Keď som sa stretla s Vanesaou bola som presvedčená, že mi po prehliadke oznámi, že to dieťa v niečo nie je normálne. Ale ona mi oznámila, že zatiaľ nevidí žiadnu anomáliu. Tehotenstvo na mne ešte vidieť nebolo na druhej strane sa chýlil február ku koncu. Ranné nevoľnosti som už nemávala.
,,Stále som čakala, že mi o mojom dieťati prezradíš niečo divné," priznala som sa vtedy Vanese, ktorá ma požiadala aby som jej tykala. Bola z môjho dieťaťa unesená, lebo to bolo prvé divné neľudské dieťa, ktoré mala odrodiť.
,,Ale prosím tě, proč by mělo bít divný, teda mne taky napadlo jestli nebude mít třeba chlupy, ale takhle je to lepší, nebo ne?" pozrela na mňa s pobavenou otázkou.
,,Hej, keby bolo chlpaté, alebo malo chvost, tak by medzi ľudí príliš nesmelo," zasmiala som sa.
,,Myslím, že ocas mu taky nezůstane. Zaniká hezky," oznámila mi Vanesa už vážnejšie. Chcela, aby som k nej chodila častejšie ako iné mamičky kvôli tomu, aby dieťa mohla pozorovať, lebo sama nevedela, ako sa to dieťa bude vyvíjať. Predsa len vedela, že jeho pôvod je divný a rodičia majú vlkodlačie gény.
Chimeonova rodina si na Chrisa zvykala pomaly. Stále sa ho báli a Simon ho doslova nezniesol. Chris často chodil na túlačky po okolí, čo ma mrzelo chcela som s ním tráviť dvadsaťštyri hodín denne, ale on mi vysvetlil, že sa so mnou nechce hádať a jednoducho nedokáže preglgnúť všetky poznámky, ktoré ho napadajú, keď je v ich blízkosti. Nevie sa ovládať, aby ich nedesil. Simon ho rád huckal a provokoval, keď som bola pri Chrisovi aj ja a potom sa ho bál, keď sa s ním sám stretol na chodbe. Aj keď medzi otcom môjho dieťaťa a mojimi upírimy priateľmi bolo napätie bola som tam rada.
Simon ma zabával pokiaľ Chris nebol na blízku, bol veľmi veselá kopa. Sheila bola stále mimo z môjho dieťaťa a jej ruka spočívala na mojom bruchu hrozne často, dokonca aj vtedy, keď bol Chris pri mne, lebo ona vedela, že nedovolím, aby jej ublížil. Sheila mi verila. Chimeon sa dokonca snažil vychádzať aj s Chrisom, často sa snažil nadviazať rozhovor, ale Chris ho vždy odbil, naozaj s upírom vychádzať nevedel. Elizabeth sa nesnažila Chrisovi vnucovať vlastne sa mu vyhýbala. Bála sa ho a netajila sa s tým, ale mne sa zdalo, že toto je Chrisovi ľúto, že je mu ľúto, že sa ho Elizabeth tak strašne bojí. Ku mne bola zase Elizabeth vždy veľmi dobrá. Snažila sa mi pomáhať a učila ma variť a piecť, lebo toto som ja osobne nikdy nevedela. Bola som s ňou rada, lebo bola veľmi starostlivá. To čo ale upíry neznášali boli Chrisove prejavy lásky ku mne, bozky a objatia. Niekedy bol popravde ale aj drzejší. Myslím, že obzvlášť vadili Simonovi.
Všetko najlepšie k narodeninám!!! Hlásala správa od Larissi siedmeho marca. Usmiala som sa, ale nestihla som jej odoslať, lebo mi poslala ďalšiu. Darček dostaneš až sa uvidíme. Dúfam, že ti toto nebudem písať aj na Vianoce L.
To dúfam aj ja a inak ďakujem. Radšej mi povedz čo pre mňa máš a ja sa môžem tešiť, aspoň tak, že to viem. Odfoť mi to.
Nie žiadne podvádzanie. Zabudni. Inak čo keby si sa vrátila. Zdá sa, že Mike sa zrútil a dá ti pokoj. Tebe aj Chrisovi. Možno mu došlo, aký bol blbec a uvedomil si, že jeho žena by nechcela, aby vám ublížil.
Lariss, Harper hovorí, že ja a otec sme povahovo skoro rovnaký a ak je to tak, tak mi ver, že jemu je jedno čo by teraz chcela Elen. Elen je mŕtva a tak to aj berie, aj keď ju miloval. Možno to ním zamávalo. Teda ak vôbec zamávalo a on to len nehrá. Ver mi ak je ako ja je schopný zájsť ďaleko. Poznám sa Lariss a preto poznám jeho. Vie byť psychopat.
Myslím si, že preháňaš. Aj keď Larissa pridala naštvane sa tváriaceho smailíka ja som ustúpiť nemohla. Vedela som, že Mike je ako ja, vedela som to, lebo som verila Harperovi a keď bol o tom Harper tak presvedčený nebudem riskovať Chrisov život a život svojho dieťaťa, len kvôli domnienke, že by si Mike mohol kvôli svojej mŕtvej žene vstúpiť do svedomia. Vedela som, že keď je ako ja, tak je mu názor jeho mŕtvej ženy ukradnutí, keby žila možno by jej názor zavážil, ale keďže už nemohla povedať ani slovo, tak som vedela, čo by Mike urobil, keby zbadal Chrisa a mňa.
,,Chris, skoro som zabudla, že ho stále mám u seba," podala som Chrisovi jeho retiazku s príveskom.
,,Ďakujem," pozrel na mňa, keď som mu ju dala na krk.
,,Destiny, nerád ťa ruším," vošiel do izby, ktorá bola dočasne moja a Chrisova Simon. ,,Ale ten tvoj mizerný vlkodlak sedí uprostred schodov."
,,Tak mu povedz nech sa posunie," zamrmlala som spod periny. Už som síce hore bola, ale ešte sa mi nechcelo vyliezť.
,,Si robíš srandu," spýtal sa Simon napružene tónom, ,,ja nebudem strkať hlavu krokodílovi do huby." ,,Prosím, Destiny, chcel som ísť dole do kuchyne už o deviatej. Videl som, že tam sedí tak si vravím, že počkám, ale on sa odtiaľ zatiaľ stále nepohol," zaskuhral Simon nešťastne a ja som pozrela na hodinky.
,,To už dve hodiny čakáš kým odíde namiesto toho, aby si ho požiadal, aby sa posunul nech ho môžeš obísť?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím, lebo bolo už vyše jedenásť.
,,No, asi," pripustil Simon. ,,Nepozeraj sa tak na mňa. Chris, ma nemá rád a ja ho provokovať nebudem." Skrížil ruky na prsiach. Frflajúc som sa vyhrabala spod periny a vyšla som so Simonom na chodbu. Keď sme došli k schodom, tak som zbadala Elizabeth a aj Chrisa. Myslela som si, že Chris sedí uprostred schodov, ale on sedel úplne na kraji pri zábradlí a pri stene sa okolo neho dalo krásne prejsť. Dokonca aj Elizabeth, ktorá sa ho tak hrozne bála okolo neho prebehla, aj keď ju striaslo.
,,Dobré ráno, Des," pozdravila sa mi s úsmevom a zmizla vo svojej a Chimeonovej izbe.
,,Myslela som si, že Chris je roztiahnutý uprostred schodov, ale okolo neho sa prejsť dá," sykla som na Simona napružene.
,,Keď sa k nemu tak blízko priblížim ja tak ma prišpendlí na stenu a zliznem si to," povedal Simon obranne.
,,To je predsa hlúposť," mračila som sa dosť podráždene, tak on ma vytiahne z postele len preto, že je paranoidný.
,,Dobré ráno, Chris," pozdravil sa pozdravil sa vrelo Chimeon, ktorý vošiel vchodovými dvermi, asi bol v noci na túlačkách a vracia sa až teraz. Chris neodpovedal, ale s profilu som zazrela, že sa zatváril znechutene. ,,A dobré ráno Destiny, Simon," Chimeon sa nad tým, že Chris neodpovedal nepozastavil a hodil si kabát na vešiak. Chris len mierne potočil hlavu smerom k nám, ale bola som presvedčená o tom, že o mojej a Simonovej prítomnosti nielenže vie od začiatku, ale aj počul o čom sme sa rozprávali.
,,Dobré, Simon," usmiala som sa a schádzala som dole schodmi, Simon sa mi držal tesne za chrbtom a pred Chrisom ma predbehol a doslova zo schodov ušiel k otcovi.
,,Čo blázniš?" ani Chimeon nepochopil Simonovu bláznivú reakciu.
,,Ale čoby," ozval sa z nenazdania Chris. ,,Bojí sa okolo mňa prejsť. Celkom ma baví počúvať, ako hore stepuje už dve hodiny a ledva čaká kým zo schodov vypadnem. Myslel som si, že keď tu zostanem sedieť dostatočne dlho, tak konečne nájde odvahu a obíde ma, ale on radšej išiel za Destiny. Je k smiechu," otočil sa s úškrnom na Simona.
,,Ty si to vedel ty hnusí hajzel a ja tak si tu sedel?! Vieš čo ja sa ťa nebojím ty...," Simona som radšej prerušila, lebo keby to dopovedal a ja by som o chvíľu na to odišla z miestnosti asi by sa od strachu zosypal, ako som už vravela bol odvážny len keď som bola na blízku a vedela som Chrisa zastaviť.
,,SIMON! Radšej to nedopovedz, lebo potom sa budeš zase triasť strachom," odvrkla som mu naštvane a otočila som sa na Chimeona. ,,Kde si bol v noci?" spýtala som sa len tak mimochodom a zamierila som do kuchyne.
,,Nie v noci, ale ráno," opravil ma Chimeon a pomaly išiel za mnou. ,,Bol som za Vanesou, lebo mi volala vraj počula nejaké čudné zvyky a sa bojí, či to nie sú upíry. No neboli to upíry, ale zatúlaný pes, ktorý hľadal niečo pod zub v ich koši. Mimochodom chce, aby si k nej dvadsiateho prvého prišla na vyšetrenie." Tak toto oznámenie som prešla mávnutím ruky, ale Sheila, ktorá bola v kuchyni ho hneď zaznačila do kalendára. Sledovala to moje tehotenstvo viac ako ja.
,,Tak kde to je?" zamrmlala si Elizabeth a rukou šmátrala na vrchnej polici na ktorú nevidela. ,,Tu," usmiala sa a keď našla ozdobné lyžičky. Bol obed a všetci sme sedeli za stolom. Keď sa Elizabeth prudko pohla jedna z lyžičiek sa jej nešikovne zavadila o obrúsok na polici a ona strhla veľký, ťažký, ozdobný tanier priamo na seba.
,,Poz...!" Chimeon to ani nestihol dopovedať, keď vyskočil zo stoličky. Ja som si to ani nestihla uvedomiť, ale Chris už pri mne nesedel. Tak rýchlo, že som to ani nezbadala vyhodnotil situáciu, vyskočil a rýchlo strhol Elizabeth k sebe, veľký tanier sa s treskotom rozbil.
,,Z toho by bolo riadna hrča," zhodnotil a zachechtal sa. Elizabeth bola ešte stále v jeho náručí, ale asi rozdýchávala ten šok. Ale po chvíli si uvedomila, že sa nachádza v náručí najbeštiálnejšieho vlkodlaka a tak ho jemne odstrčila s tichým ďakujem. Chris sa jemne poklonil a vrátil sa na miesto. Keď si Chimeon uvedomil, že nič nehrozí tak sa na Chrisa otočil.
,,Vždy som sa ťa chcel niečo spýtať," pozrel na neho. Chris naklonil hlavu a temný, hodnotiacim pohľadom prebehol upíra. ,,Počul som, že ty si že vraj premenené dieťa, ale to mi príde ako hlúposť, lebo premen...," Chris Chimeona prerušil.
,,Premenili ma keď som mal šesť, ešte niečo?" spýtal sa Chris a väčšina kuchyne onemela. Žeby aj upíry vedeli o problémoch s vlkodlačími deťmi.
,,Ja len, myslel som si, že je to povera," povedala Chimeon a pozrel si do taniera.
,,Vlastne aj mňa by niečo zaujímalo," ozval sa Chris a sledoval Chimeonov upretí pohľad do taniera. Chimeon zdvihol hlavu.
,,Áno? Čo by ťa zaujímalo?" zdalo sa, že Chimeon je nadšený, že sa s ním Chris rozpráva a nehádže na neho len znechutené a povýšenecké pohľady.
,,Prečo jete? Myslím jedlo. Veď nemusíte, vaša potrave je krv," spýtal sa a pozrel na Sheilu, ako sa rýpe v tanieri. Keď si všimla, že na ňu hladí okamžite s tým prestala.
,,No aj upíry sú pôžitkári. Jeme jedlo, lebo väčšina má výbornú chuť. Jeme jedlo, lebo je to pôžitok, hoci nás nasýti jedine krv," podal mu odpoveď Chimeon podľa mňa príliš zdĺhavú, ale Chris sa zamračil ako keby si ju rozoberal.
,,Chimeon a vám nevadí cesnak?" pozrela som na neho z otázkou ja. Ešte aj Chris vedľa mňa sa jemne zasmial.
,,Nie, Destiny, nevadí nám cesnak a nevadia nám ani kríže, ani svätená voda a vidíme sa v zrkadle," začal vymenovávať povery Chimeon. ,,Hej a postele sú pohodlnejšie ako rakva, takže v rakve tiež nespíme."
,,Viete čo by zaujímalo mňa," ozvala sa teraz Sheila a tým na seba strhla pozornosť. ,,To vaše dieťa. Nie je náhodou na pol človek a napol vlkodlak. Veď Destiny , je stále človek a tak...," Sheila nechala vetu visieť vo vzduchu a čakala kedy ju doplníme.
,,Nie, je to čistý vlkodlak," rozhodol sa odpovedať Chris. ,,Čo je divné a preto sa toho dieťaťa Mike tak bojí. Lebo aj vlkodlaci sú v podstate kríženci človeka a vlka. Ale z dvoch vlkodlakov môže vzísť niečo čisto vlčie a tak sa Mike bojí, čo to bude. Akú to bude mať silu, keď v jeho tele bude toho viac z vlka ako z človeka."
,,Ale Destiny je človek," pripomenula Sheila znovu, ale Chris potočil záporne hlavou.
,,Destiny nie je človek a nikdy nebola. V jej tele je polovica vlkodlačích génov a polovica ľudských ako v každom vlkodlakovi. Ibaže v jej tele sa ešte tie vlkodlačie gény neprejavili, ale to že sa neprejavili neznamená, že tam nie sú. Sú, len na seba ešte neupozornili prvou premenou," vysvetlil Chris.
Mike vás zase začal hľadať. A je naštvanejší, ako posledne. Hlásala mi správa od Harpera o pár dní. Počul som ho si mrmlať. Myslím, že vymýšľa nové druhy mučenia a chce ich vyskúšať na Chrisovi. Aj keď započul som aj niečo také, že keby ti odsekol chodidlá tak by si už sotva mohla niekedy utiecť.
Takže prezretie kvôli Elen sa nekoná? Aké to je len prekvapenie. Dúfala som, že irónia z mojej správy len tak sála.
To vieš. On a prezrieť? Inak ako sa mám mimčo? Harperova správa sa zmenila na veselú. Rád by som bol tvojim lekárom ja, ale Vanesa je tiež dobrá.
Ty o nej vieš? Tak toto ma prekvapilo, žeby mu o nej povedala Larissa?
Des, vedel som, že si tehotná. K Chimeonovej rodine som vás neposlal, len preto, lebo som vedel, že vás schovajú a dajú vám strechu nad hlavou, ale aj preto, lebo som, vedel, že zachránili život jednej gynekologičke. Potom som si ešte aj Vanesu overil, či je dobrá. Neposlal by som ťa na neisto. Harperova správa niesla náznaky výsmechu, že si môžem myslieť niečo iné.
Ako keby som nič nepovedala. Odvrkla som.
Zobudilo jemnučké zavitie. Prekvapene som otvorila oči. Chris spal vedľa mňa a to znamenalo, že to zavitie neznačilo nič dobré. Posadila som sa, keď som započula slabunké vrčanie, ale ako keby z izby. Rýchlo som sa posadila. Už bolo ráno a v izbe bolo dosť svetlo. Prekvapene som sa mykla. Na posteli na mne, na mojich nohách sa hralo malé vĺča. Ťahalo perinu a rozčertene vrčalo. Vypadalo, ako vĺča, ktorému sa ledva rozlepili oči. Keď ma zbadalo prestalo ťahať perinu a klbčiť sa. Ľahlo si a pozorovalo ma.
,,Chris," sykla som po tichu a chcela som ním zatriasť, ale skoro som onemela šokom, keď vĺča prehovorilo ľudskou rečou.
,,Nebuď ho. Veď sa ti páči, keď spí. Myslíš si, že vyzerá nevinne," zdalo sa mi to, alebo sa to vĺča usmialo.
,,Vlci nerozprávajú," šepla som mierne vyvedená z miery. Malé vĺča sa na perine prevalilo a pozrelo hore na mňa.
,,Ja tiež ani nerozprávam, ja tu vlastne ani nie som. Som len v tvojej hlave. Preto som nechcel, aby si ho budila, lebo by ma aj tak nevidel, len by si myslel, že si sa zbláznila. A to nechcem," vĺča bolo celé čierne a obzeralo si ma očami farby jantáru s mierne zeleným nádychom.
V mojej hlave? Tak to som sa určite zblázni. Pomyslela som si, ale vĺča reagovalo aj na moje myšlienky.
,,Nezbláznila, je to moja vina," pripustilo vĺča na posteli a začalo zase poťahovať perinu. Ale ja som to necítila. Uvedomila som si, že mi celú dobu sedí na nohách, ale ja ho necítim, ako keby, tam ani nebolo. Pohla som nohou a vĺča spadlo do medzery medzi mojimi kolenami, ale nezdalo sa, že by mu to vadilo.
,,Tvoja vina? Kto vlastne si?" spýtala som sa zamračene. ,,A akoto, že ťa vidím iba ja?" keď som sa to spýtala Chris vzdychol a prevalil sa na druhý bok.
,,Radšej si svoje otázky iba mysli nemusíme ho zbytočne zobudiť," navrhlo mi vĺča. ,,A čo sa týka tých odpovedí, ty predsa vieš kto som."
Neviem odkiaľ by som to asi vedela. Pomyslela som si a dúfala som, že dosť naštvane, aby pochopilo, že nemám náladu na hádanky. Zobudilo ma vĺča, ktoré je len v mojej hlave. Skôr sa bojím, či som psychicky v poriadku.
,,Ja nie som výplod tvojej fantázie. Ja žijem aj keď ma vidíš len preto, lebo to chcem. Žijem v tebe. Tak čo som?" spýtal sa mierne záhadne a s úsmevom.
,,Žiješ vo mne?" moja ruka inštinktívne zaletela k môjmu bruchu. Teraz vo mne naozaj žije niečo na viac. ,,Ty si...?" ja som to nedopovedala, nebolo treba. Došlo mi to.
,,Áno, som," potvrdilo mi vĺča a zase sa na posteli prevalilo.
,,To snáď nie je pravda. Ako?" zostala som dosť onemená a hľadela som na vĺča na mojej posteli v šoku. Je možné, aby toto bolo moje nenarodené dieťa?
,,Áno, evidentne je," potvrdilo vĺča moju myšlienku a zase začalo ťahať moju perinu.
,,Si nejaké múdre na to, že máš len tri mesiace," povedala som trochu štipľavo a vĺča na mňa zase zdvihlo jantárové oči.
,,Vlastne ani nie," vĺča vyzeralo, že rozmýšľa. ,,Som len na toľko inteligentný na koľko ty. Chcem tým povedať, že ja neviem rozprávať, ja sa ešte nijako extra nesprávam, ja som len výplod tvojej fantázie. Viem toľko, čo ty, lebo som v tebe a používam tvoj rozum, to čo vieš ty. Keď sa narodím budem ako iné deti v podstate, lebo už nebudem mať hostiteľa, ktorého informácie by som používal."
,,Znieš ako parazit?" kútikom úst mi myklo, keď som sa jemne škrabkala po bruchu.
,,A nie som v podstate? Deti sú paraziti, parazitujú na svojich matkách do chvíle, než sa narodia a v podstate aj po tom," zase sa mi zdalo, že sa vĺča zasmialo.
,,Tomuto nemôžem uveriť," zakrútila som hlavou.
,,Čomu?" ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa prestrašene mykla. Potom som sa pozrela späť na vĺča, práve skydlo z postele na zem videla som ako sa oklepalo a pustilo sa ohlodávať nohu postele.
,,To je jedno," pozrela som na Chrisa trochu vykoľajene. Nechcela som mu to povedať, aj tak on to vĺča nevidel a načo ho znepokojovať tým, že som sa asi zbláznila.
,,Modrý kočík sa mi páči viac," zhodnotila som. Sheila ma vytiahla do mesta a rovno medzi kočíky.
,,Ale keď to bude dievča tak sa hodí viac ružoví," protirečila mi Sheila a ja som sa pozrela na vĺča, ktoré očuchávalo zelený kočík. Nevidela som ho stále, ale občas sa mi zjavilo, už som sa ho nebála tak ako prvý deň. Teraz ma Chris často prichytil ako sa rozprávam zo svojim bruchom a pýtam sa ho na názor. Jemu to prišlo vtipné, ale mne nie. Bola som presvedčená, že je dobré, dávať dieťaťu najavo, že o ňom viem. Ale Chris ma presviedčal, že ono ma v žiadnom prípade ešte nepočuje a keď bude dosť staré na to aby ma počulo aj tak mi nebude rozumieť. Vždy som to prešla len myknutím ruky a ďalej viedla monológy.
,,Ale mne sa viac páči modrý," nenechala som sa odbiť.
,,Pomůžu vám, nějak?" pribehla k nám predavačka, keď sme si so Sheilov vymieňali názory.
,,Ano, to by stě byla moc hodná. Rozsuďte nás," vyzvala ju Sheila a plynule preskočila do češtiny. Predavačka sa mierne zamračila. Bolo jasné, že čakala, že nám pomôže ináč. ,,Tady moje kamarádka," objala ma jednou rukou okolo krku Sheila. ,,Je těhotná. Ale samozřejmě ještě nevíme, co to bude. Zda holčička nebo kluk," ukázala na moje brucho na ktorom sa tehotenstvo vážene ešte príliš neodrážalo. ,,Jenomže ona chce za každou cenu kočárek modří, ale modří kočárek je spíš pro kluka a ne holku. Že mám pravdu?"
,,No vlastně kočárky pro holčičky většinou mamičky kupují růžové, nebo tamhle ten žlutí je hezký, nebo ježte tenhle krémoví ," predavačka začala behať medzi kočíkmi a ukazovala nám ich.
,,Ja viem, ale ja aj tak chcem kočík modrý," trvala som si tvrdohlavo na svojom.
,,Hmm," predavačka sa na chvíľu zamyslela a potom podišla k jednému kočíku modrej farby. ,,Tenhle i když je modří vypadá celkem jak pro holčičku." Mala pravdu, kočík bol jemne modrí ale mal ružovkasté lemovanie.
,,Ten by sa mi páči," vyhlásila som spokojne a Sheila pretočila očami. Samozrejme, že sme ten kočík ešte nekupovali na to bolo času dosť. Celí deň sme pozerali detské veci, našťastie bolo celí deň nejako daždivo. Sem tam popŕchalo alebo dokonca snežilo. Domou sme sa vracali až na večer. Keď sme došli pred dom Sheila hneď zamierila do domou, ale ja nie, lebo som si všimla Chrisa postávajúceho pri plote, ako sleduje decká na ceste hrajúce hokej. Im popŕchanie nevadilo, aj keď na nich sem tam mamky kričali, nech už idú dnu. Obzrela som si deti od štyroch rokov až po dvanásť, trinásť rokov. ,,Čo tu robíš?" spýtala som sa ho s úsmevom a tiež som sa na deti pozrela.
,,Ja to asi nezvládnem," šepol Chris a na čele sa mu objavil tieň strachu.
,,Čo nezvládneš?" zamračila som sa mierne. Nechápala som, na čo mieri.
,,Ja to nedokážem," vzdychol a utrápene ma mňa pozrel. ,,Ja neviem ako. Ja neviem ako byť otcom," priznal sa.
,,Ty to dieťa nechceš?" teraz ma vystrašil. Vždy bol z nášho dieťaťa nadšený a od prevej chvíle ho ochraňoval za cenu vlastného života.
,,Nie, nie tak to nie je," bránil sa okamžite. ,,Ja ho chcem. Je predsa naše. Ale ja sa bojím, Des, ja neviem ako byť otcom." Zasmiala som sa ako mi odľahlo.
,,To sa poddá. Mám ti pripomínať, že aj ja budem matkou prví krát," usmial som sa na neho. ,,Zbytočne sa trápiš, vĺčik."
,,Nerozumieš mi," povedal a ten utrápený pohľad z jeho tváre nezmizol. ,,Ty máš aspoň predstavu ako sa o neho starať, ako ho vychovávať, že? Myslíš si, že to zvládneš?"
,,Nepochybujem o tom. Nejako to pôjde," pripustila som, že z predstavy seba ako matky strach nemám. Od chvíle, keď som si pripustila, že raz by som matkou chcela byť, tak som vedela, že hoci to bude ťažké, ja to zvládnem ľavou zadnou.
,,Ibaže ja viem, že ja to nezvládnem," priznal sa. ,,Ja neviem ako to urobiť. Neviem ako byť otcom. Vôbec o tom nemám poňatie. Ty si mala vzory oboch rodičov. Ja som bol o matku pripravený už v šiestich, lebo môj otec bol psychopat a od Harpera ma vždy trhali, aj keď mi je ako otcom ja neviem ako sa starať o dieťa. Neviem ako byť otcom, nikdy som nemal na to vzor a aj keď mal tak ma od neho odtrhli skôr ako som sa to stihol naučiť, ja...," Chris si hryzol do spodnej pery a nervózne sa pozrel na rozosmiate deti.
,,Tak ti pomôžem," šepla som mu. Rýchlo na mňa pozrel. ,,Ukážem ti, ako na to. To pôjde. Mi to spolu zvládneme. Nie je to až také zložité. Naučíš sa to, jediné čo chcem je aby si bol vždy pri nás a zvyšok sa poddá."
,,Sľubuješ?" spýtala sa ma a stále na mňa hľadel tým nervóznym a vyplašeným pohľadom. Usmiala som sa.
,,Sľubujem, že to zvládneme," keď som to povedal vtiahol si ma do náruče a ja som vo svojich vlasoch ucítila jeho pery.
,,Sľubuješ, že ma nenecháš to pokašľať?" pozrel na mňa novu nanajvýš úpenlivo.
,,Budeš ma poslúchať ohľadne dieťaťa?" vrátila som mu otázku a on len prikývol. ,,Tak to nepokašleš."
,,To snad není možný, to nemůže být pravda. To je divný," Vanesa sa prechádzala sem a tam a vlastne mi tým liezla už riadne na nervy, takto reagovala už keď mi robila ultrazvuk, ale na otázku čo sa deje mi neodpovedala a to ma vystrašilo, ďalej si len mrmlala pre seba, ale keď som v ordinácii uvidela mne už známe vĺča upokojila som sa. ,,Tohle to je šílený, nemožný."
,,Fajn tak čo si zistila, že môjmu dieťaťu rastú pazúry?" spýtala som sa pobavene, keďže ona neprestala chodiť sem a tam a mrmlať si. Chris vedľa mňa, ale evidentne znervóznel.
,,Keď nechcete zacítiť moje tesáky vo svojom krku, pani doktorka, tak to vysypte," sykol na ňu naštvane a nervózne.
,,To dítě není dítě," povedala a hľadela na snímky z ultrazvuku úplne vyjavene.
,,Tým chcete povedať čo?" Chris tie slová pretisol medzi zubami, aby jej dal na známosť, že on na hry nemá náladu.
,,No, vlastně dítě to je, nebo spíš je to mládě. Ono to vypadá jak vlk. Jak kdyby vám v břiše rostl vlk. Ale to je blbost, vždyť při poslední kontrole to vypadalo jako normální dítě a teď je to vlk," Vanesa vyzerala naozaj zmetene. ,,Já nebudu předstírat, že tomu rozumím. Když tomu vůbec nerozumím."
,,Nevadí Vanesa, ja to prediskutujem s niekým kto by to mohol chápať," povedala som pokojne. Vanesa ma totiž nevydesila. Kým bolo moje dieťa v poriadku, nech už vyzeralo akokoľvek nebála som sa. Bola som sama prekvapená s akým pokojom som prijala tento fakt. Chris, ale na nejakú dobu onemel a jeho už aj tak bledá koža zbledla ešte viac. So smiechom som ho ťahala von z ordinácie a mamičky čakajúce vonku na mňa hľadeli ako na blázna.
Harper SOS. Neodpísal mi hneď, ale do pol hodiny som si na počítači správu našla.
SOS?? Mám sa báť? Spýtal sa ma v správe. Keď som upírom oznámila, že moje dieťa sa zmenilo na vlka boli dosť šokovaný. Simonovi dokonca zabehol jeden z orechov, ktorými sa napchával.
No bola som u gynekologičky a skoro jej pripravila porážku. Pri poslednej prehliadke moje dieťa vyzeralo, ako človek. Teda vyvíjalo sa ako človek a teraz to vyzerá, že mám v bruchu vlčie mláďa. A ešte jedna vec. Nešibe mi, ver mi. Ale často vidím vlčie mláďa. Povedalo mi, že ono je moje dieťa, ktoré vidím iba ja, lebo ono sa mi dostalo do hlavy a zariadilo, aby som ho videla. Nešibe mi, vážne. Dúfala som, že ma Harper neodsúdi ako psychicky chorú, ale jeho odpoveď ma vážne prekvapila.
Fascinujúce. Škoda, že tam nie som. Vanesa si asi ani neuvedomuje čo má pod nosom. Niečo unikátne. Tvoje dieťa má neuveriteľnú silu ako sa zdá. Dokáže sa ti dostať do hlavy a dokáže sa premeniť na vlkodlaka už teraz. Fascinujúce, už teraz má moc vlkodlakov a je ešte aj silnejšie. Fascinujúce.
Som rada, že si nemyslíš, že mi šibe, ale ja som si nie istá, či je to naozaj tak fascinujúce. Pretočila som očami, aj keď ma nemohol vidieť.
Uvedomuješ si o čo ide. Vie sa premeniť na vlkodlaka už teraz. To čo ti Vanesa našla v bruchu nie je vlk, ale vlkodlak. Mladý vlkodlaka. Neskutočné, fascinujúce, nikdy som o niečom takom nepočul. Nechala som Harpera nech sa rozplýva nad mojím dieťaťom koľko chce a sledovala som roztomilé vĺča ako sa klbčí pri fotelke, pod nohami jeho nič netušiaceho otca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár