,,Destiny, čo tu on robí?!" ozval sa naštvaný hlas Simona z vnútra ešte pred tým, než som stihla zaklopať.
,,Simon? Si to ty? Pusť nás dnu," požiadala som ho, ale dvere sa neotvárali.
,,Až keď mi povieš, prečo je tu on," zakričal znovu z druhej strany dverí s jasne stiesneným a nervóznym hlasom. Mohla som si myslieť, že tak ako sa nepáči Chrisovi ich prítomnosť on zase nebude vyhovovať im.
,,Všetko ti vysvetlím, len ma musíš pustiť dnu, Simon. Potrebujem vašu pomoc," zakričala som späť, ale dvere sa stále neotvárali.
,,Nie najprv povedz, prečo je tu aj on," trval si na svojom tvrdohlavo Simon, ale ja som započula Chimeonov múdry hlas, ktorý Simonovi kázal.
,,Simon, pusti ich dnu. Destiny hovorí, že potrebuje našu pomoc a mi sme vedeli, že pravdepodobne príde. Neboj, Chris nič neurobí, ona mu to nedovolí," povedal mu. ,,Že je to tak, Destiny?"
,,Samozrejme, Chimeon, ja som vás prišla požiadať o pomoc. Simon, pusti ma dnu, prosím," tento rozhovor mi prišiel nezmyselný.
,,Dobre," Simon pootvoril dvere a ja som zazrela polku jeho tváre. ,,Ale jeho," mykol hlavou smerom ku Chrisovi. ,,Si drž."
,,Si ako malý," sykla som, keď dokorán otvoril dvere a prudko priskočil k svojmu dvojčaťu, čo najďalej od nás. Aj Elizabeth stála v úctivej vzdialenosti, len Chimeon k nám podišiel, keď sme vošli. Chris na neho pozrel z vrchu a znechutene nakrčil tvár. Videla som, že Chimeonovi teraz nie je všetko jedno. Bál sa.
,,Budeš mi musieť povedať, aké fámy okolo teba kolujú medzi upírmi," pozrela som na Chrisa. ,,Lebo to nie je normálne, aby boli taký vydesený, aj keď mi poviem, že mi nič neurobíš," pokrútila som neveriacky hlavou.
,,To nie sú len fámy," zasiahol Simon. ,,Všetko čo sa o ňom hovorí je pravda. To je práve ten problém." Pretočila som očami.
,,Chimeon, mi sme prišli žiadať o pomoc...," za mnou sa ozvalo naštvané vrčanie. Znovu som pretočila očami. ,,Chris!" povedala som varovne, lebo sa všetci upíry v miestnosti mykli. Elizabeth rýchlo podišla k svojim adoptívnym deťom a postavila sa pred nich do mierne obrannej pozície a Chimeon odskočil dobrý meter od nás. ,,Nebojte sa ho. Nič vám neurobí. To vrčal na mňa," vysvetlila som.
,,On vrčí aj na svoju princeznú a my sa ho nemáme báť," spýtala sa Sheila mierne hystericky. ,,Vtipné, ale to mi dáva väčší dôvod k strachu." Rýchlo som pozrela na Chrisa ako sa tvári. Tváril sa tak nadriadene, že z toho išlo jedného až poraziť.
,,On vrčí len preto, milá Sheila, lebo sa mám opraviť, lebo on nebude prosiť upírov," pretočila som očami, aby to jasne videli všetci upíry v miestnosti, aby som ukázala tú absolútnosť tej veci. ,,Tak sa opravujem. Ja som vás prišla poprosiť o pomoc."
,,Vedeli sme že dôjdeš," povedal Chimeon a znovu ku mne pristúpil, ale nespúšťal ostražitý pohľad z Chrisa.
,,Ako ste to vedeli?" spýtala som sa, lebo toto ma zaujímalo.
,,Včera večer mi došiel mail od tvojho stýka. Napísal mi, že keď sa k nám dostaneš všetko mi vysvetlíš. Že budeš potrebovať našu pomoc," vysvetlil mi Chimeon. Harper už stihol poslať aj mail? Pripravil si to všetko už ten večer? ,,Zachránila si ma a moju rodinu pred Mikom. Urobím čokoľvek, aby som ti pomohol."
