,,Aj ja teba o tom nepochybuj," priznala som sa mu tiež. Chris pozrel na moje brucho a začal mi ho hladiť.
,,Milujem aj teba drobec," šepol k môjmu bruchu. Rozosmiala som sa.
,,Nedávno si sa smial, že sa s ním rozprávam," pripomenula som mu. Chris sa na mňa zazubil.
,,Mamka vie byť hrozná krpec, také veci mi pripomína, ale keď ťa bude takými hlúposťami buzerovať, tak jednoducho prídeš ku mne a ja ťa schovám," zhováral sa ďalej s mojím bruchom. Potom si na moje brucho položil ucho, chvíľu počúval, následne zase vstal a hovoril mu ďalej. ,,No vážne, ty mi neveríš? Kto ju pozná dlhšie ja alebo ty. Poslúchni radu staršieho," začal sa na moje brucho mračiť, ale ja som sa už musela smiať.
,,DESTINY, CHRIS!!" Chimeon nám zabúchal na dvere až hystericky. Chris prudko vyskočil z postele a hnal sa k dverám.
,,Čo je?" jeho výraz bol ostražitý, keď si Chimeona obzrel.
,,Musíte preč," obišiel Chimeon Chrisa do izby. ,,Mike vie, kde ste a má namierené sem. Musíte ihneď zmiznúť."
,,Ale kam?" vyskočila som z postele s otázkou a rýchlo som zo skrine vytiahla dva vaky. Už pomaly končil máj a ja som odtiaľto nechcela preč.
,,Zase Mikovi pod nos. Do Tatier. Máme tam chatu. Simon, Sheila a Elizabeth idú s vami. A Harper s Tedom vás tam už budú čakať. Bol to Harperov záložný plán, keby sa niečo pokazilo," oznámil mi Chimeon.
,,Vy ste mali aj záložný plán?" spýtal sa prekvapene Chris a pomáhal mi baliť.
,,A čo ty Chimeon? Ty s nami nejdeš? Keď ťa tu Mike nájde a my tu nebudeme, zabije ťa," povedala som a okamžite som baliť prestala a úpenlivo som na neho hľadela.
,,Ja Mika zavediem na zlú stopu, budem ho ťahať do USA mám tam známych nechám mu tu stopu, aby si myslel, že sme ušli tam," vysvetlil mi, ale mňa poliala panika.
,,To nie. Mike ťa zabije," zaprosila som. Nechcela som, aby kvôli mne tak riskoval. A naviac som vedela, že keď sa teraz rozdelíme on svoju rodinu dlho neuvidí, lebo za nami nebude môcť prísť, aby k nám náhodou Mika nezaviedol.
,,Mike by ma už zabil nebiť teba. Ty vezmi so sebou moju rodinu a ja odvediem Mika. Mňa nechytí. Ver mi," pozrel mi do očí. ,,Prosím, postaraj sa o seba. Jedného dňa sa chcem tvojmu dieťaťu pokloniť ako vlkodlačej princeznej alebo princovi. Choď."
,,Destiny, nemáme na blbosti čas," povedal Chris a už niesol vaky dole do auta. Videla som z okna aj ako Simon so Sheilou vybehli z domu s vakmi.
O necelú hodinu som ležala vzadu v aute uvedomujúc si, že uháňame späť na Slovensko. Nevedela som, či som rada, že sa vraciam domov. Keď som bola v Čechách, pripadala som si bezpečnejšie. Ale na Slovensku som sa nemohla obzrieť za strom, aby som nevidela Mika ceriť dlhé zuby. Jednoducho byť na Slovensku mi prišlo, ako byť blízko vili a to ma desilo. Až príliš skoro som na môj vkus zbadala týčiace sa hory a kopce porastené lesmi. Chcela som naspäť do domu obrasteného brečtanom. Chris celú dobu sledoval, kam nás vedie Simonovo auto a ja som musela myslieť na Chimeona. Kde tak asi je? Malé čierne vĺča, ktoré si ku mne s povzdychom ľahlo, ma aspoň trochu potešilo. Aspoň po dlhej dobe uvidím Teda a Harpera. Aspoň ich.
