi vždy všetko skôr prešlo u Terensa Mikova rodina a sluhovia boli pre Terensa pliaga, ktorá ho ruší. ,,No tak na Vianoce by nemali byť sami. Oni sa nám prispôsobia. Dôjdu chvíľu pred večerov a odídu, keď budeme odchádzať k Deesii. Prosím, mamy," zaskuhrala som znovu.
,,Dobre, takže na Vianoce mám počítať so siedmimi ľuďmi?" spýtala sa ma a tým som pochopila, že mi to prejde.
,,No vlastne môžeš s ôsmymi? Došiel by aj Tedov osobný strážca, keď to dovolíš," napadlo ma, že Ted nemôže zostať cez Vianoce bez Josha.
,,Tak dobre, tak osem ľudí," usmiala sa na mňa mama.
,,Ďakujem," zvýskla som a hodila som sa jej okolo krku.
,,To nemyslíš vážne," rozčúlil sa Terens. ,,Prečo tu máme tolerovať na Vianoce, Mikovho syna a brata?!"
,,Tati, sú Vianoce, ty rád pozeráš tie Vianočné filmy," pripomenula som mu. ,,Na Vianoce máš byť štedrý, sú to sviatky radosti a pokoja. A hlavne veľa, veľa, veľa lásky." Terens ma prebodol pohľadom a frflajúc odišiel do obývačky. Áno, vyhrala som. Ted oznám Harperovi, že na Vianoce idete k nám. Poslala som Tedovi SMSku a ten mi hneď volal späť a tak sme začali riešiť detaily na budúci deň.
,,Dobrý večer," pozdravil sa Ted, keď som ich pustila do dverí. Chris sedel na schodoch a usmial sa, keď Harpera zbadal. Harper na neho žmurkol.
,,Mama, Rikka, otec," predstavila som svoju doterajšiu rodiny. ,,Môjho brata Teda poznáte a toto je Harper a Josh," ukázala som ma svojho krásneho strýka a modrookého, Tedovho blondiačika.
,,Veľmi ma teší, že vás konečne spoznávam," Harper rýchlo všetkým podal ruku. Večer prebiehal lepšie, ako som si myslela. Harper bol plný humoru a tak sa za chvíľu uvoľnil aj Terensov naštvaný výraz, lebo rýchlo zistil, že tento chlap je mu sympatický. Mama potom chvíľu riešila to, že Chris nazval Harpera otcom a tak mi Harper vysvetľoval, že Chris je v podstate adoptívny syn Mika, ale vždy sa o neho staral Harper, aj keď bol teenager, ďalšia lož, ale keďže mal mať Harper tridsať päť rokov, museli sme zase vymyslieť nejaký príbeh, ktorý by sedel. Po večeri sme sa presunuli pod Vianočný stromček, ako každý rok. Chris aj Ted sa na Harpera nepekne zamračili, keď zistili, že od neho dostali niekoľko párov vtipných ponožiek, tričiek s nápismi a trenírok. Všimla som si, ako si Ted a Josh nenápadne prehodili darčeky. Neviem čo dal Ted Joshovi, ale keď Josh darček uvidel rýchlo ho schoval a sčervenel, ako rak a tak som si povedala, že je asi lepšie ani nevedieť. Terens sa po vybalení darčekov vyvaľoval na sedačke a aj s Harperom pozerali Populušku, ktorú dávajú na Vianoce, každý boží rok z každého možného programu. Chris sa oprel o Harperove nohy a pozeral s nimi. Ted a Josh sa venovali sebe. Sestra rozoberala darčeky a ja som potichu s mamou oždibovala koláčiky a občas sme hodili pohľad na televízor. Chrisovi som jeho darček chcela dať až budeme sami dvaja.
,,Veľmi ma tešilo. Zajtra, ale dôjdete, určite," povedala mama Harperovi a Tedovi, pred domom, keď sme odchádzali k tete Deesii. Dvadsiateho štvrtého sme sa vždy stretli u nej. A prvý sviatok vianočný zase u nás, tak to malo byť aj tento rok. ,,K sestre vás nanominovať nemôžem, ale zajtra k nám prídete. Ok?" otočila sa s milým úsmevom aj na môjho brata a Terensovi to nevadilo.
,,Veľmi radi," usmial sa na ňu Harper. ,,Som hrozne rád, že ste nás dnes pozvali a som rád, že nebudeme zajtra prvý sviatok vianočný so synovcom, tiež samy. Takže som vám za pozvanie veľmi vďačný. Mike si tiež vie kedy naplánovať výlet do Austrálie," Harper sa zatváril pohrdlivo a znechutene, nad správaním svojho brata.
,,Tak ja Mika priveľmi nepoznám, ale tiež sa mi zdá nerozumné odísť počas sviatkov," dala mu mama za pravdu.
,,Dovidenia," pozdravil sa ešte raz Ted, keď nasadal do auta. Ja s Chrisom sme išli v mojom a mama so zvyškom rodiny zase v otcovom aute. Keď sme zaparkovali pred Deesii prekvapilo ma, že Chris sa pýtal, ktorý panelák to je a vtedy mi trklo, že Chris sa s mojom rodinou nestretol ani raz. Moje dve tety, manžel jednej z nich a traja bratranci, boli pre Chirsa veľkou neznámou. Pár krát som sa s nimi za ten vyše polrok, čo Chrisa poznám stretla, ale po každé oni prišli k nám a Chris zostal zalezený v izbe, ani na chvíľu nevyšiel a ja som ho nevolala predstavovať ho, lebo mi pripadal vždy veľmi nespoločenský a dnes mi to potvrdil, keď znechutene pozrel na bytovku. Ani on nemal rád okolo seba veľa ľudí a ešte k tomu cudzích ľudí.
,,Vypadáš naštvane," zhodnotila som, keď som sa v silnom vetre, ktorý sa točil medzi bytovkami, poberala k vchodu.
,,Hmm," bola jediná Chrisova odpoveď a nemôžem povedať, že bola duchaplná. Možno ma ani nepočúval.
,,Ahojte, tak vítajte," Deesii nám prišla otvoriť, čo bol dosť nezvyk vždy poslala jedného zo svojich troch synov alebo muža.
,,Ahoj Deesii," usmiala som sa na ňu.
,,My sme vás prišli vyjesť, počul som že máte nugátové košíčky," skríkol Terens do bytu, keď sa vyzúval a už aj si to mieril k obývačke.
,,Nééé, je tu Terens, schovaj to Luk, rýchlo ich schovaj, lebo nám neostane," počula som hlas svojho najmladšieho bratranca Vívira, ako kričí na svojho najstaršieho brat Luka.
,,Ahoj, ty budeš asi Chris, rada ťa konečne poznávam osobne a nie len z rečí, vždy si bol s Destiny mimo alebo zalezený v izbe," privítala Deesii môjho archanjela.
,,Veľmi ma teší pani Gaštonská," povedal zdvorilo Chris, lebo si ju už stihol podľa môjho opisu zaradiť, vedel, že toto nie je najstaršia z troch sestier. Moja mama je totiž tá najmladšia. Najstaršia si to k nám práve mierila z kuchyne. Zerila sa zastavila pred Chrisom.
,,Zerili toto je Chris, ten Chris. Chris toto je Zerili Maternová," ukázala na svoju staršiu sestru Deesii. Chris opäť vystrúhal zdvorilí pozdrav ako pred chvíľou Deesii. ,,Poď predstavím ťa chalanom," kývla na Chrisa a ja som bola nesmierne rada, že som povinnosti predstaviť ho zbavená. Rýchlo som ich predbehla a vkĺzla som do obývačky, aby som si našla fleka na sedačke, ktorá bude z našim príchodom o chvíľu plná. ,,Chris, toto je môj manžel Brendon. A moji synovia najstarší Luk, potom Brendon po otcovi a najmladší Vívir." Chris každému môjmu bratrancovi podal ruku a kývol na pozdrav. Videla som, ako jeho čierne oči troch chalanov hodnotia. Tety nám do rúk napchali darčeky a ja osobne som sa potešila knihám, ktoré som si vypýtala. Chris si sadol vedľa mňa a väčšinou, len pozoroval dianie okolo seba a občas hodil nezáživný pohľad na telku. Videla som, ako si ho trojica mojich bratrancov obzerá a háda, či je nebezpečný alebo len tak vyzerá. Luk mal dvadsať jeden rokov, bol najstarší z troch bratov. Brendon, bol len o polroka mladší ako ja a Vívir bol mladší odo mňa skoro o štyri roky.
,,Ako to, že si osobný strážca, Chris? Nevyzeráš na to," prihovorila sa mu počas večera Deesii konečne s niečím iným ako bolo, ,,jedz, daj si s tých koláčov, chceš doliať, dám ti chlebíček, a nie si hladný?" Vedela som si predstaviť, ako vety tohto typu Chrisa otravujú mňa vždy vytočili.
,,Aj vy si myslíte, že osobný strážca vyzerá ako Schwarzenegger?" spýtal sa Chris s úškrnom.
