Po stopach vlkov-43.kapitola-Dotyky

,,Tak toto je môj brat Ted, môj strýko Harper a toto je Josh," predstavila som svoju novo nájdenú rodinu svojej rodine, ktorú som poznala už roky.


,,Toto je Luk, Brendon a...," bla bla bla. Jednoducho som ich popredstavovala a naštvane sa mračila na dvere od obývačky. Chris sa totiž hodlal asi dnes držať od mojej rodiny ďalej. Harper pre neho išiel hore, ale keď tam už boli vyše dvadsať minút ozvala som sa do éteru. ,,No ja ich idem radšej skontrolovať," povedala som a už aj som vychádzala z izby. Na schodoch som zistila, že dvere do mojej izby sú otvorené.


,,JA VIEM, ŽE MÁ PRAVDU MNE TO HOVORIŤ NEMUSÍŠ!" započula som Chrisov naštvaný krik po Harperovi. Potichu som vošla do svojej izby až som sa dostala k Chrisovím dverám.


,,Šššt, nekrič," pokarhal ho Harper potichu. ,,Ja viem, že sa ti to nepáči, ale musíš to zobrať ako to je. Je to nebezpečné. Ja viem, že sa od nej nechceš držať ďalej, ale vezmi na vedomie, že je to tak lepšie a keď sa ona od teba držať ďalej dokáže...," vedela som o čom je reč a nepotrebovala som to počúvať a tak som zaklopala.


,,Pokojne poď ďalej, Destiny," započula som Chrisov hlas a tak som vošla. Nesnažila som sa tváriť, že som z ich rozhovoru nič nezachytila.


,,Len som prišla pozrieť, kde ste, keď ste sa tak dlho neukazovali," vysvetlila som. ,,Ale asi som vás nakoniec nemala rušiť," zhodnotila som, prudko som sa otočila a chcela som vyjsť.


,,Chris! NIE!" započula som Harperov jasný zákaz a rýchlo som sa chcela otočiť, aby som zistila čo Chris urobil, ale odpoveď som dostala skôr. Dvere predo mnou sa zavreli, Chris ma prudko otočil čelom k sebe a prirazil ma o nich.


,,Čo blázniš?!" vydýchla som prekvapene a mierne naštvane. Bola som uväznená medzi Chrisom a dverami a jedným očkom som sledovala napätého Harpera sediaceho na posteli.


,,Ako sa od nej mám asi držať ďalej, Harper," hovoril síce k Harperovi, ale hľadel do očí mne. ,,Ako sa mám držať ďalej, ty sám si hovoril, že to nebude možné a teraz to po mne chceš? Koľko už krát sme tento rozhovor viedli a vždy sme došli k jedinému záveru. Mike ma zabije," pustil ma a otočil sa k Harperovi. ,,Tak nech mám na to Mike poriadny dôvod," znovu sa otočil ku mne. Prirazil ma opäť k dverám a zaútočil na moje pery. Jeho ruky mi nehanebne putovali po tele. Chris bol všetko, ale akurát teraz rozhodne nebol nežný. A čím tvrdší a divokejší bol tým som ja stonala hlasnejšie. Cítila som, že jeho dotyky sú až bolestné.


,,Chris, nesmieme," podarilo sa mi dostať z pier aj niečo iné ako bol vzdych. Prudko ma od seba odtrhol a hodil na posteľ k Hareprovi.


,,Ja to predsa viem," povedal mi a naštvane odišiel z izby.


,,O čom ste sa to kurnik bavili, Harper?" spýtala som sa svojho strýka vykoľajene a mierne vystrašene.


,,Len mu došlo to, čo už mesiace opakujem," odvetil s povzdychom. ,,A to to, že sa od teba nemôže držať. Apelujem na neho, aby to aspoň skúsil. Či ty so mnou nesúhlasíš?"


,,Ako sa niečo také môžeš vôbec opýtať?" zamračila som sa na neho naštvane. ,,Keď sme spolu je v ohrození života a to nechcem. Nechcem, aby mu Mike ublížil."


,,Ale spali ste spolu a ty si tomu nezabránila," vytkol mi. Došlo mi, že Chris mu to povedal, či už dobrovoľne alebo sa prekecol. ,,Dúfam, že ten sex stál aspoň za to," povedal a znelo to dosť hnusne, vyčítavo, znechutene.


,,Milujem ho," vyštekla som po ňom. ,,Chcela som tomu zabrániť, Harper, chcela," zacítila som ako sa mi po tvári skotúľali slzy. Harper ma už dopredu obviňoval. Tá krivda ma drvila. ,,Ja som predsa chcela, ale to nešlo," zakryla som si ústa rukou zbytočne sa snažiac zadržať vzlyk. Harper prudko vstal a skokom bol pri mne. Tuho ma objal.


,,Prepáč, ja viem, ja viem," šepol mi, keď ma pobozkal do vlasov. Rýchlo som sa z jeho náruče vymanila a utrela si slzy.


,,Poďme radšej dole," navrhla som a obaja sme vstali, aby sme zišli dole k návšteve. Chris sedel na schodoch a mračil sa na otvorené obývačkové dvere. Keď sme okolo neho s Harperom prechádzali Harper okolo neho preletel, ako keby tam jeho syn, ani nebol, asi bol na neho naštvaný, že sa Chris ku mne zachoval tak hrubo. Ale ja som sa zastavila a natiahla k nemu ruku.


,,Už sa po tebe tety pýtali myslím, že si aj ich očaril," podala som mu ruku, ale on ma za ňu nevzal, vlastne pozrel akoby naštvane bokom. Ja som ale ruku stále natiahnutú nechávala. ,,Necháš ma vrátiť sa tam samú?" spýtala som sa jemne. Zdvihol pohľad a pozrel mi do očí, možno to, že na mňa pozrel spôsobil ten smutný tón, ale čo spôsobilo, že ma s povzdychom zobral za ruku, tak to som naozaj netušila. Nechal ma priviesť ho do obývačky, tesne pred tým než sme vošli som ho pustila.


,,Ahoj Chris," pozdravila sa mu Deesii. Chris sa zdvorilo odzdravil a ja som si všimla, ako frajerka Brendona a aj tá Lukova na Chrisa vyvalili oči. Keďže boli včera Vianoce obe ich trávili s rodinami a nie so svojimi chlapcami, ale teraz prvý sviatok vianočný ich chalani pritiahli k nám. Nepoznala som ich dosť na to, aby som si o nich urobila záver, ale Lukovo dievča mi bolo sympatickejšie. Chris im ale obom venoval nepríjemný pohľad a počkal, kým si sadnem do fotely, aby si mi mohol sadnúť k nohám a oprieť sa mi o ne. Ani neviem ako a kedy sa Deesii začala s Harperom baviť o deťoch, myslím, že Deesii Harperovi hovorila aký boli jej chlaci a ani by som si to nebola tak uvedomila, ale Harper musel niečo poznamenať o Chrisovi, lebo ten popudene zareagoval.



,,Otec," sykol na neho naštvane, ani som sa nedivila, že bol jeho tón taký podráždený, bol prinútený, priznávam mnou, sedieť v izbe plnej pre neho neznámych ľudí a ani telka ho nezabavila, lebo dávali Mrázika, brrrr, tak Popolušku ako tak každé Vianoce vydržím, ale myslím, že neexistuje rozprávka, film, čokoľvek, čo by mi liezlo na nervy viac. Síce keby sa ma spýtali, či chcem radšej pozrieť Mrázika alebo dve hodiny sedieť na hop-hopovom koncerte, tak neviem, čo by som odpovedala, asi prosím rýchlo ma zastreľte. Na Chrisov naštvaný sykot sa po ňom mnohý obzreli, asi mama vzťah Harpera a Chrisa včera nestihla rozobrať a tak sa do toho pustili dnes. Pretočila som očami a Chrisa ľutovala, lebo mu to jasne nebolo príjemné. Nechcel byť stredobodom pozornosti. Ale Brendon junior mu venoval aj tak viac pozornosti, ako by bolo komukoľvek príjemné. Celú dobu sa na Chrisa mračil. Vedela som prečo. Môj bláznivý bratranec bol totiž slovanista. Ja som futbal nevedela vystáť v akejkoľvek podobe, ale jeho bavil až chorobne. A ja som vedela, že Brendon poznal, že pri mne sedí niekto silnejší. Môj bratranec si totiž o sebe toho až priveľa nahováral, ale keď ho preťal Chrisove pohľad, tak aj vždy neohrozený slovanista, ktorý si pripadal nesmrteľný sa musel striasť. To ma len pobavilo a začala som sa hrať s Chrisovími vlasmi.





,,Takže nie," vyhlásila som, keď som s Larissou druhý sviatok vianočný nabehla do Tedovej izby. Josh sa mykol a skoro skydol z postele, keď som tam tak nabehla. ,,Chcela som sa spýtať, či je už Mike doma, ale keďže sa vy dvaja ohmatávate, tak viem, že doma isto nie je."


,,Nabudúce nestraš," zamračil sa Josh. Posadil sa na posteli a Ted sa oprel chrbtom o jeho hruď a nechal sa ním hladkať po tele. Ja s Larissou sme si im sadli oproti a ja som sa uškrnula.


,,Takže máme novinky a ja začínam," vyhlásila Larissa. ,,Za prvé, na Vianoce som od Sama dostala tento strieborný náramok," vystrela Larissa ruku smerom k chalanom. Na ruke sa jej zaleskol náramok s venovaním. Môjmu najdrahšiemu pokladu.


,,Krása, ale to len pre toto nás rušíte," spýtal sa Ted dosť napružene. ,,Niežeby to nebolo zaujímavé, ale to mohlo aj počkať," povedal Ted a pretočil očami.


,,Máš pravdu, chceli sme vám oznámiť, len nepodstatné veci," povedala som a vstala som z postele. Larissa ostávala sedieť a mierne sa pochechtávala, keď som išla k dverám. ,,Ja som mala len takú nepodstatnú vec. Vyspala som sa s Chrisom, ale to počká," povedala som a už som siahala po kľučke.


,,ČOŽE?!" ozvalo sa prekvapene a dvojhlasne, ako od Teda, tak aj od Josha. Aj keď včerajšok trávili u nás nemala som príležitosť sa s Tedom porozprávať. Keď som to v SMSke oznámila Larissi zachovala sa rovnako ako ja. Okamžite mi volala.


,,Poď okamžite späť!" zavelil Ted, keď som mala ruku položenú na kľučke a ukázal na miesto na posteli, kde som pred chvíľou sedela. Uškrnula som sa, ale vrátila som sa tam. ,,Čože si to povedala?"


,,Hovorím, že 24. decembra som sa vyspala s Chrisom," povedala som to pomaly a dávala som dôraz na každé slovo, ako profesorka francúzštiny, ktorá chce, aby po nej žiaci opakovali.


,,P...á...n...i, aj ja chcem," zatiahol Josh, čím si od Teda vyslúžil poriadne štuchnutie medzi rebrá. ,,Čo je? Netrep, že ty nie," zatiahol Josh mierne urazene. ,,Aké to bolo?"


,,No, ja nemám s čím porovnať, ale super," zhodnotila som trochu primračene.


,,Aj ja chcem," zatiahol pre zmenu Ted a tým si teraz on vyslúžil od Josha pohlavok. ,,Rozprávaj. No tak povedz nám o tej noci.


,,Tak dobre," vzdychla som.



Pri bozkávaní ma povalil na posteľ a presunul sa mi medzi nohy. Z mojich pier prešiel na môj krk a ja som vedela, že to musí skončiť. Že to nesmieme nechať zájsť ďalej. ,,Chris, Mike," povedala som, keď mi jeho ruky vkĺzli pod tričko.


,,Kašlem na Mika. Mike sa to dozvie, len keď mu to niekto povie," odvetil mi do kože. Niekde vnútri vo mne to frustrovane zastenalo. Vedela som, že by som to mohla zastaviť, ale nechcela a ako sa zdalo ani Chris nie. Keď som mu pripomenula Mika, dúfala som, že povie, že vie a on bude ten silný, čo sa odo mňa odtiahne, ale odpoveď, že je mu to jedno som nečakala a bola predzvesť do pekla. Moje ruky nezostávali tiež nečinné. Ako náhle mi zvliekol tričko, moje ruky sa postarali o to jeho. Pritlačil sa na mňa ešte tesnejšie a ja som cítila, že je vzrušený. Prinútilo ma to zastonať. Bozkával ma naliehavo, ako keby od každého toho bozku závisel náš život. Ako keby sme obaja umreli, keby sa naše pery len na chvíľu od seba vzdialili.


,,Chcem ťa. Potrebujem ťa," šepol a jeho ruky mi prechádzali po tele.


,,Chcem byť s tebou," vzdychla som v odpoveď, keď uvoľňoval môj opasok. Jeho pery sa mi pomaly presunuli na brucho a opäť sa vracal hore. Jednou rukou zašiel pod môj chrbát a uvoľnil sponu na podprsenke. Následne ju zo mňa strhol, akoby mu nehorázne zavadzala. Aj keď som červenanie nemala vo zvyku, bola som presvedčená, že som určite sčervenela, keď sa odo mňa odtiahol a nehanebne si ma obzeral. Už-už som si myslela, že sa zakryjem rukami, ale môj zámer bol zrušený tým, že ma pobozkal a tak moje ruky skĺzli na jeho ramená a postupne som ich zosúvala až na jeho kríže. Ležala som pred ním už len v nohavičkách a ten nepomer medzi nami sa mi nepáčil, on ešte stále mal rifle. Dovolil mojim rukám dostať sa medzi naše telá k pracke jeho opasku. Uvedomila som si, že sa mi mierne chvejú ruky. On sa vydvihol, aby som mala dosť priestoru, keď som sa chvejúcimi rukami rozopínala pracku. Nemohla som odolať, jedna moja ruka mu rozopínala opasok a druhá ho pohladila, zastonal. Hrýzol sa do pery, keď som mu pomáhala dole s rifľami. Čím to, že ma ani trochu neprekvapili čierne boxerky? Každý dotyk ma rozochvel. Uvedomila som si, že úplne prestávam rozmýšľať a sústreďujem sa len na tie pocity, ktoré vo mne vyvolával. Jeho ruky ma hladili po celom tele a ja som prudko dýchala a chvela sa. Mala som pocit, že mi srdce vyskočí z hrude. Zastenala som a prehla sa pod jeho perami. Za moment sa už aj zvyšky nášho oblečenia váľali na zemi s tričkami a rifľami. Pozrel mi do očí. Ten pohľad som opätovala. Vedela som, že to chcem, ale tiež som mala strach. Asi pochopil, lebo tiež váhal sklonil sa ku mne a pobozkal ma. Pomaly prešiel k môjmu uchu.


,,Milujem ťa a túžim po tebe, je mi jedno, čo si myslí Mike, ale pokiaľ to nechceš, tak...," nedopovedal, ako keby sa modlil, aby som nepovedala, že o to nestojím. Cítila som, ako sa aj jeho telo chveje nedočkavosťou.


,,Nechcem?" môj smiech znel trasľavo, ruky sa mi chveli, keď som ho pohladila po tvári. ,,Od chvíle, čo som ťa uvidela, netúžim po ničom tak veľmi." To mu stačilo. Pritisol sa ku mne a ja som ho zacítila tak blízko.


,,Teraz to zabolí," šepol mi do ucha. Prikývla som. Tú prvú bolesť som čakala. Zrazu vnikol a mnou prešla prudká bolesť a vyhŕkli mi slzy. Hmlisto som si uvedomila, že Chris spokojne zastonal, že mi šeptá niečo do ucha a pridržiava si ma pri sebe, lebo ja som sa snažila inštinktívne od neho odtiahnuť. Pridržal ma a zbozkával mi slzy z líc. Nehýbal sa, vedela som, že čaká kedy si na to zvyknem. ,,Si v poriadku?" spýtal sa ma šeptom. Prikývla som. Pritiahla som si jeho hlavu a začala ho bozkať. Chris sa začal pomaly pohybovať skoro až upokojujúco. Privrela som oči bolesťou, ale uvedomovala som si, že za bolesťou cítim, že je to príjemné. Začínala som si zvykať a sama som proti nemu začala pohybovať panvou. Chris sa opäť sklonil k mojim perám a pobozkal ma. Srdce mi tĺklo ako šialené, niekde v hlave som počula dotieravý hlások, ktorý hovoril, že je to nesprávne, ale teraz mi bolo všetko jedno. Chcela som, len byť v jeho náručí navždy.



,,Hej, pokračuj," zamračil sa na mňa naštvane Ted, keď som zmĺkla. Ted aj Josh mi napäto viseli na perách a hltali každé moje slovo.


,,Nepovie, ani mne nechce povedať viac," povedala Larissa mierne pobavene. Zasmiala som sa.


,,Ďalej je to osobné," povedala som so smiechom, ale mierne dotknuto som dodala. ,,Aj tak som vám povedala viac ako vy mne takže mlčte."


,,Ale to nešlo o Chrisa," zamračil sa na mňa Ted. A Josh sa tváril tiež naštvane, že som skončila.


,,To je jedno, viac už ani slovo, niektoré veci, by naozaj mali zostať iba naše, viac o tom nediskutujem," skrížila som ruky na prsiach, ale aj keď som sa snažila vypadať prísne bola som presvedčená, že sa tvárim pobavene ako som sa cítila.

Bol druhý sviatok vianočný a Mike ešte doma nebol. Niežeby mi to vadilo naopak, keď Mike nebol doma mohla byť tá napätá atmosféra medzi mnou a Chrisom a aj Tedom a Joshom uvoľnenejšia. Larissa práve opustila moju izbu a ja som sa práve vychádzala z kúpeľne, keď ma niekto zdrapol a prudko hodil na posteľ. Ani som sa nestihla posadiť a pevné, silné mne už toľko známe telo ma na posteli priľahlo a pustilo sa do láskania môjho hrdla.


,,Chris, čo blázniš?" spýtala som sa, jeho dotyky začali byť okamžite drzé. Vyzeralo to, že dnes sa ani len nesnaží uvažovať nad tým, že by to bolo nesprávne a dôvod som pochopila rýchlo, lebo keď sa o mňa obtrel zacítila som jeho vzrušenie. ,,Chris, nesmieme. Nesmie sa to opakovať," zaškemrala som. Chris odo mňa odtrhol pery, ale stále na mňa hľadel.


,,Raz som ti povedal, že by som sa Mikom nechal mučiť storočia za jeden deň s tebou. A to platí. Radšej sa budem schovávať ako Josh, akoby som mal okolo teba chodiť s pocitom, že sa ťa nesmiem dotknúť. Keď nám na to Mike príde, prijmem jeho trest nech bude akýkoľvek, ale dovtedy po mne nemôžeš chcieť, aby som sa držal ďalej. Ja to nedokážem," pozrel mi do očí a pohladil ma po tvári.


,,Toto po mne nemôžeš chcieť," šepla som vydesene. ,,Keď na to Mike príde zabije ťa a ako by som potom mohla žiť. Radšej ťa vídať a odopierať si ťa, ako ťa už nikdy nevidieť." Chris mi chytil ruku a pritiahol si ju do lona.


,,Vidíš, čo so mnou robíš?" sykol mi do ucha. ,,Ja ťa milujem a hrozne moc ťa potrebujem. Potrebujem sa ťa dotýkať. Chceš ma odohnať, tak to môžeš skúsiť, ale ja ťa budem zvádzať o tom nepochybuj," zacítila som ako mi jeho ruka vkĺzla do nohavičiek.


