,,Pozri sa na mňa!" rozkázal mi a ja som ho poslúchla. Zdvihla som hlavu a zahľadela som sa do ľadových, krutých očí svojho otca. ,,Máš na výber. To dieťa za jeho život," ukázal pri tom na Chrisa.
,,Nikdy," môj hlas bol trhaný a šeptavý, ale vedela som, že nesmiem ustúpiť. Chris aj ja sme sa rozhodli. Naše dieťa bude žiť.
,,Fajn, ja Chrisa nezabijem," pozrel aj na Harpera, ten mu zničený pohľad opätoval. ,,Vy dvaja tu budete každý boží deň a ja každý deň Chrisa zmlátim, zmučím, dolámem mu kosti. Proste spôsobím mu toľko bolesti, koľko je možné. Ale nenechám ho umrieť, nieee, to ani náhodou, na noc ho vždy nechám vyliečiť sa, aby som na ďalší deň mohol znovu umučiť jeho telo. A budem to robiť do vtedy dokým sa jeden z vás nezlomí. Dnes vám dovolím uležať si to v hlave a od zajtra začneme," usmial sa na mňa kruto. ,,Gardien," otočil sa na blonďavú ženu. ,,Máš to tu na starosti. Daj ho odtiaľ dole a zavri. Oni tu byť môžu," ukázal na mňa a Harpera. ,,Vlastne tu môžu byť všetci," zasmial sa kruto. ,,Jeden z nich sa zlomí," s tými slovami kobku opustil. Gardien Chrisove ruky oslobodila z okovov. Chris jej doslova padol do náruče a ona ho odniesla do jednej z ciel. Tom ma pustil a ja som k Chrisovi priskočila. Ako náhle sa už Chrisova koža nedotýkala striebra videla som, ako sa začína hojiť. Položila som si Chrisovu hlavu do lona a Harper pribehol ku mne aj s vodou a nechal ho napiť sa.
,,Chris," zatiahla som jeho meno plačlivo, slzy ma stále oslepovali. Harper svojho syna pohladil po tvári. Ted teraz už aj s Joshom a Sam s Larissou tiež prišli bližšie. Chris bol skoro celý od krvi, ale videla som, ako sa jeho rany rýchlo zaťahujú a hoja. Počula som, ako mu sem tam praskne kosť, keď sa vracia na svojej miesto, aby zase zrástla. ,,Je mi to ľúto."
,,Šš..št," šepol Chris ťažko. ,,To..o nie je...e tvoj...ja vin..na. Veď to...o vie...eš," trhane a bolestivo sa nadýchol a ja som počula prasknúť ďalšiu kosť. ,,Hlavne," preglgol. ,,Mu nesieš dať čo chce. Rozumieš?" hovoril potichu, ale teraz už jasne. ,,Harper, nech ťa ani nenapadne súhlasiť," pozrel na svojho otca. ,,To dieťa, Destiny, prosím sľúb, že ho nevymeníš za môj život, prosím sľúbte mi to obaja," pozrel aj na Harpera.
,,Tvoje dieťa bude žiť Chris, urobím všetko preto, aby som na to dozrel," povedal pevne Harper, keď sa jemne dotkol Chrisovej ruky. Chrisov pohľad sa zamieril na mňa. Ibaže ja už som si nebola taká istá. Naozaj sme nevedeli, čo je to dieťa zač a aj keby som to dieťa veľmi chcela udržať nažive, ako sa môžem pozerať na to, že Mike môjmu milovanému archanjelovi ubližuje.
,,Pokúsim sa, Chris, pokúsim sa urobiť, čo po mne žiadaš. Pokúsim sa, Mika nezastaviť. Pokúsim sa, pozerať sa na to, ako ti ubližuje s myšlienkou, že ho dokážem zastaviť, ale viac akože pokúsim sa, ti nesľubujem," povedala som, keď ma premohli ďalšie slzy.
Nechcela som sa od Chrisa ani pohnúť, ale musela som domov. Mike mi pridelil ako osobného strážcu Sama a volal mojej mame, že Chris musel odísť a že sa tak skoro asi nevráti a pritom sa na mňa pozeral s akýmsi krutým potešením. Vzdorovito som hľadela Mikovi do očí a jeho brat tiež. Keď som došla domov mama si moje opuchnuté oči vysvetlila tak, že som si Chrisa prosto obľúbila a je mi ľúto, že je preč. Snažila som sa pred mamou hrať, že veď to sa urovná, len som si na jeho prítomnosť zvykla. Ale keď som vošla do svojej izby a pozrela na Chrisove dvere, bola by som sa zrútila na zem, keby ma Sam nezachytil. Viem, že ma položil na posteľ a viem, že som sa ho držala ako posledného stebla trávi topiaci. Zmáčala som slzami celé Samovo tričko, ale on sa odo mňa ani na chvíľu nepohol, pevne ma držal a za čo som mu bola vďačná bolo to, že ani nemal hlúpe reči o tom, že to bude dobré. Obaja sme vedeli, že nebude.
Keď som ráno odišla do školy, baby sa na môjho nového strážcu vrhli ako supy. Ibaže ja som teraz naozaj nemala náladu sa s nimi nijako maznať a tak som sa do nich hystericky pustila, nech sa od Sama držia ďalej. Sam ma musel chytiť, nasilu ma vytiahnuť z triedy a na chodbe som sa mu zase zrútila v náručí s hysterickým plačom. Triedny ma okamžite poslal domov. Moje dieťa ale zhodnotilo, že takéto nervy jeho matky sa mu nepáčia a skoro som ovracala celé auto. Sam stihol tesne zastaviť, než som sa medzi dvoma dedinami ocitla vracajúc v jarku. Takto ubehli tri dni až do stredy. Každý deň ma ráno, keď som vyliezla z postele chytila ranná nevoľnosť. Odišla som do školy, aby ma učitelia a triedny aj tak posielali domov, lebo som bola bledá ako smrtka a bolo mi zle. Spolužiaci z triedy si mysleli, že som bola do Chrisa buchnutá a ťažko nesiem to, že ho Mike poslal preč. Po škole leteli rôzne fámy, že som urobila hysterickú scénu na letisku, keď odchádzal alebo, že som si namýšľala niečo, čo nebolo, robila som mu problémy a tak Chris odprosil môjho otca, aby smel odísť. Jednoducho neprajné fámy sprostých, závistlivých husí, lebo normálne dievča to o mne nepovedalo a chalani považovali za hajzla Chrisa, ktorý mi musel neskutočne nejakým spôsobom ublížiť a tvrdili, že vedeli, že on je hnusný grázel.
Po škole mal Sam rozkaz priviesť ma do vili, aby som videla, ako môj otec mučí moju lásku. Vždy ten rozkaz splnil a ja som mu nerobila problémy s tým, že nikam nejdem. Vždy som sa nechala odviezť. Potom ma zase zaviezol uplakanú a zúfalú domov, kde ma už čakala Larissa a aj brat, ktorý keďže na výber mal, nedokázal sa pozerať na otcove krutosti a tak trávil čas s Larissou. Keď som došla domov zrútená som im plakala v náručí. A oni len mlčali a sedeli pri mne, ani netušili aká som im za to, že sú pri mne vďačná.
,,Ja nemôžem," vyhlásil Sam, keď v stredu poobede zastavil auto len kilometer od vili. Pozrela som na neho už teraz uplakanými očami plnými zúfalstva. ,,Točím to," vyhlásil a otočil auto uháňajúc späť ku mne domov.
,,Sam, to nesmieš, máš rozkaz," pripomenula som mu mierne apaticky. ,,Zavez ma do vili. Ja tam predsa musím."
,,Nie, nenechám ťa dívať sa na to!" vyhlásil pevne a nevyzeral, že by mal v pláne ma poslúchnuť a ísť smerom k vile.
,,Sam, keď ma tam nezavezieš urobíš si hrozné problémy," snažila som sa ho priviesť k rozumu. ,,No tak, otoč to auto. Poslúchni ma."
,,NIE!" zreval frustrovane. ,,Nie!" povedal už pokojnejšie, keď si všimol, že som sa vystrašene mykla. ,,Prepáč, ale nie, toto neprospieva ani tebe a ani tvojmu dieťaťu."
,,To predsa Mike chce," povedala som šeptom.
,,Nie nevezmem ťa do vili," vyhlásil znovu rozčúlene s akýmsi podtónom zúfalstva. ,,Aby si sa pozerala na to, ako Mike láme Chrisovi všetky kosti v tele, ako sa vyžíva v bičovaní a v písaní tvojho mena rozžeraveným nožom na jeho hruď. Nie, sám sa na to nemôžem pozerať, takže nie. Prepáč, ale neposlúchnem tvoj rozkaz."
,,Sam, ja musím ísť. Zavez ma tam. Nedovolím, aby o teba Larissa prišla preto, lebo si porušil rozkaz," povedala som úpenlivo a slzy mi tiekli po tvári, čo nebolo divné, mala som pocit, že som od nedele plakať neprestala. ,,Nedovolím, aby o teba Larissa prišla," zopakovala som a on prudko zastavil auto. Frustrovane zavil a udrel oboma rukami do volantu. Následne si rukami vošiel do vlasov tvár bolestne skrivenú, viečka tuho zovreté. ,,Sam, prosím odvez ma do vili." Sam na mňa pozrel aj v jeho očiach boli slzy. ,,Prosím, poslúchni rozkaz," povedala som skoro až nemo. Síce neochotne, ale prikývol a už auto išlo smerom do vili.
Čupela som na zemi, moje vzlyky mi v ušiach neprehučali Chrisove výkriky bolesti. Harper bol zrútený na zemi vedľa mňa, tiež sa mu po tvári kotúľali slzy. Harper predchádzajúce dva dni stále Mika prosil, aby prestal, ale Mikova odpoveď bola stále rovnaká. Urob potrat a ja skončím. Ja som mlčala. Radšej som mlčala, lebo som mala pocit, že keď prehovorím, tak moje pery vyslovia, tak si to dieťa vezmi, len už ho nechaj. A tak som radšej len čupela na kamennej dlážke a plakala.
,,A čo toto, páči sa ti toto Chris?" Mike s krutým potešením odniekadiaľ vytiahol ampulku z jedovato zelenou farbou a nalial ju na Chrisovu hruď o tomto čase už úplne dosekanú. Chrisov výkrik až trhal uši. ,,Povedz jej nech sa toho decka vzdá a tá bolesť skončí, Chris," povedal Mike a pohladil ho po tvári. Chrisove pery sa vkrútili v úsmev.
,,Daj sa bodnúť, ty šibnutý psychopat," zaznela Chrisova odpoveď a Mike rozzúrene schmatol kladivo a celu silou mu ho vrazil do kolena. Chris znovu mučivo vykríkol a ja som počula praskať kosti a Mike to zopakoval aj s jeho druhým kolenom. Vedela som, že Chrisove kolená sú teraz úplne rozmlátené.
,,Povedz, aby sa vzdala toho decka a miesto toho, aby si tu visel a zakúšal túto bolesť, budeš ležať v posteli v jej náručí, nie je to príťažlivejšie?" spýtal sa Mike s úsmevom. Chris otvoril oči, ktoré v bolesti zavrel. Keby na reťaziach nevisel, bol by ležal na zemi, lebo jeho kosti v kolenách museli byť rozlámané na malé kúsky.
,,Mike, keď som s tvojou dcérou spal, vieš koľkokrát ma napadlo, aký si nehorázne slepí idiot a keby neotehotnela, tak s ňou spávam ešte hodne dlho a ty to ani nevieš ty kretén debilný," keď to povedal fľusol mu do tváre. Mikom prešla zlosť, chytil dýku a prudko mu ju vrazil do brucha a poriadne s ňou zatočil. Chrisov výkrik bolesti sa niesol kobkami. Zakryla som si uši rukami, niežeby to veľmi pomohlo. Mike dýku vytiahol a odchádzal preč. Gardien Chrisa rýchlo roztrasenými rukami odviazala, aby sa jeho telo mohlo začať hojiť. Ako náhle sa jeho koža už nedotýkala striebra, započula som pukanie hojacich sa kostí, ktoré sa vracali na miesto a rany sa okamžite zaceľovali, modriny mizli. Keď sa mi konečne podarili zozbierať zo zeme, podišla som k Chrisovi a pobozkala ho. Znovu sa mi hojil v náručí. ,,Šššt neplač," šepol mi Chris.
,,Ja toto už dlhšie neunesiem," povedala som, keď sa mi slzy liali po tvári.
,,Musíš," povedal Chris pevne a Harper mu znovu roztrasenými rukami pomáhal napiť sa ako po každé. ,,Kvôli nám musíš," šepol, keď Harper položil fľašu na bok a odišiel. Vôbec sa tu nezdržoval, asi sa na Chrisa jednoducho už viac nemohol dívať. ,,To dieťa sa musí narodiť, takže keď ťa sem Sam dovezie, pozeraj bokom. Keď odídeš domov predstav si, že sa na druhý deň mám vrátiť a nič mi nie je, len som musel niečo vybaviť. Musíš prestať stresovať dieťa, lebo potratíš aj bez operácie."
,,Ako to mám asi urobiť? Ja neviem ako?" zalikala som sa plačom. Moje telo išla roztrhnúť otcova päsť, ktorú som okolo srdca cítila už mesiace a ktorá ma teraz zvierala tak pevne, že som čakala, kedy moje srdce rozpučí.
,,Ty máš dobrú predstavivosť," usmial sa na mňa. ,,To zvládneš," vyjadril svoju dôveru ku mne.
O hodinu som už bola doma. Išla som do schodov rýchlo, aby ma mama nevidela zničenú a uplakanú. Vybehla som rýchlo, lebo som vedela, že hneď ako za mnou zapadnú dvere sa zrútim s plačom na zem, ale dnes malo byť všetko inak. Keď som vošla Larissa a Ted už boli v mojej izbe a nie len oni. Bol tu aj Harper, Josh, Seth s Tomom, Zeeke, Marissa, Bree, a čo ma šokovalo aj Gardien. Keď som si spomenula na dnešní deň vo vile, nikde som nevidela Josha, Setha Toma, Zeekeho, Bree a ani Marissu.
,,Čo tu robíte?" spýtal som sa mierne trhane a šokovane. Ten šok mi zabránil sa zrútiť v hysterickom plači na zem. Sam tiež vyzeral vykoľajene.
,,Už by Mikovej tyranie stačilo," vyhlásil pevne Seth. ,,Oslobodíme Chrisa alebo pri tom zahynieme. Destiny, Sam idete s nami?"
,,Čo chcete robiť?" zamrkala som šokovane. ,,Ako ho chcete oslobodiť."
,,Jednoducho," ozvala sa Larissa a vstala z mojej postele. ,,Ku Chrisovi sa dostaneme ľahko, aj keby sme nemali na svojej strane Gardien," ukázala na blondínku. ,,A podľa informácii Bree," ukázala na ryšavé dievča so zelenkavými očami. ,,Nám ostatný sluhovia nebudú stáť v ceste. Ani ostatným sa nepáči, ako Mike Chrisa týra a mučí. Podľa nich si zaslúžil trest, ale mal ho potrestať smrťou a nie takto sa na ňom vŕšiť, aby teba a Harpera vydieral. To sa nepáči nikomu. Nepostavia sa mu, nepomôžu nám, ale tiež nepomôžu jemu. A tak Chrisa zachránime, lebo Mike nečaká, že sa proti nemu vlkodlaci postavia."
,,Aký máte plán?" razom som bola veľmi zaujatá, ale vtedy mi niečo došlo. ,,Nie, moment. Keď mu pomôžete ujsť, tak vás zabije."
,,Je nás mnoho na to, aby nás zabil," povedal zrazu Sam, ktorému sa ten plán už teraz pozdával, aj keď ho zatiaľ nepoznal. ,,A aj keby, tak vieme, že umierame za správnu vec," Sam chytil Larissu za ruku. ,,Ja som s vami. Aký je presný plán?" spýtal sa a na tvári mu zahorel diabolský úškľabok.
,,Jednoduchý," povedal Harper stojaci pri okne. ,,Potrebujeme k tomu, Destiny, aby Mike to dieťa bez Chrisa nezabil iným spôsobom, ten chlap je už úplne šialený, je schopný ťa udrieť alebo ti do brucha vraziť nôž, aby sa ho zbavil," pozrel na mňa. ,,Keď neujdeš s Chrisom, naša misia bude zbytočná. Rozhodni sa teraz. Je to na tebe."
,,Idem do toho," povedala som pevne. ,,Neviem, čo máte v pláne, ale skúsim to. Keď tým zachránim Chrisa."
,,Výborne," usmial sa Harper. ,,Ale uvedomuješ si, že budeš musieť ujsť. Zo školy, od rodiny, jednoducho preč?" pozrel na mňa. ,,A ani nevieš na ako dlho. Budú to roky, možno desaťročia, storočia budeš musieť utekať pred Mikovým hnevom. V strachu a ako vyhnanec."
,,Poďme do toho," zopakovala som. ,,Ja idem, ale nechcem, aby s nami išiel do toho niekto, kto chce žiť. Lebo Mike bude zabíjať."
,,Je pravda, že jediný komu sa nič nestane je Larissa, tá neriskuje nič. Mike by nesiahol na človeka a myslím, že ja a Ted neriskujeme život, bolesť určite, ale život nie. Nás Mike nezabije," povedal Harper. ,,Všetci sú tu ale dobrovoľne, kto sa nechce zúčastniť, nemusí. Môže pokojne odísť a mi to pochopíme. Nemusí umierať za cudzie šťastie. Tak tí, ktorí chcete pokojne choďte," Harper sa obzrel po miestnosti. Nikto sa ani nepohol. ,,Dobre, Larisa je to tvoj plán, oboznámiš s ním Sama a Destiny," vyzval Harper moju kamarátku a tá sa hneď pustila do vysvetľovania.
Keď som ráno odchádzala akože do školy, pobozkala som mamu na líce a objala ju. Ona nepochopila čo sa deje, ale ja som vedela, že ju možno vidím naposledy.
,,Čo blázniš?" spýtala sa ma s úsmevom.
,,Ale nič ja len tak," usmiala som sa, aj keď sa mi chcelo plakať. Nasadla som do svojho auta vedľa Sama.
,,V poriadku?" spýtal sa ma, keď naštartoval. Larissa sa vzadu v aute posadila, lebo ležala na Tedovom lone, aby si ju moja mama vykukujúca z okna ani náhodou nevšimla. Sam nabral smer škola, ale keď už sme boli v dobrej vzdialenosti od domu, tak auto otočil smer vila.
,,Som v poriadku," povedala som a vzdychla. ,,Ja len dúfam, že bude všetko v poriadku večer."
,,To viacerí z nás," povedala Larissa. ,,Keď všetko pôjde dobre, tak nevravím zbohom, ale uvidíme sa," šepla potichu. Pozrela som na ňu v spätnom zrkadle.
,,Keď všetko pôjde dobre, budem už dnes s Chrisom ďaleko za hranicami štátu," povedala som a otvorila školskú tašku. Ale dnes v nej neboli knihy. Boli plná peňazí a zlata, ktoré sa dalo ľahko predať. ,,Možno sa už nikdy neuvidíme," povedala som potichu.
,,Daj," natiahol sa Ted pre moju tašku s peniazmi a vzal si ju dozadu. Vedela som, že plán je taký, že ja budem s Chrisom unikať v Harperovom aute. Nie vo svojom, aby sme Mika zmiatli. Na cestu sa mali vydať štyri autá a postupne sa rozdeľovať. Moje, Tedove, Harperove a Mikove auto, každé malo ísť na iný smer, aby bol Mike zmätený, len som dúfala, že si ako na potvoru nevyberie prenasledovanie Harperovho auta. Ted mi mal tašku s peniazmi dať do Harperovho auta. Už aj tak tam deň pred tým dal pár vecí a peňazí, ktoré by sme mohli potrebovať.
Auto zastavilo uprostred nádvoria. Videla som Richa a Timiho ako nám otvorili bránu a nechali ju otvorenú. Ja som rýchlo vyskočila z auta a bežala som dole k podzemným kobkám. Vedela som, že Mike je v pracovni, lebo Josh mi pár sekúnd pred tým, než sme vošli na pozemky volal. Dole v kobkách už čakala Gardien.
,,Takto riskovať," sykol na mňa Chris, lebo Gardien mu už náš plán vyzradila. Otvorila celu a hodila mi zbraň a striebornú dýku. ,,Načo ti to je?" spýtal sa ma Chris, keď sme utekali späť na nádvorie.
,,Keď budem mať možnosť, tak ho zabijem," povedala som pevne. Chris mi venoval prekvapený pohľad, ale inak to nekomentoval. Rýchlo sme naskočili do auta a spolu s ďalšími troma, ktoré boli teraz už na nádvorí, vystrelili cez stále otvorenú bránu. Ale autá sa nedostali ešte ani k asfaltke, keď som započula rozzúrené vitie. Prešli sme desať kilometrov smer juh. Náš plán bol Maďarsko a stále na juh. Nevedeli sme, kam pôjdeme, ani čo bude robiť, keď nám to vyjde. Priorita bola hlavne utiecť. Už po desiatich kilometroch som medzi stromami zbadala obrovského tmavého vlka. ,,Je tesne za nami," šepla som prestrašene.
,,Neboj sa, to zvládneme a zapni si pás," povedal pevne a vtedy mu zazvonil mobil, bol to Harper. Oznámil Chrisovi prvé rozdelenie. Harperovo a Tedovo auto, čiže my a Harper s Tedom sme zamierili na križovatke jedným smerom, my zrazu smer západ a moje auto s Larissou a Samom a Mikove auto so Setom a Tomom zamieril na východ.
,,Do kelu, do kelu," zavila som zúfalo, lebo Mike si vybral dve dobré autá, na chvíľu síce zaváhal, ale získali sme len malý náskok a tak nás do kilometra zase dobehol. Mike musel byť hrozne naštvaný, lebo ho vôbec nesralo utajenie. Letel síce medzi stromami, ale keď ste pozerali tým smerom, jasne ste ho videli a na miestach, kde boli len role bežal priamo cez ne. Hoci neskúsené oko si ho v rýchlosti pokojne mohlo zaradiť k väčšiemu psovi alebo vlkovi. O chvíľu Harper volal znovu kvôli ďalšiemu rozdeleniu, lebo aj ja som na obrovskom vlkovi poznala, že má v pláne zaútočiť. Teraz to vyšlo. Harper Tedovo auto vytočil na sever a my sme smer nemenili. Videla som, ako sa Mike pustil do prenasledovanie zlého auta. ,,Myslíš, že sme ho striasli?" spýtala som sa Chrisa, keď hnal auto smerom k českým hraniciam.
,,Neviem, modlím sa za to," povedal Chris a ďalej hľadel na asfaltku. ,,Je ti jasné, že Mike bude trestať? Keď ujdeme, bude trestať tých, čo nám pomohli."
,,Ja si to uvedomujem," šepla som a pozrela som sa smerom k roliam. ,,Ale vedeli do čoho idú a mali na výber," povedala som, ale slza si našla cestu z môjho oka. Keď sa dozviem, že niekoho z nich Mike zabil, ako s tým asi budem môcť žiť. Harper rozhodol, že pôjdeme na slepo práve preto, aby nikto nemohol pri mučení Mikovi povedať, kamže sme to ušli. Boli sme len niekoľko kilometrov od Českej hranice, keď som ho zazrela v spätnom zrkadle. ,,Má nás," šepla som zdesene. Chris prudko otočil auto a vydal sa na sever. ,,Kam to ideš?" spýtala som sa vydesene.
,,Mesto, najbližšia dedina, niekam, kde nezaútočí," oznámil mi chladne a sústredene sa díval na asfaltku. Podarilo sa nám dostať medzi prvé domy nejakej dediny, možno to bol začiatok mesta neviem, ale z jednej strany boli staré závody, ktoré jasne dávali vedieť, že už dávno nefungujú a z druhej asi tri rodinné domy. Ulica bola prázdna. Chris hnal auto, aby sa dostal ďalej do mesta, ale musel šľapnúť na brzdu, lebo tmavý vlkodlak ma preskočil a postavil sa čelom k autu. Vlkodlak zreval zlosťou a pomalými krokmi sa k nám blížil.
,,Zraz ho!" povedala som Chrisovi miene hystericky, keď k nám vlkodlak išiel pomalým krokom.
,,Nemôžem, lebo ťa zabijem," povedal Chris a pozrel mi utrápene do očí. ,,Aspoň sme to skúsili. Ujsť mu," povedal a pobozkal ma nedbajúc na nasraného vlkodlačieho kráľa. Mike prudko otvoril dvere, ale už v ľudskej podobe a prudko Chrisa vyhodil z auta.
,,Zdá sa, Mike," povedal Chris, keď vstal a vlkodlačí kráľ si to mieril k nemu. ,,Že utajenie ti je už jedno. Útočiť uprostred ulice."
,,Pokiaľ si si nevšimol, nikto tu nie je," Mikove pery sa pohrdlivo vykrivili. ,,Čo je škoda. Nikto neuvidí, ako ťa zabijem a potom Chris zabijem aj tvoje decko, aj keby som si mal počkať, kým Destiny porodí."
,,Na moje dieťa nesiahneš!" zreval rozzúrene Chrisa a skočil po Mikovi. Za letu sa premenil na vlka, Mike to ale čakal, lebo aj on sa premenil skôr, ako na neho Chris dopadol. Dvaja vlci sa začali navzájom trhať, ale nebolo pochýb, ktorý z nich má na vrch. Mike Chrisa zdrapol zubami za kožuch na boku a prudko ním trhol smerom k jednému z plotov. Čierny vlkodlak porazil plot a ocitol sa na niečom dvore. Počula som ho zapišťať na boku mal nepeknú ranu. Čierny vlkodlak so šedými škvrnami sa k nemu pomaly a provokatívne blížil. Vedel, že jeho súper má dosť a už sa mu len tak nepostaví. Schmatla som zbraň a rozbehla som sa k plotu, namierila a vystrelila. Mike zavil a prudko sa po mne rozbehol, ani neviem, ako mi zbraň vyrazil a s vrčaním sa nado mnou týčil. Vzdorovito som hľadela zúrivému vlkovi do očí. Niečo v jeho očiach mi hovorilo, že za ten výstrel sa mi pomstí, aj keď čo mi mohol ešte urobiť? Plánoval mi vziať to, čo som najviac milovala. Najhoršie bolo, že strieborná guľka ho len šuchala do ramena. Striebro nezostalo v jeho tele. Mike sa otočil, že na Chrisa zaútočí nečakal, že mladší vlkodlak je už na nohách a tak nečakal jeho tesáky v krku. Mike bolestne zavil, ale bol omnoho sinejší a tak sa o chvíľu pozície obrátili. Mike Chrisa prudko hodil k bazénu a znovu po ňom skočil a obaja spadli do bazéna. Rýchlo mi to začalo šrotovať, keď som uvidela v prístrešku elektrickú vŕtačku. Rozbehla som sa k nej. Skúsila som svetlo, svietilo, elektrika išla. Našla som predlžovačku a zapojila vŕtačku do elektriky.
,,Chris!" skríkla som. Čierny vlkodlak na mňa pozrel a podarilo sa mu Mika na chvíľu potopiť. Pochopil a tak rýchlo z vody vyskočil. Mike pochopil tiež, ale neskoro. Hodila som zapnutú vŕtačku do vody. Vlkodlačí kráľ zreval a ja som sa rozbehla k autu. Rýchlo som skočila za volant a naštartovala. Chris skočil na zadné sedadlo. Prudko som otočila auto a uháňala naspäť k českým hraniciam. ,,Ja som ho zabila," povedala som mierne hystericky a kŕčovito som zvierala volant.
,,Zastav, Des," povedal mi Chris opatrne, ako keby sa bál o moje duševné zdravie a jemne mi položil ruku na rameno. ,,Zastav, za volant idem ja. Zastav, Des," pomaly som zastavila auto pri krajnici a trochu otupene som preliezla na sedadlo spolujazdca. Chris naštartoval, ale pri tom na mňa hádzal opatrné pohľady.
,,Ja som ho zabila, že?" povedala som a nevedela som, či cítim radosť, úľavu alebo smútok.
,,Nie," táto Chrisova odpoveď ma prekvapila a vyvalila som na neho oči. ,,Mike nie je mŕtvy. Elektrina vlkodlaka nezabije. Spomalila si ho, nezabila, ale rozhodne si nám dala pár hodín. Prelez dozadu a ľahni si. Si bledá," povedal starostlivo, keď sme už frčali po českej pôde.
,,Dobre," povedala som potichu. Musela som uznať, že má pravdu. Bola som unavená a v spätnom zrkadle bledšia ako obvykle a to už naozaj bolo čo povedať. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale zaspala som. Keď som sa o pár hodín zobudila uvedomila som si, že auto stojí a Chris študuje automapu.
,,Už si hore," nepýtal sa, oznamoval mi to. ,,Harper nás neposlal na slepo posiela nás do Kolína. Nevieš prečo by sme mali ísť do Kolína?" mračil sa na mapu, nakukla som mu cez rameno do mapy. ,,Viem, že nás poslal blízko, lebo Mike si bude myslieť, že sme uháňali ako cvoci ktovie kam, rozhodne nepočíta s tým, že zostaneme v Čechách. Ale čo je v Kolíne?"
,,Simon," šepla som, keď som uvidela názov ulice, ktorú Harper zakrúžkoval červenou fixou. ,,V Kolíne žije Chimeonova rodina. Harper nás posiela k nim."
,,K upírom," Chris to slovo vypľuvol ako najvulgárnejšiu nadávku.
,,Áno, Chris," zvrčala som podráždene. ,,K upírom. Štartuj ideme do Kolína."
,,Ee, Destiny, my už v Kolíne sme. Prespala si celú cestu," povedal. ,,Len sa neviem nejako vysomáriť v týchto uliciach," Chris otočil mapu dole hlavou. Vzdychla som.
,,Ty ako chalan by si mal mať lepší orientačný zmysel," vytrhla som mu mapu a hľadala cestu,
ako sa čo najľahšie dostať na ulicu vyznačenú Harperom, ale nakoniec to aj tak skončilo tak, že sme sa na cestu museli spýtať.
Ocitli sme sa skoro pri východe z mesta na ulici plnej väčších rodinných domov. Chris zastavil pred domom, ktorého fotografiu sme našli medzi mapami.
,,Mám ísť dobrovoľne medzi upírov?" spýtal sa Chris zúfalo.
,,Sú naša jediná pomoc, tak si to váž," povedala som, keď som vystupovala z auta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
28. 6.júna 2010 22:17
milujem tento príbeh!!! je božský!!!!
Napíš svoj komentár