,,Ten vyzerá podľa môjho vkusu hrozne, je až moc," zareagovala som popudene skôr, ako mohlo ktokoľvek iný a ukázala som prehnane veľké ramená a hruď. ,,Ty bez trička vyzeráš lepšie ako on. Ja osobne by som pri ňom trpela komplexom, že aj keď je ma dosť," ukázala som si na oblasť hrudníka, ktorá bola v napasovanej podprsenke ešte zreteľnejšia. ,,On má v obvode hrude viac," zhodnotila som a siahla som po ďalšom nugátovom košíčku. Tety aj mama sa dali do smiechu. Moje vyhlásenie im prišlo zábavné, ale asi bolo keďže sa pochechtával aj Brendon mladší.
,,No tak vzhľadom na to, že teba nie je až toľko," zopakoval Brendon senior moje gesto. ,,Tak ako to, že si osobný strážca? Máš zbraň."
,,Zbraň nemám, ale zaobchádzať s ňou viem, mám výcvik," povedal Chris vážne a strhol tak na seba všetku pozornosť v miestnosti. ,,Osobný strážcom som preto, že som rozhodne lepší v boji a obrane, ako páni nabúchaní. Oni majú veľa svalov, ale nevedia ich používať. Ja nemám svalstvo kvôli nekonečnému zdvíhaniu činiek, ale kvôli bojovým umenia a dosť ťažkej fyzickej práci. Aj tucet chlapíkov, ako je pán guvernér by som zložil."
,,To si až taký dobrý," zaškľabil sa Brendon, ktorý tomu neveril.
,,Kedy som chcel, dokážem vás do dvoch sekúnd zabiť špendlíkom alebo lyžičkou," uškrnul sa Chris na lyžičku v Brendonovej ruke.
,,Dokáž," povedal Brandon vzdorovito.
,,Slávime Vianoce, sviatky pokoja a navyše Mike by ma nepochválil, keby som zabil uja jej dcéry," Chris nadvihol obočie.
,,Brandon, ja som ho už pri tréningu videla. Bolo proti nemu niekoľko poriadnych chalanov a oni mu nestíhali," povedala som popravde a spomínala na tréning, ktorý som videla už veľmi dávno. ,,Ódin," vyhlásila som nadšene, keď do obývačky dobehol tetin pes. ,,A ty si kde bol?"
,,Zavreli sme ho v detskej," priznal Luk a Deesii po ňom nahnevane vyštekla, či sú normálny, že ona myslela, že pes spí v kuchyni. Ja som Ódyna privítala s nadšením, ale keď Yourkshir uvidel Chrisa, prikrčil sa, zapišťal a následne začal brechať, ako pominutý, keď ustupoval dozadu. Chris sa na psa zamračil a ja som započula tichučké vrčanie z Chrisovho hrdla, ale vrčal tak potichu, že ostatný si to asi neuvedomili.
,,Budeš ticho! Čo ti šibe?!" zdvihol psa na ruky Brendon. Pes sa ešte chvíľu triasol, ale potom sa na pánových rukách upokojil, aj keď stále nespúšťal pohľad z Chrisa.
Brandon uznal, že Chris môžem byť asi aj dobrý, keď robí osobného ochrancu, keď prišla do reči Chrisova rodina, rýchlo som ich sekla. A sekla som ich aj vtedy, keď začali riešiť, prečo Mike potrebuje strážiť mňa. Veď mne sa za tie roky nikdy nič nestalo. Na čo mi je teraz osobný strážca. Ale tiež som bola rada, že nikto neriešil Ódinovo čudné správanie. Keď do ohovárali aj Mika a ja som konečne sedela v aute na ceste domov rozmýšľala som, ako dám Chrisovi jeho darček. Doma som zapadla do svojej izby a Chris do svojej. Rýchlo som vyhrabla zo včerajšej mikini červenú škatuľku.
,,Chris, poď sme na moment," počula som ako Chris vo svojej izbe šramotí aj po tom, čo som ho zavolala a až potom konečne prišiel do izby za mnou. Keď Chris uvidel, že sedím asi uprostred postele sadol si na jej kraj a chvíľu ma pozoroval. Nevedela som, čo chcem povedať a tak som to na neho jednoducho vybalila. ,,Niečo pre teba mám," povedala som a natiahla ruku aj s červenou škatuľkou. ,,Veselé Vianoce," usmiala som sa na neho. Chris sa zhlboka nadýchol a ešte hlbšie vydýchol. V izbe bolo inak úplné ticho.
,,Ja viem, Destiny. A aj viem, čo tam približne je," povedal mi a pozrel mi do očí. Ja som sa, ale zamračila.
,,Odkiaľ to vieš?" spýtala som sa mierne popudene.
,,Dlho som nevedel, čo ti na Vianoce kúpiť. Kým si bola mimo, ani som na to nemyslel, ale keď si sa prebrala, tak som zase začal rozmýšľať nad tým, čo by si ocenila. Chcel som niečo, čo by vyjadrilo náš vzťah," povedal Chris a pozrel do perín. ,,Už som bol úplne zúfalí, keď za mnou došiel Sam, ktorý sa nado mnou zľutoval a povedal mi, že mu Larissa povedala, čo od teba dostanem. Chcel som vedieť, čo mi dáš a tak som sa spýtal a Sam mi to povedal. Retiazku s príveskom," ako to Chris povedal otvoril škatuľku a odtiaľ vytiahol zlatú retiazku na ktorej sa hompáľal väčší kríž, na jeden strane mal ozdobne vyryté srdca a na druhej kotvu. ,,Je nádherný," šepol a znovu na mňa pozrel. ,,Vedel som, že ty to nebudeš mať čas kúpiť a vedel som, že to dáš kúpiť Tedovi, lebo keby si dávala také peniaze Larissi všimol by som si to. Dal som Teda Harperovi sledovať a Harper mi povedal u ktorého zlatníka Ted bol. Potom stačilo trochu podplácať a zlatník mi povedal, ako bude kríž vyzerať, keď ho zhotoví," Chris vytiahol z vrecka rovnakú škatuľku, akú som mu dala, ale táto bola čierna. ,,Toto je pre teba," povedal Chris a škatuľku mi podal. ,,Vlastný nápad som nemal, ale ty si náš vzťah vyjadrila tými symbolmi tak dokonale, že som ho musel požiadať, aby zhotovil niečo veľmi podobné," keď to povedal škatuľku som otvorila. V tejto retiazka nebola. ,,Retiazkou si ma zviazala, krížom ukázala, že sa trápime a asi ešte aj dlho budeme, srdce vyjadrilo dokonale tú lásku, ktorú cítime a kotva? Milujem ťa a budem ťa vždy verne milovať." Bol v nej len prívesok srdca, len o niečo väčší, než som mala, keď som ho vytiahla uvidela som veľmi podobnú ozdobnú kotvu, vyrytú na jednej strane a keď som srdiečko otočila v prstoch na druhej strane som našla kríž. ,,Napadlo ma, že srdce si Mike ani nevšimne, lebo už jedno máš, neuvedomí si, keď budeš mať miesto hladkého srdca, srdce do ktorého je niečo vyryté. Ja viem, je to tvoj nápad a ja si ho nechcem privlastňovať, ale...," nenechala som ho dopovedať a vrhla som sa na jeho pery. Nečakal to a prekvapila som ho tým, ale nedal to na sebe príliš poznať.
,,Milujem ťa," šepla som, keď som sa od jeho neodolateľných pier odtrhla. ,,Prepáč nemala som," dostala som zo seba a pozrela som do perín. ,,Viem, že by som sa od teba mala držať ďalej, ale niekedy mi to veľmi nejde. Prepá...," teraz nenechal dopovedať on mňa. Ibaže on iba pri bozku nezostal. Položil mi ruku na bok a potisol ma na chrbát. Ochotne som sa ním nechala povaliť do perín. Srdce mi začalo tĺcť, ako splašené, keď sa na do mnou sklonil. Len jemne ma bozkával a mala som pocit, že tými bozkami sa snaží, aby som nevnímala, čo robia jeho ruky a zvyšok tela. Kolenom mi oddelil nohy od seba, aby si mi medzi ne mohol ľahnúť. Jeho ruky sa hrali s cípom môjho trička a ja som mala pocit, že čaká na vhodnú príležitosť, aby mi ho mohol dať dole. Každý jeho dotyk ma rozochvel, začala som dýchať plytšie. Vážne ani poriadne neviem, ako som sa ocitla na chrbte a on sa ku mne tisol. Z mojich pier prešiel na môj krk a ja som vedela, že jeden z nás musí prestať, aj keď to nechcem. ,,Chris, Mike," povedala som, keď mi jeho ruky vkĺzli pod tričko.
,,Kašlem na Mika. Mike sa to dozvie, len keď mu to niekto povie," odvetil mi do kože. A tým to spečatil. Tú noc si pamätám presne. Keby sa ma niekto pýtal dokonale si vybavím každý pohyb. Každý vzdych, či už jeho alebo môj. Dokonale si vybavím každý pocit, tú túžbu nech sa ma dotýka viac, nech je pri mne tesnejšie. Ten vnútorný boj aj keď o výsledku bola rozhodnuté už vtedy, keď som ho prvýkrát uvidela v stajniach, keď ma bude chcieť som jeho. A ja som bola, jeho a len jeho. Prečo mu dovolím zvliecť mi to tričko? Prečo som mu zvliekla to jeho? Prečo rozopínam pracku jeho opasku? Prečo mu dovolím, aby mi rozopol podprsenku? Prečo ho nezastavím, keď mi zvlieka zvyšok oblečenia? Lebo nechcem. S tým som svoj mozog vioutovala a on zostal po zvyšok noci už mlčať. Nechala som svoju túžbu a lásku ovládnuť svoje telo aj myslel. Boli pre mňa ako mor. Jeho nežné dotyky sa zarývali hlboko do kože a po každé ma roztriasli, ako prvé, ľadové, snehové vločky. Keď do mňa vnikol a ja som si zvykala na ten nový pocit. Keď ma jeho sladké pery bozkávali, ako keby náš život závisel od každého jedného bozku, dotyku. Keď som cítila mráz behať mi po koži. Keď som si jasnejšie ako kedykoľvek predtým uvedomovala, že ho milujem. Bože ako ja ho milujem. Nechcem a nemôžem bez neho byť. Každý jeho ston bol pre mňa rajskou hudbou. Každý ďalší pohyb rajom osobne. Už nikdy som nechcela byť bez neho a vedela som, že sa to nezmení, už navždy budem po ňom tak neskutočne túžiť. Neskôr som už len otupená zaspávala v jeho náručí s jeho teplými perami na krku.
Keď som sa ráno zobudila a uvedomila si, čo sa stalo a on pri mne neleží obišla ma hrôza. Rýchlo som sa posadila, ale upokojila som sa, keď som ho uvidela, sedieť na zemi, v teplákoch pod oknom. Hľadel na mňa na posteľ.
,,Zlý sen?" spýtal sa, keďže si zle vynaložil moje prestrašené počínanie.
,,Ten najhorší," odvetila som, ale už z úľavou. ,,Myslela som si, že tu nie si," dodala som, keď sa ustarostene pozrel. Keď som to ale povedala, tak vzdychol a podišiel k posteli sadajúc si na jej okraj.
,,Milujem ťa," povedal a mierne sa zasmial. Všimla som si, že sa mu na krku hompáľa prívesok odo mňa. Zamračila som sa nad jeho reakciou. ,,Neveril som, že raz toto niekomu poviem," vysvetlil. ,,Nechcel som si k sebe nikoho pustiť, aby som nebol zraniteľný, ale ty. Dostala si sa mi pod kožu a ja ani neviem kedy sa to stalo a dnešná noc...," odmlčal sa. ,,Ani keby som veľmi chcel nedokážem sa od teba držať ďalej."
,,Musím sa od seba držať ďalej, Chris, lebo ťa Mike zabije. Dnešná noc bola to najlepšie, ale zároveň aj to najhlúpejšie, čo sme mohli urobiť. Už nikdy sa to nesmie zopakovať," povedala som pevne, ale cítila som, že hlas sa mi niekde v hrdle trasie. Držať sa od neho ďalej to bolo nemožné bolo to ako keby som od ryby chcela, aby začala lietať. Bolo to niečo, čo sa nedalo splniť.
,,Nedokážem to," šepol a nehanebne mi dlaňou začal prechádzať po hrudi. Ani som si neuvedomila, že ja som stále nahá. ,,Ty snáď hej?" spýtal sa, keď jeho ruka skĺzla po mojom bruchu a stratila sa pod perinou. Zasykla som, keď sa ma dotkol a on s dráždením neprestával. Prudko som jeho ruku odtisla. ,,Asi nie, ale rozhodne to skúsim. Nechcem mať na svedomí tvoj život. Táto noc sa už nezopakuje!" neoznamovala som mu to. Bol to priamy a jasný rozkaz. Vyliezla som z postele, aby som mohla zaliezť do kúpeľne, ale on ma prudko zozadu chytil a pritisol na seba.
,,Tento rozkaz, princezná moja, asi neposlúchnem," vyhlásil tvrdohlavo. Prudko si ma k sebe otočil a už som mala jeho jazyk v mojich ústach. Dvakrát som zastonala, kým ma pustil. ,,Nesplním ho, lebo to nedokážem. Nie som dosť silný. Už viac nie. Po dnešnej noci nie," s tým sa prudko zvrtol a zaliezol k sebe do izby. Pozrela som von oknom za ktorým sa vznášali ďalšie snehové vločky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
28. 6.júna 2010 17:37
ja nemôžem dýchať!!! ja nemôžem dýchať!!! zavolajte sanitku!!!
Napíš svoj komentár