,,Chris," vzdychla som úplne zbytočne. Lebo môj odpor bol márny podľahla som mu ešte ľahšie ako prvú noc. A potom som mu už podľahla každú ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu. Objavil sa každú noc a často si ma len tak schmatol aj počas dňa, aj keď to sa zvyklo stávať, keď sme boli doma a naši boli preč, vlastne aj keď bola mama s Terensom doma, tak ma vtiahol do svojej kúpeľne a zapol vodu, ako krytie, keby za mnou mama alebo Terens prišli do mojej izby. Vedela som, že je to nesprávne a bolo mi to jedno, ja som ho potrebovala, ako vodu, nie trepem, bez vody človek vydrží, ja som ho potrebovala ako vzduch. Nutne a nenahraditeľne. Jeho dotyky boli pre mňa nádychy, keď som bola s ním tak som naozaj žila a cítila som to tak. Ako ja som ho strašne milovala. Nikdy som netušila, že som schopná cítiť niečo tak silné.


Mikovi som sa už nepozerala do očí. Vedela som, že nie je spôsob, ako by to zistil, len tým, že sa na mňa pozrie, ale vždy keď sa ocitol v mojej blízkosti čakala som, že mi povie že to vie. Ted mi povedal, že ten pocit, jeho sužuje stále, ale naučil sa ho ignorovať. Zatiaľ čo ja akoby som sa pod Mikom scvrkla, Chris naopak. Hľadel mu do očí pevne s akýmsi vzdorom. Ako keby mu každým pohľadom hovoril, ,,áno spím s tvojom dcérou, priamo pod tvojím nosom, ty mizerný kretén."


Ale horší ako Mike bol Harper. Pozeral na mňa tým zasväteným pohľadom. Vyhýbala som sa zrkadlám, lebo som vedela, že keď do zrkadla pozriem uvidím tam presne tento pohľad. Ale mojimi očami na mňa pozeral môj strýko a vždy som tam našla to, čo som videla vo svojich, keď som sa zrkadlu vyhnúť nemohla. Výčitku, znechutenosť, ale aj obrovskú dávku pochopenia. A to pochopenie mi vadilo viac ako všetko to negatívne. Sama som bola zo seba znechutená, ale nevedela som sa od Chrisa držať ďalej aj keby čo bolo. Tiež som vedela, že Harper stráži každé naše láskanie. Bola som presvedčená, že on je ten, čo počuje naše vzdychy, on je ten, kto dáva pozor, keď sa od seba nevieme udržať, keď je Mike doma. Vedela som to, lebo jeho oči to na mňa priam kričali.


V nervoch sa môj život prehupol až do konca januára. Profesori strašili z maturitami a to mi tiež veľmi nepridávalo, ale musela som uznať, že moje problémy sú väčšie ako hlúpa maturita. Stále bolo zrkadlo a moje oči mojim najväčším nepriateľom. Ale aj keď sa všetko toto dialo musela som uznať, že som nikdy nebola šťastnejšia. Hlavne keď som odpočívala v Chrisovom pevnom náručí.



,,Chris!" vyhŕkla som, keď ma prudko pritlačil na stenu v šatniach v škole. ,,Čo blázniš, tu nesmieš ani by...," nedopovedala som to, lebo okamžite ma umlčal bozkom.


,,Potrebujem ťa," sykol mi do ucha, keď sa jeho pery premiestnili na môj krk.


,,Ty šibe, za chvíľu niekto príde," sykla som, bola síce len piata hodina a ja som si musela kľúče vypýtať na vrátnici, aby som sa do šatní dostala, zabudla som si v nich totiž telesnú, ale keďže dvere boli otvorené a chodba stále plná študentov, tak som mala strach. Chris mi kľúče vytrhol z ruky a presklené dvere zavrel. Chytil ma za ruku a ťahal ma chodbou, medzi šatňami. Vedel, že baby z mojej triedy našu šatňu nezamykajú, boli sme skoro jediná trieda, ktorá to nerobila. Otvoril teda našu šatňu a prudko ma sotil dnu.


,,Nikto nás neprichytí," šepol a znovu ma pritlačil na kachličky.


,,To nemyslíš vážne, že nie," sykla som, keď mi jeho ruky začali rozopínať opasok, následne gombík a zips.


,,Zastav ma," povedal vyzývavo, keď hodil moje rifle a nohavičky na lavičku. Ochotne som zdvihla nohy, aby ma vyzliekol.


,,Ja som sa už musela úplne zblázniť," povedala som zhrozene. Keď si ma vydvihol, inštinktívne som mu obmotala nohy okolo pásu a on do mňa začal pomaly vnikať. Obaja sme zastonali, keď bol vo mne. ,,Ja...," prirazil a ja som zasykla. ,,Ťa...," zase mi ston nedovolil dopovedať vetu, lebo on znovu prirazil. ,,Neznášam," oblizla som si vrchnú peru, to bola pre neho v podstate výzva, aby ma pobozkal.




,,Fuj to smrdí až ma z toho napne," skonštatovala som naštvane nad horúcim mliekom v sobotu ráno. Chris sedel vedľa mňa a mama oproti mne aj zo sestrou. Chris sa už ládoval neviem koľkým rožkom. Vždy ma prekvapovalo koľko sú toho chalani schopní zmoržovať. Či už Chris, či môj brat alebo moji bratranci. Nikdy mi horúce mlieko nevoňalo, vždy mi z neho bolo mierne zle, ale teraz ma to prepadlo jasnou silou. ,,Fuj," skonštatovala som a nasypala do mlieka hodne Granka. Tak toto som už mohla. Lahodná vôňa.