Netušila som presne, kde sme a vlastne ma to ani nezaujímalo, keď autá zašli na jednu z miliónov lesných ciest. Mohla som si myslieť, že aj Chimeonova chata bude niekde medzi stromami, aby sa vyhli slnku. Keď sme k chate dorazili, neprekvapila ma z vonku dreveným vzhľadom vedela som, že je to len obklad. Vystúpila som z auta.
,,DESTINY," ozvalo sa dvojhlasne a ja som sa prekvapene otočila. Nehnal sa ku mne totiž len Ted, ale aj Larissa. Obaja sa mi vrhli do náruče a tuho ma objímali, ale zdalo sa, že dávajú dobrý pozor na moje brucho.
,,Páni Des, už je to na tebe vidieť," zasiala sa Larissa. ,,Chýbala si nám."
,,A ani netušíš ako," pridal sa Ted.
,,Môžem svoju neter objať aj ja," to k nám prišiel Harper, ale to jeho objatie bola skôr prehliadka, jednou ruku ma totiž objal a druhá mu skĺzla na moje brucho a zaujato ho hodnotil. ,,V koľká tom, že si mesiaci?"
,,Nechaj ju, Harper, určite je unavená. Však princezná," usmial sa na mňa žiarivo Sam a čo ma už teraz ani neprekvapilo bolo, že pri ňom postával aj Josh.
,,To je vás tu koľko?" obzrel si ich prekvapene Chris a čiernym pohľadom Harpera preťal. ,,Chimeon hovoril ty a Ted."
,,Na poslednú chvíľu sa to zmenilo," usmial sa Harper. ,,Chceli prísť aj Seth s Tomom ale zhodnotili sme, že potrebujeme dvoch šialencov, ktorí na Mika dozrú a dajú nám informácie o jeho postupe. To oni nám dali vedieť, že Mike mieri do Kolína. Si tehotná od decembra. To je päť mesiacov a pol," pozrel na mňa obviňujúco Harper.
,,No a?" nechápala som ho.
,,Vyzeráš ako keby si bola v treťom," odvrkol. ,,Tvoje decko bude nejaké chudé. Čo ty vôbec neješ?"
,,Haha, Harper, ja za to nemôžem. Vanesa hovorila, že sa nejako pomalšie vyvíja," povedala som a zložila som ruky na prsiach z čoho ma to obviňuje, ja že nechávam svoje dieťa bez živín? Bola som mierne urazená a všimla som si, že Elizabeth a dvojčatá začali veci nosiť dnu. Keď k ním Sam pristúpil, aby im povedal, ktoré izby si zabrali, Simon sa mykol a naštvane mu niečo odsekol, asi mu ešte nezabudol tú ranu do hlavy.
,,Radšej nám povedz, kde sa môžeme zložiť, Des, je isto unavená," sykol Chris na Harpera. Jednu ruku mi prehodil cez plecia a ťahal ma do domov. Tak táto chata bola zariadená určite lepšie ako tá Mikova. Pravdepodobne nebol nábytok a sedačky také drahé, ale tejto chate nechýbal moderný svet. Plazma, počítač, v rohu miestnosti veža, na miesto len krbu a kachlí radiátore. Jednoducho vnútri bola zariadená ako lepšie domy. Videla som, ako Josh a Sam začali vynášať hore naše veci. Aj Elizabeth s dvojčatami sa už skladali v izbách. Chris ma posadil na sedačku a Harper bol razom predo mnou. Zamračila som sa. ,,Harper, na chvíľu mi daj pokoj," sykla som potichu. ,,Larissa, prečo si tu?" otočila som sa na svoju najlepšiu kamošku. ,,Necháp ma zle, ja som rada, že tu si, ale je to pre teba nebezpečné a naviac sa nikdy nemusíš vrátiť domov."
,,No rozmýšľam, že po maturách to ani nevadí," usmiala sa Larissa. ,,Povedala som mame, že Sam má známeho v Írsku a chcem skúsiť šťastie a zarábať si tam. Pokiaľ sa dlho nebude môcť vrátiť do vili jednoducho im nakecám, že som tam šťastná, to nie je problém."
,,Ozaj maturity," trklo mi. ,,Ako ste vlastne dopadli vy dvaja vzdelanci?" uškrnula som sa na nich.
,,Samé, ale aj jedna dvojka," vzdychol Ted. ,,Ako sa mám asi sústrediť na odpoveď, keď rozmýšľam, či vôbec žiješ?"
,,No ja som mala skoro rovnaký počet dvojok ako jednotiek," pripustila Larissa. ,,Ale trojku ani jednu," pýšila sa.
,,Vy ste už maturanti a ja? No základné vzdelanie to istí," povedala som s miernym nádychom humoru obaja sa zasmiali.
,,Ale maturity si môžeš dokončiť kedykoľvek. Toto je dôležitejšie," povedala Larissa s úškrnom a položila mi ruku na brucho. Zívla som. Chris si ma na seba stiahol, takže som napoly ležala.
,,Oddýchni si," šepol mi.
,,Chcem urobiť testy," odporoval okamžite Harper, ale Chris ho spražil taký pohľadom až sa Harper prestrašene trhol. ,,Dobre, dobre, tak najprv nech si oddýchne," povedal nespokojne, keď ma Chris zdvihol zo sedačky a niesol ma hore do izby. Čo som si len tak mimochodom uvedomila bolo to, že izba je ladená do modra a na zemi je huňatý koberec. Netrvalo dlho a v Chrisovom náručí som zaspala.
,,Ja ti neverím, je v tebe toho príliš zlého," započula som Simonov hlas, akoby z vonku. Vstala som z postele. Chris pri mne nebol a vykukla som z okna. Chris sa opieral o strom a hľadel niekam do hĺbky lesa. Pár krokov za ním stál Simon a hľadel na jeho chrbát. Toto bolo divné, Simon sa Chrisa bál, čo ho prinútilo, prísť takto blízko. Na hodinkách som zistila, že je len pol siedmej, zobudila som sa skoro. Veľmi skoro aj keď už sa dalo vidieť, ako ranné slnko vykúka sem tam pomedzi mraky.
,,Možno máš pravdu, ale milujem ju a milujem aj naše nenarodené dieťa," povedal Chris a bolo jasné, že sa baví so Simonom. Jeho hlas bol mierne smutný.
,,Neverím ti. Si monštrum, ty nedokážeš milovať. Nie len tak pre nič za nič sú vlkodlačie deti obávané. Všetky sa zbláznili. Prečo ty nie? Pýtal si sa to už sám seba?" kládol Simon otázky a jeho hlas nebol bojazlivý, ale naštvaný. Simon bol vážne vytočený.
,,Možno preto som sa nezbláznil, lebo ma stvoril kráľov brat," povedal Chris, ale zvláštne potichu.
,,A nenapadlo ťa, že možno iba čakáš na podnet?" spýtal sa Simon a Chris sa k nemu otočil. ,,Možno čakáš na narodenie svojho dieťaťa. Keď sa narodí, ty sa zblázniš a budeš ubližovať svojmu vlastnému dieťaťu."
,,SKLAPNI," zvreskol po ňom Chris s bolestným výrazom. Simon o dva kroky ustúpil, netušil, čo spôsobilo takú prudkú reakciu. Vedela som, čo sa Chrisovi vybavilo. Jeho vlastné detstvo. To ako jemu jeho vlastný otec ublížil.
,,Pripusti si jedno, Chris," povedal Simon pevne a bez strachu. ,,Bez teba by jej bolo lepšie."
,,Drž zobák, ty mizerný netopier," z Chrisovho hlasu sálal hnev. ,,Milujem Destiny a milujem aj
naše dieťa. Ja to nepokašlem a nikdy by som im neublížil, ty si mysli, čo chceš." Chris rýchlo okolo Simona prešiel späť do domu. Ja som zostávala stáť pri okne a stála som tam aj o pár minút, keď sa otvorili dvere a vošiel Chris.
,,Neveríš mu, že?" spýtala som sa, ale neotočila som sa na neho. Keď ale Chris už mlčal pridlho, otočila som sa. Stál pri dverách a bolestne hľadel do zeme. ,,Ty nie si ako tvoj otec," povedala som a on na mňa rýchlo pozrel.
,,A čo keď áno?" šepol a z jeho hlasu sálal strach, teraz som mala sto chutí Simona zmrzačiť.
,,Nie, nie si. Nedokázal by si mi ublížiť. Nedokázal by si ublížiť jemu," podišla som k nemu a jeho ruku som si položila na brucho.
,,Ja...," Chris sa nervózne poobzeral. ,,Čo keď áno? Čo keď som ako môj otec?"
,,Nie si a nikdy si nebol," povedala som zamračene. ,,Tvoj otec o teba nestál, ale ty si o svoje dieťa stál od prvej chvíle, bol si ochotný preň umrieť. Bol by toho schopný aj tvoj otec?"
Chris záporne pokrútil hlavou. ,,Nepočúvaj Simona. Simon sa o mňa bojí, ale útočí na teba z nesprávnych dôvodov a to preto, lebo ťa nemá rád. Keď ťa z niečoho podobného obviní Larissa, potom máš právo o sebe pochybovať. Jasné?"
,,Dobre, chápem, ale to nemení nič na tom, že sa hrozne bojím. Čo je divné. Ja už som neveril, že by som strach mohol cítiť," pozrel na mňa nervózne. Chytila som ho za ruku a ťahala za sebou do kúpeľne. ,,Čo vyvádzaš?" nechápal, ale rýchlo pochopil, keď som zapla vodu a následne vodu ignorujúc, som ho začala bozkávať. Ruky sa mi už triasli túžbou po ňom. Chris sa príliš nepaktoval, rýchlo ma zbavil oblečenia, ktoré mu na mne zavadzalo. Posadil ma na skrinky a vnikol. Obmotala som mu nohy okolo pásu a ešte viac sa k nemu pritisla. Jeho pohyby boli teraz ako v poslednom čase vždy opatrnejšie. Ako ja som veľmi milovala jeho vzdychy a jeho blízkosť.
,,Došiel som na to," vyhlásil Harper po obede, keď sme sa len tak rozvaľovali po sedačkách. Zistila som, že si do jednej z izieb doslova presťahoval gynekologickú ordináciu.
,,Čo si zistil?" spýtal sa Chris, lebo vedel, že sa to bude týkať mňa. Ja som po očku sledovala bozkávajúceho sa Josha a Teda, aj oni tu boli voľný.
,,To dieťa sa vyvíja pomalšie, lebo sa ti v bruchu stále premieňa," povedal nadšene. Už zase má podobu človeka.
,,Vážne?" zaujato som sa na sedačke posadila a hľadela na neho mierne zamračene. ,,Zase má podobu človeka?"
,,Áno," potvrdil Harper a podišiel ku mne. ,,Zdá sa, že sa premieňa, aby sa vyvinulo úplne. Vyvíja sa pomalšie z toho dôvodu, lebo sa v tebe vyvíja aj v tej ľudskej aj v tej vlčej podobe. Preto sa stále premieňa," oznámil mi Harper s úsmevom.
,,A kedy sa teda narodí?" zaujímalo ma.
,,Pri takomto tempe ťažko povedať. Chvíľami ako keby šiel jeho vývoj rýchlo a chvíľami, ako keby sa zastavil, ale myslím, že by sa do mája malo narodiť."
,,Teraz máj končí," povedala som šokovane. ,,To mi chceš nakecať, že budem tehotná ešte rok?"
,,No možno rok možno tri štyri mesiace. Ja naozaj neviem. Vravím, že sa vyvíja nejako zvláštne. Inak kde je teraz, kde ho vidíš?" spýtal sa Harper zaujato a začal sa obzerať.
,,Čo kde vidí?" Chris sa zamračil.
,,No vaše dieťa," vysvetlil mu Harper, ale keď Chris nadvihol obočie, Harperovi to došlo. ,,Aha ona ti to nepovedala, že?"
,,A čo mi to vlastne nepovedala?" otázka bola položená Harperovi, ale Chris sa pri tom díval na mňa.
,,Vidím naše dieťa," povedala som a započula som pár užasnutých výdychov, lebo nás už pozorovala a počúvala celá obývačka.
,,Ako vidíš?" nechápal Chris a prekvapene si ma obzeral.
,,Zdá sa, že naše dieťa sa nielenže vie premieňať na vlkodlaka už teraz, ale tiež sa mi vie dostať do hlavy a vytvárať obrazy. Občas sa takto hrá a vytvorí mi v hlave obraz vĺčaťa a ja ho vidím, ako spí na sedačke alebo sa hrá medzi perinami, či sa ti klbčí pri nohách. Dokonca sa s ním môžem aj rozprávať, využíva môj rozum, aby odpovedalo. Ja viem, že som ti to nepovedala. Prepáč, ale bála som sa, že si budeš myslieť, že som cvok," povedala som a sklopila som hlavu.
,,To máš až takú moc," Sam vyzeral prekvapene, ale väčšina vlastne tiež.
,,Kde je teraz? Kde ho vidíš?" Chris bol okamžite zaujatý a začal sa obzerať.
,,Teraz nikde. Vytvára mi obrazy, keď sa mu zachce, ale často to urobí, keď..." nedopovedala som. Položila som si na brucho ukazováčik, prostredník a prstenník a jemne si potlačila brucho. ,,Maličké, si tam, chcela by som sa s tebou porozprávať. Zlatíčko?" Znovu som si jemne potlačila brucho a malé vĺča sa razom objavilo na stole a očuchávalo tyčinky, ktoré tam boli pohodené. ,,Tam je," ukázala som s úsmevom.
,,Vážne?" Harper vyzeral fascinovane a začal okolo stolu skoro doslova krúžiť. ,,Si tu malý? Rukou prešiel po stole a ja som videla, ako vĺča jeho ruku preskočilo.
,,Čo tu ten pajác šaškuje? Mamy," zaskučalo vĺča smerom ku mne a zoskočilo zo stola. Harper neprestal študovať stôl. Zohla som sa a vĺča som zdvihla na ruky. Všetci ma zaujato pozorovali. Vedela som, že oni majú dojem, že nič nezdvíham. Vlastne aj ja som to tak cítila, nemala som dojem, že niečo držím v rukách, cítila som, že moje ruky sú prázdne, aj keď dieťa v mojom bruchu vytvorilo obraz, ako vĺča skutočne zdvíham. Hralo si s mojou mysľou.
,,Hej, šaškuje. Zdá sa, že ho fascinuješ," hovorila som vĺčaťu, ktoré som si posadila do lona. Chris prešiel kúsok nad mojím lonom rukou a jeho ruka cez vĺča preša. ,,A tatino tiež len šaškuje," zaškerila som sa.
,,Ty ho vážne vidíš?" spýtal sa Chris a ja som sa na neho zamračila.
,,Jasne, že áno. Myslíš, že som si to vymyslela lebo nemám čo iné na robote," povedala som trochu nevrlo.
,,Spýtaj sa ho, či sa nám narodí
dievča alebo chalan," požiadal ma Chris. Vĺča pokrútilo záporne hlavou a ja som pochopila, čo mi tým chce povedať.
,,Chris, veď ja som povedala, že to vĺča používa môj rozum. Vie to čo ja. A keďže ja neviem, akého je pohlavia, neviem to ani ono," vysvetľovala som trpezlivo.
,,Na niečo by sme sa ho, ale asi mali spýtať?" rozmýšľal Harper nad otázkou, keď sa posadil k sedačke. Vĺča v mojom lone po ňom zavrčalo.
,,Čo tak či ma má rado?" navrhol Chris otázku trochu prestrašene. A ja som sa v tej chvíli zasmiala, lebo vĺča vyskočilo z môjho lona oprelo sa o Chrisovu hruď prednými labkami a začalo ho olizovať. ,,Čo je smiešne?" zamračil sa Chris, lebo nepochopil moju reakciu.
,,Mamy, prečo sa bojí, že ho nemám rád?" spýtalo sa ma vĺča, keď konečne doolizovalo Chrisovu tvár.
,,Zlatíčko, lebo tato je trochu trdlo," odpovedala som vĺčkovi a Chrisovi a ani Harperovi neuniklo, že som hľadela na Chrisovu hruď. Chris primrzol.
,,Ono je tu, že?" povedal a ani sa nepohol, ako keby mal na seba naozaj živé vĺča a bál sa, že by mohlo spadnúť, keby sa pohol.
,,Áno, a keď si sa spýtal, či ťa má rado, skočilo na teba a začalo ti olizovať tvár. Škoda, že tie obrazy vie vytvárať len v mojej mysli," vzdychla som.
,,Ale to nie je pravda," otočilo sa na mňa vĺča. ,,Dokážem sa dostať aj do jeho hlavy, ale cez teba takže ma neuvidí až tak jasne, ale trochu rozmazanejšie možno zrnito."
,,Počkaj, zdá sa, že by si ho mohol vidieť," povedala som nahlas Chrisovi.
,,Vážene? Ako?" Chris bol okamžite zaujatý, ale nijako sa nepohol, stále sa bál, že by to vĺča zo seba zhodil.
,,Daj mi prsty na spánok a on ma uvidí. Teda aspoň to skúsim, aby ma videl," povedalo mi vĺča, ktoré polohu na Chrisovom lone zmenilo a hľadelo na mňa. Prikývla som mu.
,,Povedal aby som...," nedopovedala som a položila som mu prsty na spánok. ,,Nevidíš ho?" spýtala som sa ho. Chris mierne pokrútil hlavou v zápornom geste. Sklamane som pozrela do zeme a chcela prsty stiahnuť s tým, že to nevyšlo, ale Chris ma zrazu čapol za ruku, aby som sa nemohla odtiahnuť. ,,Páá... ni," vydýchol a pozeral na miesto, keď sa vĺča nachádzalo. Jemne prešiel rukami po jeho hlavičke. ,,Naozaj tu nie je, ale vidím ho," šepol.
,,Toto chcem vyskúšať aj ja," povedal Harper, ale nie len Harper to nakoniec chcel vyskúšať, ale vystriedali sa pri mne všetci. Ale keď vĺča nakoniec unavene zívlo, tak som ich odohnala a ono zmizlo aj z mojej hlavy. Vedela som, že je moje dieťa unavené, keďže na toto muselo použiť nejakú svoju silu.
,,Bože, je prekrásne, aj keď má podobu vlka," vydýchol jeden večer Chris. Ležali sme u nás v izbe na posteli. Chris mi ležal chrbtom medzi nohami a ja som mala prsty na jeho spánkoch, obaja sme pozerali klbčiace sa mláďa medzi perinami. Chris často potiahol perinu a keď to urobil, vĺča sa často prevalilo na chrbát alebo spadlo, či sa vrčiac pustilo napádať cípy periny. Keď sme sa zasmiali viac. Dalo hlavu úplne na perinu, zdvihlo zadok do výšky a bláznivo vrtelo chvostíkom. Napadlo ma, ako veľmi nás asi naše dieťa musí milovať, keď je ochotné, tak často vytvárať obrazy. Lebo teraz to robilo skoro stále. Chris by najradšej tie obrazy ani nevypínal a Sheila s Larissou a Eliezabeth boli tiež unesené. Harperovi to prišlo zase hrozne fascinujúce. Chris znovu potiahol perinu a mláďa skončilo na bruchu.
,,Vrr," okomentovalo tento otcov podlí čin a rozbehlo sa mu po rukách a hoci sme videli, ako mláďa Chrisove prsti okusuje, Chris nič necítil.
,,Už sa neviem dočkať, kedy tie zúbky naozaj zacítim, kedy moja ruka neprejde len cez vzduch, ale ucítim ho pod rukami," povedal Chris s jemným úsmevom.
,,Ani ja sa neviem dočkať, ale na druhej strane zatiaľ je u mňa aspoň v nejakom bezpečí," šepla som a jedna moja ruka opustila Chrisov spánok, aby som sa mohla pohladiť po boku brucha.
,,Chce to tehotenskí šaty," vyhlásila Sheila, lebo už som si naozaj obliekala len voľné tepláky a väčšinou Chrisove tričká, aby ma do brucha nič netlačilo, nieže by to v chate uprostred lesa nejako vadilo, lebo už mi začínalo rásť a do svojich vecí som sa prestávala vmestiť.
,,Presne musím do mesta," súhlasila so Sheilou Larissa. ,,Kedy pôjdeme?"
,,Vy sa len samy dievčence nikam nechystajte," to do izby vošiel Sam objal Larissu a vtisol jej do vlasov bozk. Ja som si zatiaľ merala brucho v zrkadle.
,,A možno by sme mohli už kúpiť aj nejaké veci pre bábätko," povedala Larissa, nevšímajúc si Samovej poznámky.
,,Na to je ešte čas," ozvala som sa. ,,Vieš čo hovoril Harper," otočila som sa na Larissu. ,,To dieťa sa pokojne môže narodiť až o rok."
,,Nemyslím si, že to bude tak dlho trvať. Aby si neostala prekvapená," povedala mi Larissa vážne a tvárila sa, ako keby prehltla knihu tehotenstvo od A až po Z.
,,Destiny," prišiel do chaty Chris s úsmevom a niečo držal za chrbtom. ,,Niečo pre teba mám."
,,Čo?" zaujímala som sa a chcela som mu nakuknúť za chrbát. Usmial sa a spoza chrbta vytiahol čierne mača. Vedela som, že musí byť marcové.
,,Ježiš," vykríkla som nadšene, vyskočila som zo sedačky a vzala mača na ruky. ,,To je nádherné. Ahoj, kráska."
,,Si ty normálny? Mačka k tehotnej žene?" spýtal sa Simon pohrdlivo a mača na neho zaprskalo, keď k nám urobil krok.
,,Prosím ťa, snáď aj ty neveríš tým hlúpym poverám," povedala som Simonovi napružene a privinula som si mača na hruď. ,,Že si krásna," mača bolo celé čierne a malo zelené oči, vedela som že sa pravdepodobne zmenia na žlté.
,,To náhodou nie sú povery," bránil sa Simon. ,,Tehotným ženám mačky neprospievajú."
,,Ja mačky zbožňujem, Simon," odvrkla som. ,,Takže mne len prospievajú a je jedno, či som tehotná alebo nie. Že malá," videla som ako si Chris so spokojným úsmevom sadol na sedačku, ale ten jeho víťazný úsmev smerom k Simonovi som nepochopila. Simon mu zase vrátil naštvaný pohľad.
,,Ale…," Simon sa ma znovu pokúsil presvedčiť o svojej pravde, ale ja som ho odbila.
,,Simon, mám ťa rada, ale ešte jedno slovo proti mojej mačke a schytáš to," povedala som pevne a počula som Larissu, ako sa mi za chrbtom pochechtáva, lebo aj ona si prišla mača obzrieť. ,,Moja matka, keď ma čakala, bola medzi mačkami a ja som úplne normálna," s tým som si sadla na gauč vedľa Chrisa a nechala mačiatko nech mi pradie. Nepoznám lahodnejší zvuk, teda okrem Chrisovho hlasu ako je pradenie mačky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
29. 6.júna 2010 11:18
mám rada takéto pokojné pekné časti budem plakať...
Napíš svoj komentár