,,To nehovor, Chimeon, pokiaľ nevieš o čo vlastne ide," povedala som vážne. ,,Pohovoríme si niekde v pohodlí? Je to trochu na dlhšie vysvetľovanie."
,,Nemôže on počkať vonku?" ukázal naštvane Simon na Chrisa. Chris na neho zvrčal a mladí upír sa strachom pričupil.
,,Prestaň ich láskavo desiť," sykla som mu. Vedela som, že aj Simon by si zaslúžil vyhubovať, ale teraz som potrebovala ich pomoc, takže som ho nechcela hubovať. Chimeon nás zaviedol do obývačky. Ja som si sadla do fotelky a Chris si sadol na zem k mojim nohám. Videla som ako sa Simon uškrnul vedela som, že si Chrisa predstavil poslušného psa. Chimeon si sadol do fotely oproti mne. Elizabeth mu zostala postávať za chrbtom. Simon si sadol na kraj, blízko k otcovi, veľkého gauča a Sheila zostala vo dverách opierať sa o rám.
,,Tak povieš nám akú pomoc to vlastne potrebuješ?" spýtal sa Chimeon, ale pokračoval, nenechal ma odpovedať hneď. ,,Hoci je to jedno, lebo nech je to čokoľvek máš to mať. Pomôžem ti určite. Zachránila si nás, takže je to bez debaty."
,,Chimeon, vravím aby si nič nesľuboval dopredu," povedala som a vzdychla som.
,,Nechceš niečo?" rýchlo skočila do nášho ledva začatého rozhovoru Elizabeth. Musela vidieť, že som vyčerpaná a zničená. ,,Na jedenie? Na pitie?"
,,Elizabeth som hladná aj smädná, ale to teraz musí počkať najprv to musím vysvetliť. Chcem vedieť kde dnes v noci totižto zložím hlavu," povedala som a unavene som vzdychla.
,,Nerozumiem ti, Destiny, povedz, čo potrebuješ," vyzval ma znovu Chimeon.
,,Dobre," na chvíľu som sa odmlčala, ako som premýšľala ako začať. ,,Simon," otočila som sa na modrookého upíra. ,,Vieš ako sme si časti písali a mňa vždy rozčúlilo, keď si niečo povedal na Chrisa?" spýtala som sa a Simon hodil vystrašený pohľad na čiernovlasého vlkodlaka pri mojich nohách. Simon vydesene prikývol a videla som, že zvažuje, že z gauča vstane a presunie sa tiež za otcov chrbát. ,,To preto, lebo som ho milovala. Zamilovala som sa do svojho sluhu," povedala som to po lopate, aby to pochopili. ,,A on sa zamiloval do mňa," pokračovala som, keď som si všimla, ako sa upírie tváre stiahli neľúbosťou.
,,Zamiloval?! Che, on nevie milovať," Simon vyskočil zo svojho miesta a znechutene pozeral na vlkodlaka na zemi. Chrisa reakcie upírov vôbec nerozhádzali. Ešte aj Chimeon sa tváril, že takému nezmyslu ako je to, že Chris je schopný lásky, neverí. A to ani nehovorím o Sheile a Elizabeth.
,,To si naozaj myslíš," Chrisov hlas bol šepotom, ale počul ho každý, lebo ako náhle jeho hebký, ale mrazivý hlas prešiel miestnosťou upíry stuhli. ,,Naozaj si myslíš, že nie som schopný milovať?" Chris sa to pýtal pokojne a pokojne čakal s temným pohľadom upretým na Simona, kým mu odpovie. Všimla som si ako Simona pod jeho pohľadom striaslo.
,,Som o tom presvedčený," povedal pevne, ale strachom preglgol.
,,To sa pletieš," odvetil Chris pokojne. ,,Som schopný ešte väčšej lásky, než ktokoľvek iný. Lebo len ten, kto dokáže tak hlboko nenávidieť, tak veľmi pôsobiť s potešením bolesť. Keď cítim potešenie, nenávisť, zášť, škodoradosť. Všetky tieto pocity sú neskutočne silné a tak ako veľmi dokážem cítiť to negatívne, tak veľmi dokážem cítiť aj to pozitívne. Stavím sa, že ja Destiny milujem viac, ako kedy ty budeš schopný milovať hocikoho." Simon pokrútil hlavou v neuverení.
,,Ty si sa s ním vyspala, že je to tak," povedal Chimeon a znel hrozne zhnusene. ,,A Mike to zistil," prikývla som a čakala som, aký záver z toho Chimeon vyvodí. ,,Žiadaš ma, aby som schoval Chrisa pred vlkodlačím kráľom, lebo porušil jeden z najstarších vlkodlačích zákonov? To nemôžeš myslieť vážne," Chimeon vyzeral zhrozene.
,,Nie Chimeon, keby išlo iba o to, tak si to nedovolím," povedala som úprimne. ,,Tu nejde len o to schovať Chrisa, ale hlavne o to schovať pre mňa niečo omnoho dôležitejšie."
,,Lásku?" zatiahol sarkasticky a posmešne Simon.
,,Nie," povedala som znovu úprimne, ale aj napružene. ,,Som tehotná Chimeon. Tehotná s Chrisom," výrazy, aké sa zjavili na tvárach upírov boli neopísateľné. Bola to akási zmes zhnusenia, šoku, nedôvery. Ale v Sheilinom výraze bolo aj niečo iné. Akási zvedavosť, keď som to povedala natiahla krk a pozrela mi na brucho na ktorom známky tehotenstva ešte neboli priveľmi badateľné.
,,To nie je možné," povedal Chimeon ako niekto kto vie, že má pravdu a klamári do neho aj tak hustia klamstvo. ,,Nemôžeš byť tehotná. Ešte nie. Ešte nie si kráľovnou a navyše nemôžeš otehotnieť so sluhom."
,,Ja viem, ale je to tak," pozrela som do zeme. ,,Ja som tu preto, aby som vás požiadala o to, aby ste schovali u seba moju rodinu. Aby ste u seba nechali mňa a tak ochránili moje zatiaľ nenarodené dieťa a dovolili tu zostať aj otcovi môjho dieťaťa. Potrebujem vašu pomoc Chimeon. Som unavená, dnešný deň som celí strávila útekom."
,,Povedz mi to celé, od začiatku," požiadal Chimeon a ja som z povzdychom začala vysvetľovať. Rozprávala som to celé, od chvíle keď som si uvedomila, že Chrisa milujem, až do dnešného úteku.
,,Vieš čo je jediné čo ma mrzí," povedal Simon bezočivo. ,,Že som to nemohol byť miesto Mika ja. Že som ťa ho ja nemohol s potešením mučiť. Garantujem ti, že ja by som si to užil dokonale," tiché Chrisovo vrčanie znovu všetkých upírov vystrašilo.
,,Chris," napomenula som ho a jemne som do neho štuchla nohou. Potrebovala som ich pomoc a nechcela som si ich pohnevať hoci som bola na Simona za jeho hlúpu poznámku vážne naštvaná.
,,Simon," pokarhal Chimeon svojho syna a ja som mu za to bola vďačná. ,,Destiny, ja viem, čo po mne žiadaš a...," Chimeon to nedopovedal, lebo som mu to nedovolila.
,,Nežiadam Chimeon, naopak prosím ťa o pomoc, ale žiadam, aby si si to dobre rozmyslel, už máte proti sebe upíry svet. Ja viem, že si nepotrebujete pohnevať aj vlkodlakov. Zváž to veľmi dobre, nech už sa rozhodneš akokoľvek," apelovala som na neho. ,,Ja nechcem, aby ste to urobili s povinnosti, lebo máte pocit, že mi niečo dlžíte a tiež nechcem, aby ste to urobili preto, lebo dúfate, že ak sa raz stanem kráľovnou ja budete to mať ľahšie, keď mi teraz vyhoviete."
,,Destiny ja viem, čo po mne žiadaš," Chimeon to znova zopakoval. ,,A hovorím dobre. Dobre zostaň tu ako dlho potrebuješ. Dokážeme tebe aj tvojmu dieťaťu poskytnúť aj zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebuješ. Si tu vítaná. Ako si už povedala stoja proti nám upíry, ale nám vyhnanstvo nikdy nevadilo, takže sem sa aj s vlkodlakmi."
,,Počkať," zasiahol Simon. ,,Destiny, ty aj to čo máš v bruchu," povedal mierne z hnusene. ,,Tu zostaňte budem rád, keď ťa budem mať na blízku, ale otec," otočil sa na Chimeona. ,,Chris, tu zostať nesmie. On nie." Chimeon na toto Simonove vyhlásenie nič nepovedal, ako keby čakal, že Chrisa sa naozaj zoberie a odíde k ich asi veľkému prekvapeniu som vstala zo sedačky ja.
,,V poriadku aj tak som si myslela, že budem blúdiť štátmi takže je to v pohode," mykla som ramenami.
,,Destiny, sadni si," povedal mi Chimeon jemne. ,,Môj syn vždy skôr rozpráva ako rozmýšľa. Mne je úplne jasné, že Chris je takisto neoddeliteľný ako tvoje nenarodené dieťa," keď to povedal sadla som si.
,,Nevyzeral si tak," povedala som zamračene.
,,Ja viem rozmýšľal som. Prirodzene chápem, že tu zostanete obaja a...," aj teraz bol Chimeon prerušený, ale teraz som to nebola ja kto mu skočil do reči, ale Simon.
,,To si robíš srandu? On tu nemôže zostať," Simon na Chirsa ukázal doslova mierne hystericky. ,,Pokiaľ som správne pochopil to, čo Destiny hovorila Chris nepodlieha už ani Mikovi. Nepodlieha nikomu je nebezpečný a neovládateľný."
,,To nie je pravda!" skríkla som to Simonovi. ,,Ja viem, že ho nemáš rád, ale Chris nie je nebezpečný, ver mi. Nič vám neurobí."
,,Tomu máme veriť," šepla Elizabeth jasne vydesená. ,,Už nám dokázal, že v sebe nemá ani štipku ľútosti a ľudskosti."
,,Možno Mikovi nepodlieham," ozval sa Chrisou hladký, mrazivý hlas. ,,Ale poslúchnem Destiny na slovo. Som stále verný kráľovskej rodine, len nie som verný kráľovi. Rozkazy mojej princeznej a princa sú pre mňa stále zákonom a navždy zostanú."
,,To si pravdepodobne povedal, aj keď išlo o Mika, až teraz si presedlal. Až teraz, keď sa ti to hodilo," povedal Simon posmešne.
,,Nemusím ti nič vysvetľovať, ty ignorantský, bezcenný hmyz," sykol Chris. ,,Ale urobím to, aby som ti ukázal aký si vlastne debil. Ja som Mika nezradil. To on zradil mňa. Porušil jeden z najstarších zákonov. Keď ho chcel porušiť mohol si ho najprv zmeniť, ale on to neurobil. Zákon hovorí, že keď sa sluha vyspí z niekým z nejakým z kráľovských detí, tak zomrie. Bude popravený. Ibaže Mike ma nechával žiť, aby zabil moje dieťa. Porušil zákon. Nechal ma žiť iba preto, aby trápil tehotné dievča. Porušil zákon, tak som sa mu vzoprel. Dal mi dobrý dôvod."
,,Destiny, zaručíš mi, že Chris nebude pre moju rodinu predstavovať žiadne nebezpečenstvo?" spýtal sa ma Chimeon na rovinu zvláštne formálnym hlasom.
,,Nebude, ale Chimeon premysli si to dobre," apelovala som na neho znovu. Chimeon pokrútil záporne hlavou.
,,Nemám si čo premýšľať," povedal. ,,Vítam ťa u nás si u nás čestný hosť, kým bude potreba. Buď tu ako doma." Usmiala som sa.
,,Ďakujem, ale uvedomuješ si, že týmto na seba privolávaš zlobu vlkodlačieho kráľa?" spýtala som sa mierne zúfalo.
,,O to sa ty nestaraj, teraz si hladná a unavená, takže Elizabeth môžeš, prosím," otočil sa na svoju ženu, tá len prikývla a zmizla v kuchyni evidentne vďačná, že so dostane z Chrisovej prítomnosti.
,,Kam môžem zatiahnuť auto?" spýtal sa Chris, keď som unavene vydýchla. ,,Máme tam nejaké veci."
,,Kľúče od garáže sú na skrinke na chodbe. Garáž nájdeš aj bez mojej pomoci, je tak?" spýtal sa Chimeon a Chris vstal. Chris si Chimeona prezrel pohrdlivým pohľadom a vydal sa smerom na chodbu. Musel prejsť okolo Chimeona a priamo vo dverách stála Sheil, ale keď Chris vstal a vydal sa k dverám Shiela rýchlo skočila do obývačky a do rohu miestnosti k bratovi, ktorý už tiež bol čo najďalej od Chrisa. Chimeon sa ale zo sedačky nepohol, keď okolo neho Chris prechádzal všimla som si, ako tuho zovrel čeľusť a ruky zaťal do pästí a uvoľnil sa, až keď sa zabuchli vchodové dvere. Keď sa tak stalo celkovo sa vzduch v miestnosti vyčistil Chris pre upírov vytváral veľmi napätú atmosféru. Keď Chris odišiel Sheila ku mne pomaly došla a kľakla si predo mňa.
,,Môžem," ukázala mi rukou na brucho, ale na povolenie nečakala jej ruka sa môjho brucha okamžite dotkal. Sheila roztvorila ruku a na brucho mi položila celú dlaň.
,,Sheila, je ešte príliš malé na to, aby si niečo cítila," povedala som trochu vykoľajená.
,,Ja viem," povedala a na tvári sa jej mihol úsmev. ,,Ja len vždy ma to fascinovalo. Vidím po ulici chodiť mamičky z deťmi. Vidím tehotné ženy, ale nikdy som nemala príležitosť byť tak blízko tomu. Mnohí to nazývajú zázrakom a mne to tiež asi tak príde. Je to zvláštne predstaviť si, že sa v tebe nachádza niečo živé, ďalší tvor. Niečo čo neskôr bude chodiť, rozprávať. Je to zvláštne." Sheilina ruka moje brucho neopúšťala.
,,Toto dieťa bude rozhodne zázračné a rozhodne je zázrak, že existuje. Nemalo by. Vlkodlaci nemôžu mať deti," keď Chimeon rozprával mračil sa na Sheilinu ruku na mojom bruchu a vyzeral zamyslene.
,,Ja neviem, čo je to decko zač, ale viem, že pokiaľ zdedilo Chrisov gény nevznikne z toho nič dobré," zafrflal Simon, keď mi Elizabeth začala prinášať jedlo. Lačno som sa do jedla pustila.
,,Sheila, nechaj ju v pokoji sa najesť," pokarhala Elizabeth svoju dcéru, lebo tá stále nezložila ruku z môjho brucha, ale na rozkaz Elizabeth sa nespokojne stiahla.
,,Kam s tým?" objavil sa v obývačkových dverách Chris aj s nejakými taškami. Chimeon nervózne mykol rukou smerom hore. Chris pretočil očami. ,,Čo tak mi to radšej ukázať?" navrhol otrávene.
,,Ja... Vieš...," Chimeon okamžite z nervóznel z predstavy, že má niekam ísť s tým beštiálnym vlkodlakom.
,,Chimeon, pokojne choď Chris ti nič neurobí, že nie?" pozrela som z Chimeona na Chrisa.
,,No jasne, ja nehryziem," usmial sa Chris a jeho zuby sa zablesli. Chiemon preglgol a všimla som si ako sa Elizabeth pri mne roztriasla.
,,Chris! Zase ich desíš," sykla som napružene. Chris sklopil hlavu a smutne pozrel do zeme, ako nakopnuté šteňa. ,,Pokojne choď, nič ti neurobí, len sa vyžíva v tom, že vie, že sa ho bojíte. Večer sa s ním o tom porozprávam," sľúbila som a videla som, ako Chimeon vyšiel z obývačky a bolo mi jasné, že sa mu nepáči, že bude mať Chrisa za chrbtom, ale ochotne ho viedol niekam hore. Sheila čupiaca pri mne sa trhane nadýchla. ,,Nebojte sa ho nič neurobí. Aj keď to nerád priznáva, je si vedomí toho, že nám pomáhate," usmiala som sa na Elizabeth, tá bola aj na upíra nejaká bledá. Prikývla mi. ,,Keď ho nebudete provokovať," pozrela som vyzývavo na Simona. ,,Tak vám nič ani len nepovie, nie to ešte, aby vám niečo spravil. Verte mi." Keď sa Chimeon vrátil do obývačky mierne sa klepal a vyzeralo to, že je veľmi rád, že je Chris v inej miestnosti. Všimla som si, ako Chris vyberá tašky a nosí ich hore, kým ja som jedla. Keď som sa najedla zase som sa pohodlne uvelebila na sedačke. Bola som unavená. Sheila zase položila ruku na moje brucho a ja som sa zasmiala nad jej sústredeným výrazom. A zrazu sa to stalo. Mierne vystrašene som sa mykla, keď do izby vbehol rozčúlený čierny vlk. Sheila, Elizabeth, Simon a ešte aj Chimeon prudko vyskočili a zrazu sa neuveriteľnou rýchlosťou ocitli na druhej strane miestnosti ako som sedela. Čierny vlk totiž skočil predo mňa a rozčúlene vrčal na Sheilu. Ceril všetky svoje ostré zuby a krčil sa v polohe vlka, ktorý sa chystá vrhnúť svojej obeti na krk. Naštvala som sa. ,,HEJ!" zvrčala som po ňom a vzhľadom na to, že mi bol chrbtom som ho schmatla za chvost a trhla. Zaskučal a prudko s chvostom šibol, aby si ho vytrhol z môjho zovretia. Otočil sa mi čelom, položil si hlavu do môjho lona, ovoňal mi brucho, mierne zaskučal a nakoniec sa z miernym vrčaním otočil na Sheilu. ,,Čo blbneš?" sykla som na neho. ,,Sheila mu nechcela ublížiť, len ju to zaujímalo. PRESTAŇ VRČAŤ!" skríkla som po ňom, lebo stále som počula tiché vrčanie. Čierny vlk s tým, ale po mojom naštvanom rozkaze prestal, ľahol si na zem k mojim nohám a premenil sa na človeka.
,,Nechcem, aby sa k tebe tak blízko približovali upíry. Vieš ako málo stačí a ublížia teba aj dieťaťu?" povedal hnevlivo a stále si obozretným pohľadom meral upírov.
,,Nechcú mu ublížiť Chris, chcú nám pomôcť," odvrkla som znechutene a mierne som do neho pritom štuchla nohou. ,,Nebojte sa, je len na mňa príliš úzkostlivý," snažila som sa ospravedlniť Chrisovo správanie.
,,Už teraz sa ukazuje, že pod jednou strechou nebudeme vedieť žiť," zamrmlal si naštvane Simon.
,,Chimeon, vravel si, že mi budeš vedieť poskytnúť lekársku starostlivosť akú potrebujem, ako si to myslel?" od doby čo to Chimeon vyslovil ma to zaujímalo. Lebo moje dieťa bolo teraz prvoradé a ja som nevedela, kde zohnať lekárov ešte k tomu bez papierov, ktoré potrebujem.
,,Máme známu. Je to gynekologička. Žije a pracuje v Prahe," povedal Chimeon a Chris začal vrčať.
,,Známu?" jeho hnev bol jasný, ani náhodou sa mu nepáčila predstava, že by ku mne pustil upírku.
,,Je to človek," povedala rýchlo Elizabeth, lebo si jeho hnev správne vyložila. Chrisov pohľad sa teraz upriamil na ňu a Elizabeth sa striasla.
,,Človek? Človek sa má starať o dieťa, ktoré rozhodne nebude normálne? To si robíš srandu, upír," otočil sa Chris opäť na Chimeona.
,,Ona je ale o našom svete informovaná," ozvala sa Sheila a Chris strelil pohľadom teraz k nej. ,,Zachránili sme ju pred jedným upírom a museli sme jej to vysvetliť. Fascinovali sme ju, ale povedala, sľúbila, že si to nechá pre seba," hovorila Sheila rýchlo.
,,Človek ti už vyhovuje?" spýtal sa Chimeon trochu bezočivo, čo evidentne Chrisa pobavilo, lebo mu kútik úst zacukal.
,,Vyhovuje," prikývol nakoniec. Ja som pretočila očami.
,,Bola by som vám vďačná, keby ste sa s ňou spojili čo najskôr. V posledných dňoch som zažila ťažké chvíle a nie som si istá, či je v poriadku," povedala som a položila som si na ruku. ,,Môj stres mu rozhodne nemohol prospievať."
,,Teraz už budeš v pokoji," usmiala sa na mňa Elizabeth. ,,A obaja budete v poriadku. Si unavená, zlatíčko," povedala, všimla si, že sa mi pomaly zatvárajú oči a som ospalá. ,,Viem že je len pol siedmej, ale mala by si si ísť ľahnúť."
,,Máš pravdu," povedala som a vstala. Chris ma okamžite podoprel. Vážne som bola veľmi malátna. ,,Ďakujem vám za všetko," otočila som sa na nich, keď mi Chris pomáhal hore do izby.
Vošli sme do izby, ktorá mala žlté steny, modrý koberec a bledý nábytok. Bola tu manželská posteľ. Nie tak veľká akú som mala vo vile a doma, ale bola manželská, takže sa na nej pohodlne dvaja vyspali. Chris mi pomohol do kúpeľne a v podstate ma umyl, lebo ja som pod teplou vodou driemala. Keď ma pokladal do postele a vypol svetlo líhajúc si ku mne spomenula som si na sľub, ktorý som dala Chimeonovi.
,,Chirs," šepla som unavene, až som sa divila, že moje pery sa pohybujú.
,,Áno, mačiatko moje? Deje sa niečo princezná? Niečo čo nepočká do zajtra? Si unavená," povedal mierne karhavo.
,,Len som ťa chcela požiadať, aby si sa k Chimeonovi a jeho rodine správal slušne je od nich veľmi pekné, že nás tu nechali a vystavili tak seba nebezpečenstvu," povedala som ledva pohybujúc perami.
,,Ja viem pokúsim sa správať slušne," povedal a ja som počula v jeho hlase mierne znechutenie. Privinula som sa k nemu a on ma objal, počula som ako zavrnel a mierne som sa zachechtala.
,,Chris, myslíš, že mama našla môj list pre ňu?" spýtala som sa stiesnene.
,,Myslím, že už hej a keď nie tak ho za chvíľu nájde," povedal mi a ja som cítila, ako mi rukou prechádza po chrbte.
,,Bude smutná, keď zistí, že som preč," povedala som a smútok z môjho hlasu len tak kypel.
,,Zase sa k nej vrátiš a potom bude zase všetko dobré," povedal mi ticho do ucha a pobozkal ma na spánok.
,,Chris," šepla som zase po chvíli a započula som jeho hlboký výdych. ,,Čo myslíš, že urobí Mike s tými, ktorý nám pomohli?"
,,Ja neviem, Des, ale ty sa tým netráp. Stresovala si seba aj dieťa až dosť," povedal mi po tichu. ,,Ty už len spi a mysli na to, že všetko bude zase dobré. Všetko sa urovná. Časom určite."
,,Áno, bude to dobré, lebo sme spolu, však?" žiadala som ho o potvrdenie svojich slov.
,,Presne tak," potvrdil mi ich a ja som v jeho hlase započula úsmev. ,,Všetko bude dobré, lebo sme spolu a navždy budeme."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
fíha... to musíš mať nervy zvládať moje stavy z tvojho úžasného diela