,,Prestaň blbnúť a jedz," povedala mama, keď si krájala vianočku.


,,Ja neblbnem, prečo horúce mlieko tak smrdí?" spýtala som sa napružená a snažila som sa ignorovať Chrisovu ruku, ktorá ma hladila po stehne. Rovno pred očami mojej mami síce riskoval, ale bola som presvedčená, že ako obzvlášť rýchli vlkodlak vie ako to urobiť tak, aby si ho nevšimla. Ale mala som čo robiť, keď zašiel vyššie, lebo som si nebola istá, či sa ovládnem.


,,Ty v poslednom čase iba frfleš, Destiny, stále ti niečo vadí," povedala mama vyčítavo, keď si vianočku natierala džemom.


,,To nie je pravda," zamračila som sa a pozrela som na Chrisa. ,,Že to nie je pravda," žiadala som od neho podporu. Chvíľu na mňa hľadel a mňa oči môjho archanjela úplne omámili.


,,No, vlastne v poslednom čase ti toho vadí naozaj dosť," povedal a mykol ramenami. Udrela som ho chrbtom ruky do pleca. Ešte aj on.



Ahoj, ako máme? zasvietil mi na počítači mail od Simona. Sheila pozdravuje.


Mám sa dobre, ďakujem. Tu sa nič nezmenilo odkedy ste tu boli. Je tu trochu nuda, aj ja ju pozdravujem. Aj keď som sa so Simonom hrozne zblížila aj keď len cez net a mobil, nepovedala som mu o tom, že teraz mám problémy. Nepovedala som mu o Chrisovi, lebo aj keď som Simonovi verila, moja dôvera nebola až taká, aby som mu to prezradila. Bola som presvedčená, že Simon, by to Mikovi vykecal. Jeho rodina by sa tým opäť stala užitočnou a oni by sa zbavili najbeštiálnejšieho vlkodlaka, čím by si získali náklonnosť aj upírov. Takže som o tom musela mlčať.


Blížia sa ti maturity. Oznámila mi ďalšia správa od neho s výsmešným samilíkom.


No díky, ja nervačím a ty si zo mňa robíš srandu. Ty to už máš dávno za sebou a tak sa bavíš. Je pravda, že kvôli maturitám som sa príliš neznepokojovala. Keď som bola mimo, tak som sa totiž poctivo učila aj učivá z predchádzajúceho ročníka a tak som mala pocit, že toho viem dosť. Musela som zhodnotiť, že to moje obdobie, keď som bola mimo bolo aj k úžitku. Vtedy som sa učila, lebo mi to nevadilo. Neotravovalo ma to, bolo mi to jedno.


Tak prepáč, kajám sa . No dobre tak nie. Ešte stále si za to, že Chris je fajn? spýtal sa ma a mnou prešla zlosť. Pýtal sa ma to často. Snažil sa, aby som aj je Chrisa nemala rada, lebo on nemal. Bál sa ho.



Chris je fajn, Simon a mne je jedno čo tvrdíš. Na svojho strážcu si kydať nenechám. Poznám ho. Prepáč musím končiť. S tým som naštvane net vypla. Končiť som nemusela, ale vždy keď zvrtol reč na to, aký je Chris hajzel, naštvane som ho zrušila. Zapadla som do kúpeľne. Keď som sa umyla, utrela som sa, ale nezačala som sa obliekať. Naši boli v preč a sestra dole v obývačke. Zamkla som svoje dvere. Zapla v svojej izbe hudbu a nahá, len so zlatým náhrdelníkom na krku som vošla do Chrisovej izby. Ležal na posteli v ušiach MP3ku ako obvykle. Keď ma uvidel stáť nahú medzi dverami svojej izby, obzrel si ma, MP3ku vypol a položil ju bokom. Mal na sebe len tie svoje tmavé tepláky a na krku zlatý náhrdelník.


,,Prišla si sama, takže pre zmenu si pre teba nemusím ísť," skonštatoval a nehanebne si ma obzeral. Aj keby som už mala byť zvyknutá na ten jeho čierny pohľad nebola som. Vždy ma rozochvel. ,,Poď ku mne," povedal a natiahol ku mne ruku. Podala som mu ju a nechala som ho nech si ma na seba obkročmo posadí. Jeho ruky sa hneď pustili po mojom krku až k mojim prsiam.


,,Mike ťa zabije," povedala som, už neviem koľký raz pred tým, než sme sa začali milovať. Chris sa usmial.


,,Mike je mi teraz ukradnutý, chcem ťa," povedal pevne a v jeho očiach sa priam zablyslo, zahorela v nich túžba, ktorú som už tak poznala. ,,Túžim po tebe." Prešla som dlaňami po jeho tele. On si dal jednu ruku za hlavu a druhú vedľa seba a nechal ma nech ho hladím, nech prechádzam a láskam jeho svaly rukami aj perami. ,,Ja predsa nie som nový, Destiny," zasmial sa jemne, keď videl s aký záujmom si ho prezerám, ako ho hladkám, ako ho na svaly bozkávam. ,,Na tomto tele si už odpočívala toľko krát."


,,Snažím sa ťa vryť si do pamäti," povedala som, keď som sa na ňom vystrela, ale neprestávala som ho dotýkať. Stále som ho hladila. Chris na mňa spýtavo pozrel. ,,Nedokážme sa od teba držať ďalej a som presvedčená, že Mike nám na to dôjde. V ten deň zomriem, lebo viem, že to bude deň, keď ťa zabije."


,,Umriem šťastný," usmial sa skutočným úsmevom, ktorý som chcela vídať do konca svojho života alebo lepšie povedané na veky, lebo som vedela, že nemusím umrieť nikdy. Teraz sa na mňa svojím skutočným úsmevom usmieval často.


,,A ja zostanem nešťastná," vzdychal som, na čo sa on nesúhlasne zamračil a chcel niečo povedať, ale moje ruky skĺzli na lem jeho teplákov. ,,Tvoje tepláky mi momentálne hrozne vadia," zhodnotila som situáciu. Znovu sa usmial.


,,Čo keby si mi ich dala dole?" navrhol hravo.


,,Ja určite skončím v pekle," poznamenala som, keď som mu začala tepláky sťahovať vydvihol sa a tým mi pomohol, ale ako náhle som mu tepláky stiahla, pretočil ma pod seba. Nikdy ma nenechal byť hore a po každé, keď som sa pokúsila ho dostať na pozíciu podo mnou použil proti mne vlkodlačiu silu a zamračil sa. Správal sa, ako by tým malo hrozne utrpieť jeho ego, keby bol podo mnou a tak som sa prestala o vrchnú pozíciu doťahovať.




,,Fuj, čo to tu páchne?" spýtala som sa, keď som vošla do kuchyne.


,,Páchne? Pečiem kura," zamračila sa na mňa mama v nedeľu tesne pred obedom. ,,Veď kura ľúbiš."


,,To je kura?" poškriabala som sa po hlave. ,,A nie je pokazené?"


,,Tvoju hlavu je pokazené. Je to kura ako každú nedeľu, ale keď sa nepáči tak nejedz," nafúkla sa mama a otvorila pekáč. Mala som čo robiť, aby ma z toho zápachu nenaplo. Smrdí to, nech si hovorí čo chce.





,,Čo chceš na narodeniny?" spýtala sa ma Larissa, keď som sedela u nej v obývačke v Chrisovom náručí, bol 9. február. Keďže som nebola doma, ani v škole a už vôbec nie vo vile mohla som si to dovoliť. Sam sa rozťahoval vo foteli a čakal, kým si mu Larissa sadne do lona, lebo tá stále lietala, sem a tam.


,,Ty niečo vymyslíš," odvetila som neurčito, lebo mi bolo jedno, čo mi dá, bude sa mi to páčiť, lebo to bude od nej. ,,A ty chceš čo?" spýtala som sa jej.


,,Pravda, ty máš siedmeho narodeniny," povedal Chris, nenechal Larissu odpovedať, ona mala narodeniny ešte predo mnou, keď sa na chvíľu jeho pery odlepili od môjho krku. Musela som prekrútiť očami, keď si sadla Larissa Samovi do lona, lebo ten sa jej tiež okamžite pustil bozkávať krk. Tí chlapi sú rovnaký.


,,Kedy máš vlastne narodeniny ty?" otočila som sa na neho, keď som si uvedomila, že to neviem, ale pritom som zívla. V poslednej dobe som bola stále unavená.


,,Tak tie si už prešvihla," oznámil mi a znovu ma pobozkal na pery. Odtrhla som sa od neho a riadne naštvane.


,,Nechal si ma prešvihnúť tvoje narodeniny?" neverila som vlastným ušiam. ,,Kedy si ich mal?"


,,Som vodnár, dvadsiateho siedmeho prvý," šepol mi do ucha a následne ma do neho jemne hryzol. Strčila som do neho. ,,Čo?" spýtal sa obranne. ,,Prosím ťa, čo sa tak čertíš? Je to jedno, nikdy som si narodeniny neslávil. Ja nestarnem, tak na čo? Už naveky budem mať dvadsať jeden."


,,To ani ja, nejako extra," povedala som hnevlivo. ,,Ale mal si mi povedať, kedy ich máš," vyčítala som mu ďalej. ,,A naveky ich mať nebudeš, lebo so mnou spávaš a Mike na to príde," povedala som naštvane.


,,Mike na nič nepríde. Prestaň sa už báť," šepol mi zase zvodne do ucha a ja som sa s povzdychom vzdala, ale v hlave mi jasne znelo. Nezabudni, že je to 27.1.



Prudko som vyletela z postele, vletela som do kúpeľne a už som sa nakláňala nad záchodovou misou. Bolo mi zle. Dosť zle. V noci som nemohla spať myslela som na maturity a na to, že Mike môže Chrisa každú chvíľu objaviť a teraz som z nervov vracala. Bol štvrtok už po mojich narodeninách a bolo mi blbo.


,,Destiny?" Chris ma prišiel skontrolovať asi ma počul. ,,Nie, je mi zle," odsekla som mu mierne nepríjemne. ,,Choď preč!" rozkázala som mu, takto ma vidieť naozaj nemusel. ,,Choď dole a povedz mame, že nejdem do školy. Zavolaj to aj Tedovi," nadiktovala som mu, čo má urobiť. Hoci sa nepekne mračil, počúvol ma. Poobede mi už bolo dobre a tak sa u mňa zastavil Ted so zošitmi a rozoberali sme, čo bolo v škole. Domou odchádzal s tým, že sa zajtra ráno vidíme. Ale v piatok ráno som sa zase zoznamovala zo záchodovou misou a poobede mi bolo znova dobre. Napísala som poobede SMSku Larisse, že som už dva dni nebola v škole.


Poď na net. Prišla mi SMSka späť. Primračila som sa, ale poslúchla som ju.


Vravím, že mi je zle a ty na mňa vybafneš s tým, že poď na net. Musím sa liečiť. Vyčítala som jej hravo, ale ona to ako vtip nezobrala.


Už ti nie je zle. Bolo ti zle ráno. A ja mám momentálne strach. Lebo mi niečo došlo. V poslednom čase si hovorila, že ti veľa jedla smrdí a máš chuť na banány hoci banány nejedávaš. Nechutia ti a tiež si mi hovorila, že sa ti stále chce spať. Destiny, kedy si mala krámy? Vykoľajene som hľadela na správu od nej a srdce mi vynechalo pár úderov. Naposledy pred Vianocami. Napadlo ma. Prudko som siahla po kalendári a moja domnienka sa potvrdila. Menštruáciu som mala naposledy pred Vianocami. Teraz je už začiatok marca. Moje ruky sa roztriasli. To je nezmysel. Akoby som mohla na to zabudnúť, ako som si mohla nevšimnúť, že meškajú tak dlho. Vlkodlaci nemôžu mať deti a ja tiež nie, lebo ešte nie som kráľovná, tak to stálo v knihách. Si tam, Destiny? Dlho som Larissi neodpisovala.


Pred Vianocami, ale to je nezmysel. Viem kam tým mieniš, ale to je hlúposť, podľa Mikovích kníh mať deti nemôžem. Zamietla som jej tvrdenie.


Čo mali ste snáď ochranu? Nemusela som Larissu vidieť, aby som videla v jej tvári iróniu.


Nie, nikdy. Myslela som si, že nepotrebujeme. Oprela som sa o stoličku a preglgla. Vtedy ako na potvoru mi zazvonil mobil, bol to otec. Zdvihla som.


,,Áno, tati?" ozvala som sa do mobilu otupene.


,,Zlatíčko, si v poriadku? Ted hovoril, že ti bolo posledné dva dni zle," jeho hlas znel ustarostene.


Tak vidíš. Mala by si si spraviť test. Len pomimo som vnímala správu od Larissi.


,,Som v poriadku, otec, nič mi nie je, len mi bolo zle. Asi zo stresu to robia učitelia tým, že stále melú o maturitách. Potom na nich musím myslieť a je mi zle," povedala som to, lebo som bola presvedčená, že to musí byť z toho, aj keď ostatné príznaky jasne ukazovali niečo iné.


,,Určite si v poriadku?" spýtal sa ma Mike. Jedno som nesmela dovoliť a to to, že by som znepokojila Mika. Začal by pátrať a mohol by dôjsť až ku Chrisovi.


,,Áno úplne v poriadku," potvrdila som mu tie slová.


,,Tak mi to dokáž tým, že ku mne dôjdeš," povedal Mike, ale znelo to ako rozkaz a tak som povedala dobre a zložila. Radšej nech si myslí, že som naozaj úplne v poriadku, ako keby na to prišiel. Ľahko by došiel k záveru, kto je otec môjho dieťaťa. Neverila som tomu síce, ale vnútri som cítila, že Larissa sa nepletie.


,,Ideme do vili?" objavil sa vo dverách Chris, asi môj rozhovor počul. Mykla som sa a skôr, ako mohol uvidieť obrazovku monitora vypla som správy. Zamračil sa, lebo si to všimol. ,,S kým si píšeš, že to nemôžem vidieť?" spýtal sa dotknuto.


,,S Larissou," povedala som a rýchlo som vyskočila na nohy.


,,A prečo nemôžem vidieť o čom si píšeš s Larissou?" spýtal sa Chris, ale na jeho tvári sa objavil úsmev. ,,Že vy ste rozoberali mňa a Sama," zasmial sa a objal ma.


,,Presne a to čítať nebudeš," usmiala som sa a zdalo sa, že mi to verí, lebo prikývol, že ma počká v aute. Preglgla som a pozrela som sa na seba do zrkadla. ,,Prosím, nech sa pletiem," povedala som potichu.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu