,,Larissa!" prestrašene som k nej skočila a zatriasla ňou. ,,Vnímaš ma?!"
,,Čo blázniš?" spýtala sa šeptom nijako zaujato a ďalej apaticky hľadela do steny. Sedela na zemi pri Samovej posteli, tak ako každý deň, ale teraz otupene hľadela do steny a ani sa nepohla. Znovu som s ňou zatriasla, konečne sa na mňa zamračila a pohla sa.
,,Ja viem, že keď sa nehýbeš a keď na to nemyslíš, tak to menej bolí," štekla som po nej. Prekvapene na mňa vyvalila oči. ,,No nepozeraj tak, ja viem, čo to znamená apatia, sama som si ňou prešla," zvrčal som po nej a ona len nemo prikývla.
,,Ja viem, ale je to tak pohodlnejšie a ľahšie. Predstierať, že si...," nedopovedala nemusela, urobila som to za ňu.
,,Áno, hrať sa na kameň, bolí menej. Nie je tak ťažké sa do apatie dostať, ale nedá sa dostať z nej von, aj keby si chcela. Lebo ty to v apatii vlastne ani nechceš. Opováž sa mi do apatie upadnúť. Rozumieš?" opäť som ňou zatriasla.
,,Hej, veď dobre," zahuhlala a oči sa jej sami zavreli. Bola unavená, ale úprimne som bola radšej, keď pri Samovej posteli spí, ako keď plače a trápi sa. Vždy som verila, že každý človek je z porcelánu, porcelánová bábika a život je malý, neopatrný chlapec, ktorý sa rád hrá. A často nejakou porcelánovou bábikou neopatrne švacne.
Vošla som do knižnice. Hľadala som Harpera. Vedela som, že už celý týždeň pracuje na tom, ako udržať Sama na žive, ale zatiaľ neúspešne. Ale keď som do knižnice vošla, započula som jemný smiech. Nakukla som medzi regálmi. Harper sedel na stoličke, pred sebou mal otvorenú knihu, skicár a v ruku pero. Robil si poznámky i keď teraz to tak rozhodne nebolo. Sheila sa pri ňom skláňala a ukazovala na niečo v knihe. Obaja sa smiali. Harper nepozeral na to, na čo Sheila ukazovala, ale pozeral na ňu pohľadom, ktorý som poznala. Tento pohľad som totiž vídala v zrkadle vždy tesne po tom, keď som doblbla s Chrisom. Bol to môj zamilovaný, nežný a oddaný pohľad. Kúsok som podišla a keď som si uvedomila, že ma ani tak nezaznamenali rukou som zo stola zmietla naukladané knihy. Hromada ťažkých, koľkokrát kovových obalov padla na zem s poriadným buchotom. Založila som si ruky na prsia a tvárila som sa naštvane, keď sa po mne dvojica poplašene obzrela.
,,Hups," zhodnotila som pokojne a chladne. Bolo to povedané tak, že hneď pochopili, že knihy nepadli náhodou, ale že som ich zhodila naschvál a som naštvaná. Harper pozrel nervózne do skicára.
,,Ahoj," skúsila to s plachým úsmevom Sheila.
,,Ahoj," povedal som chladne a Sheila to asi pochopila, lebo sa poslednýkrát placho usmiala a rýchlo vyšla von z knižnice.
,,Ty niečo potrebuješ?" spýtal sa ma Harper a razom vyzeral hrozne zamestnaný.
,,Áno potrebujem, predstav si," povedala som hryzavo. ,,Potrebujem, aby si vyliečil jedného umierajúceho vlkodlaka."
,,Des, to predsa robím," Harper zdvihol pohľad. Nebol hlupák, vedel, že sa z toho len tak nevykrúti. Pochopil, že som naštvaná.
,,Áno, to som si aj ja myslela," odsekal som tónom, ktorý dával jasne najavo, že už si to nemyslím. ,,Dvadsať štyri hodín v knižnici. Dokonca aj Sheila ti bola ochotná pomáhať," vravela som to tak pohrdlivo, že viacerých by zamrazilo. ,,Ľutovala som ťa, že toľko času tráviš v knižnici, aby si pomohol Samovi," zvrčala som. ,,Aká som len bola hlúpa. Tebe nešlo o to, zachrániť Sama. Ty tu radšej flirtuješ s upírkov," dala som výraz na slovo upírka, aby to pochopil.
,,Tak to nie je. Sheila mi naozaj len pomáha a...," Harper sa začal horlivo brániť, ale ja som naštvane udrela do skrinky.
,,Najprv vylieč Sama a potom si pre mňa za mňa Sheilu opri o najbližšiu stenu a poriadne jej to urob, ale do tej doby, keď ju pri tebe ešte raz prichytím, poviem to Mikovi a vieš čo sa stane, keď sa to dozvie Mike?" spýtala som sa ho, aj keď som vedela, že on má prirodzene lepšiu predstavu o tom, čo sa asi stane. Nebolo odo mňa pekné a ani fér, že som ho takto vydierala, ale teraz bol priorita Sam. Potom som mu ochotná pomôcť všetkými možnými spôsobmi, aby boli spolu, aj keď sú upír a vlkodlak.
,,Ja a Sheila?" spýtal sa Harper posmešne. ,,To si snáď robíš srandu?"
,,Harper, ja nie som blbá. Vidím, ako na ňu pozeráš a ako som povedala, je mi to jedno, ale teraz sa sústreď na Sama, potom si rob so Sheilou, čo len chceš," s tým som sa prudko otočila a dvere do knižnice za sebou poriadne zatreskla.
V noci som sa zobudila na detský plač. Zostala som ležať, lebo som vedela, že Chris vyskočí a pôjde malého utíšiť. Ale keď sa dlho nič nedialo, prekvapene som zdvihla hlavu a pozrela na Chrisovo miesto. Nebol tam. Moje vlčice už nervózne prešľapovali pri postieľke plačúceho Dariena, nechápali prečo otáľam. Zapla som lampičku na stole a otočila som ju do steny, aby v izbe vytvárala, len šero, ale aj tak ma rýchli nárast svetla oslepil. Pozrela som znovu vedľa seba a Chris tam naozaj neležal. Môj pohľad sa stočil k hodinkám na stole, ukazovali desať minút po pol štvrtej. Zamračila som sa, keď som vyliezala z postele. Kde do pekla, ten Chris je? Keď som sa to spýtala, môj pohľad podvedome zablúdil k porcelánovej bábike, ktorá sedela v jednom z regálov. Dakedy patrila Chrisovej matke, mala som ju rada, lebo pozerala zvláštne, múdro, ako keby chápala všetko, čo sa okolo deje.
,,Neplač maličký," prihovorila som sa zelenookému chlapčiatku, ktoré plakalo, ako najaté. ,,No čo je? Čo robíš taký krik?" spýtala som sa ho s nežným úsmevom. Keď ma malý uvidel, rýchlo sa začal upokojovať. Vedela som prečo sa zobudil. Muselo sa mu snívať niečo zlé, niečo ho vystrašilo. Chvíľočku som si nad ním pohmkávala a prihovárala sa mu, kým sa neupokojil a zase nezavrel oči. ,,Astrit, stráž Dariena a keby sa zobudil, rýchlo ma nájdi," prikázala som jednej zo svojich vlčíc, lebo som vedela, že druhá ma bude isto nasledovať von z izby.
Chcela som nájsť Chrisa. Nebolo mu podobné, že by nebol v noci v izbe. Rozhodla som sa, že sa po ňom poohliadnem po dome, von som ísť neplánovala, aj keď som vedela, že pravdepodobnosť, že je v stajni, je priveľká. Rýchlo som nakukla do obývačky a kuchyne. V kuchyni som našla Conora, ako vyjedá zmrzlinu, kde je Chris netušil. Keďže už som bola vonku z postele, rozhodla som sa skontrolovať Larissu, stále pri Samovi sedela a ani sa od neho nepohla, vo dne v noci. Lenže, keď som sa priblížila k Harperovej pracovni, v ktorej sa Sam nachádzal, nebol to Larissin plač, ktorý ma prinútil zastaviť a opatrne nakuknúť dnu. Od vchodových dverí som mala na posteľ skvelý výhľad. Larissu som nikde nevidela a tušila som, že jediný spôsob, ako ju odtiaľto mohol Harper dostať bol, že zaspala a vtedy ju odniesol.
Pri posteli sa teraz skláňal Chris. Hľadel Samovi do tváre a ja som počula jeho tichučký plač. Tento plač som naposledy počula, keď som bola v apatii a vtedy mi bol ukradnutý, ale teraz sa do mňa, každý Chrisov vzlyk bodavo zarezával. Počula som, že Chris občas niečo zamrmle, ale jeho slová boli príliš tiché pre moje ľudské uši.
,,Chris," šepla som, keď som pomaličky pootvorila dvere a ešte pomalšie vošla. Pozrel na mňa. Tvár mal zmáčanú od sĺz a v očiach sa mu zračila bolesť. Do chvíle než som prehovorila, si ma tento dokonalý zabijak ani nevšimol a to nebolo dobré znamenie. Keď som, ale započula jeho plač, nemohla som len tak odísť a tváriť sa, že som nič nepočula, lebo až príliš som ho túžila utešiť. Povedať mu, že všetko bude dobré a pevne ho zovrieť v náručí.
,,Je to môj priateľ," šepol a tento raz boli slová adresované mne. ,,Jediný, ktorého mám. Jediný, ktorý bol tak svinsky otravný, že sa mohol mojim priateľom stať," jeho slová boli zúfalé a ja som netušila, že Chris má zelenookého chlapca, tak rád. Rýchlo som podišla k posteli a kľakla si k nemu.
,,Chris," zase som len tíško zašepkala jeho meno, ale to stačilo. Sklonil sa ku mne, hlavu mi položil do lona a ruky obmotal okolo môjho pásu. Pevne som ho zovrela, nenávidela som, keď sa trápil. ,,Nevedela som, že ho máš rád. Nikdy si sa o Samovi ako o neviem akom priateľovi nevyjadroval."
,,Ja nemám priateľov, Destiny," povedal ticho a plačlivo. ,,Nemám ich, vždy som ich od seba odháňal, tak ako lásku. Nikom som nedovolil, aby bol mojim priateľom a tí, čo to aj skúšali, sa veľmi rýchlo spálili. Nesťažujem si," zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. ,,Že som nemal priateľov. Sám som ich odháňal. Robil som to zámerne. Vždy som ľuďom ukázal to najhoršie zo mňa. Ale potom sa objavil Sam. A ten hnusný grázel sa nedal odohnať. Skúšal som to. Bol som odporný. Niekoľko krát som ho aj poranil a on? On to rešpektoval, aj tak za mnou chodil, aj tak sa som mnou zhováral a aj, keď som to nechcel a aj keď som o to nestál, uvedomil som si, že mám priateľa. A začal som si uvedomovať, že by som urobil až príliš veľa, aby som ho ochránil a vyhovel mu," sklonil hlavu. ,,Veľa si so mnou vytrpel, ale aj tak sa odo mňa nepohol. Keď umrie, tak viem, že už takého priateľa nenájdem, aj keby som sa neviem ako snažil."
,,To som nevedela," zareagovala som a ťažko som skrývala prekvapenie. ,,Netušila som, že ho máš tak rád. Nikdy si mi to nepovedal."
,,Ja viem," zase len jemné šepnutie. ,,Teraz za moje šťastie položil život. On umrie a ja neviem, ako s tým budem môcť žiť. Bude mi trvať dlho, kým sa s tým zrovnám?"
,,To bude," potvrdila som mu.
,,Presne preto si ľudí nechcem pripúšťať, lebo nechcem cítiť toto," položil si ruku na srdce a ja som videla, ako sa jeho prsti skrčili a skrčili látku trička. ,,Nechcem cítiť presne túto hlúpu bolesť."
,,Je to ťažké a bude to ťažké, to je to, čo ti môžem potvrdiť," rozhodla som sa, že mu nebudem kecať, že bude všetko dobré, lebo som vedela, že je to lož a ja som vždy klamala nerada. A nenávidela som to, keď som mala klamať osobe, ktorú som milovala. To nešlo. ,,Sama ešte netuším, ako sa zrovnám s Larissiným plačom, lebo po každé, keď na ňu pozriem musím myslieť na to, že kvôli tomu, aby sme my boli šťastný, ona je nešťastná a Sam za nás položil život. Položil ho za našu rodinu. Ale aj tak si neviem predstaviť, ako by mi bolo, keby tu miesto Sama ležala Larissa." Pozerala som na Samovu krásnu tvár a niečo z nej mi pripomenulo porcelánové bábiky. Aj keď bol vlkodlak, aj jeho život bol tak krehký. Rovnako ako bábika z porcelánu.
To ráno som sama vošla do knižnice a začala sa prehrabávať knihami. Harper vyzeral unavene, ale bol tam. Bol tam aj po tom, čo som sa do neho pustila ako sup. Uvedomila som si, že ma práca v knižnici rýchlo vyčerpala a tak som odišla skontrolovať Larissu. Zase plakala. Lepšie ako apatia, ale mňa zvieral aj jej plač. Sama som sa zašila s tichým plačom v obývačke.
,,To stále kvôli tomu vlkodlakovi?" započula som otcov hlas a mykla som sa, ako som sa zľakla. Neuvedomila som si, že je tam a pritom som musela prejsť popri ňom, keď som vchádzala.
,,Hej, ale to ty nemôžeš pochopiť. Veď je to len poskok nehodný tvojej pozornosti," sykla som a ľahla som si na sedačke na druhý bok. Smerom do sedačky, aby som sa na neho nemusela dívať.
,,Na mňa sa hneváš zbytočne a aj Chris, len reve. Čakal by som od vás, že sa naštvete," poznamenal. Ja som sa zamračila, vydvihla som sa na lakti a otočila som sa jeho smerom.
,,Prepáč. Čože?" nechápala som, kam tým mieri.
,,Tvoje počínanie v takejto situácii nepoznám, ale to Chrisove hej," povedal pokojne. ,,Nejako pri tebe chlapec zmäkol. Čakal by som od neho, že sa naštve a neuvidíme ho, až do doby, kým nebude každý upír, ktorý má Sama na svedomí, umučený a mŕtvy."
,,Chris, by tak hlúpo nezareagoval. Je ich veľa, nemusel by to prežiť," povedala som naštvane. Nepáčilo sa mi, kam tým mieri.
,,Veď vravím, že kvôli tebe zmäkol," zaškeril sa na mňa. ,,Keď umrela Ellen, tak chcel pomstu a neskončil, dokiaľ ju nevykonal. Mohol zomrieť, ale jemu to bolo úplne jedno. Vraždil dokiaľ nezabil posledného Elleninho vraha. Mal Ellen príliš rád. Bola si niekedy v Elleninej izbe?" spýtal sa ma na niečo, čo by som nečakala.
,,Ja... nie," primračila som sa zamyslene. ,,Ellen nemala izbu s tebou?" to bolo pre mňa šokujúce zistenie. Otec sa zasmial.
,,Iste, isteže mala, ale keď bola na mňa naštvaná, tak sa utiahla do ďalšej spálne, ktorú nazvala svojou. Poď, ukážem ti ju," zavolal ma, keď vstal z gauča a vybral sa ktovie kam do domu. Vstala som a išla som za ním. Uvedomila som si, že Ellen ako osoba, ma zaujíma. Vošli sme na chodbu, ktorú som poznala. Kúsok odtiaľto bola posilňovňa. Mike sa na mňa zaškľabil a otvoril dvere. Mne padol pohľad na bledú izbu. Biela, krémová a žltá tu spolu krásne ladili. A aj keď tieto farby neobľubujem, musela som uznať, že izba Ellen sa mi páči. ,,Niečo ti ukážem," povedal otec a podišiel k jednej obzvlášť veľkej skrini. Vytiahol kľúč a strčil ho do zámku. Keď skriňu otvoril, zatajila som dych.
,,To sú bábiky," šepla som a opatrne jednu vzala do ruky.
,,Porcelánové," potvrdil mi Mike. ,,Ellen ich zbožňovala. Obzvlášť túto. Hovorila jej Lusy," ukázal na blonďavú bábiku s veľkými modrými očami. ,,Vždy som v tejto zbierke videl niečo morbídne." Chápala som, ako to myslí. Porcelánové bábiky sa mi veľmi páčili, ale zostať s nimi v jednej izbe, mi prišlo tak nejako strašidelné. Na to mi ony prišli až príliš ľudské.
,,Prečo mi to ukazuješ?" spýtala som sa ho to, lebo som nechápala, prečo ma sem priviedol. Zo skrine na mňa hľadelo príliš mnoho očí a aj keď som vedela, že je to len porcelán, mala som nepríjemný pocit.
,,Ellen tie bábiky zbožňovala a vždy túto skriňu zamykala," začal rozprávať. ,,Nikto sa bábik nesmel dotknúť bez jej dovolenia. Jediný, koho k bábikám pustila, bol jej vtedajší osobný sluha Josh. Mal ich opatrovať a čistiť. Preto ma to až tak nevykoľajilo, keď som sa dozvedel, že ten, s kým Ted spáva, je práve on. Vedel som, že keď si zaslúžil Elleninu dôveru, čo sa týkalo bábik, tak ja nemusím pochybovať, že sa tak isto skvele postará aj o môjho syna. Raz ale Ellen zabudla zavrieť skriňu na kľúč," pokračoval Mike v príbehu tam, kde skončil, než skočil k Joshovi. ,,Ted mal štyri a vždy bol strašne ulietané decko a nejako sa mu podarilo utiecť svojmu osobnému strážcovi. Ted sa schoval v Elleninej izbe a keď pochopil, že tam ho jeho strážca hľadať nebude, začal sa v Elleninej izbe kutrať a rýchlo zistil, že skriňa s bábikami je otvorené. Vybral jednu z bábik von a hral sa s ňou. Ale štvorročný chlapec je neopatrný a keď sa naťahoval po jednej bábike, na ktorú nedosiahol, podarilo sa mu inú zhodiť. Tá padla na zem a prirodzene sa rozbila. Rozbíjajúci sa porcelán privolal Josha, ale bábika už rozbitá bola. Ellen sa na Teda nehnevala, ale za bábikou jej bolo ľúto," Mike sa odmlčal.
,,To je síce fascinujúci príbeh, ale prečo mi ho rozprávaš," nadvihla som obočie, lebo som nevedela, kam tým mieri.
,,Aj Chris je iba porcelánová bábika a môže sa rozbiť," povedal otec vážne a mňa to dosť prekvapilo. ,,Musíš na neho dať pozor, inak sa rozbije. Keď Sam umrie, vieš ako Chrisa udržať pri sebe? Ako zaručiť, aby nešiel do ulíc, hľadať tých upírov?"
,,Neurobil by to," povedala som a pokrútila som hlavou. ,,Neurobil by niečo, čo by ho takto ohrozilo. Bola by to urážka Samovej pamiatky, on sa obetoval preto, aby sme zostali po kope a navyše Chris nechce umrieť, keď má mňa a Dariena."
,,Chris sa narodil, aby zabíjal, tak ako dýcha," Mikov tón bol presvedčený. ,,A aj keď vás oboch miluje, to zviera túžiace po pomste nezastaví. Lebo vie, že pomsta istý druh úľavy od tej bolesti prinesie. Možno bolesť nezmieri, ale rozhodne poteší. A Chris to vie. Pozná ten pocit, keď na kusy trhá toho, kto tú jeho bolesť spôsobil. Myslíš, že keď ho bude trápiť tá bolesť zo straty kamaráta, že ho dokážeš utíšiť? Že ho dokážeš udržať pri sebe a Darienovi, keď bude chcieť ísť zabíjať? Keď bude chcieť svoju pomstu?"
,,Ja neviem," povedala som úprimne, lebo som nevedela, ako Chris zareaguje, keď zo Sama vyprchá život. Poznala som jeho minulosť na toľko, aby som tušila, že Mike nekecá, Chris naozaj mohol reagovať práve takto.
,,Ellen plakala, keď sa bábika rozbila, bolo jej to ľúto a vieš, ako som ju utíšil?" spýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou v geste, že netuším. ,,Vzal som sekundové lepidlo, aj keď som vedel, že zlepiť nepôjde, začal som bábiku lepiť. Elen sa začala smiať, lebo som sa celý zababral od lepidla a lepil som ju tvrdohlavo šestnásť hodín. Zlepiť, som ju zlepil," povedal a mnoho bábik v skrini posunul bokom, aby odtiaľ vytiahol ryšavo vlasú bábiku, alebo aspoň to, čo z nej zostalo. ,,Toto je Mimi," podal mi ju. Jej tvár sa už naozaj nepodobala dokonalej tváričke porcelánových bábik. Na mnohých miestach bol porcelán opadaný alebo chýbal a z mnohých rýh bolo uschnuté vytečené lepidlo.
,,Ty si blázon," povedala som. ,,Ale stále nechápem, kam tým mieriš," pozrela som na neho, keď vrátil bábiku do skrine a skriňu zase zavrel na kľúč.
,,Ako prinútiš Chrisa, aby svoj život neriskoval?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou v geste, neviem. ,,Zlepíš porcelánovú bábiku. Zachrániš Sama."
,,O to sa predsa pokúšam, ale neviem ako," naštvala som sa. To si zo mňa robí srandu či čo.
,,Lebo sa nesnažíš a zase odpoveď obchádzaš a robíš si to ťažšie, než to v skutočnosti je," povedal a pretočil očami. ,,Sam mi je ukradnutý a je mi ukradnutý aj život Chrisa, vlastne by si za to, že si s ním skončila tehotná trest smrti zaslúžil, ale nemôžem ho zabiť a nemôžem ho nechať umrieť, keď viem, že ho potrebuješ. Ty a Harper robíte zase blbosti. Čo tak miesto prehrabávania knižnice a fňukania, že nič neviete nájsť, sa spýtať. Spýtať sa mňa alebo Gardien na spôsob, ako Sama zachrániť."
,,Ono to ide?" pozrela som na neho s nádejou.
,,Keď neobchádzaš odpoveď, tak áno," zaškeril sa na mňa. ,,Keď pohryziem človeka, zmení sa na vlkodlaka. A čo sa stane, keď ho pohryziem?"
,,No však sa zmení?" povedala som a stále nechápala o čo mu ide.
,,Hej, ale čo sa stane v prípade, že ten človek umiera?" pýtal sa ďalej. Vedela som, čo sa stane, vylieči ho, ale Sam už vlkodlak je.
,,Sam je už vlkodlak, otec," zamračila som sa na neho nepekne.
,,To síce hej, ale jed cudzieho vlkodlaka z kráľovského rodu vždy pôsobí, ako protijed a na to sa stačilo, len spýtať mňa alebo Gardien," s tým sa zaškeril a odchádzal preč.
,,Kam ideš?" sykla som za ním.
,,Vyliečiť pre teba Sama, ale naposledy," odvetil nezaujato, keď sa pobral chodbami. Keď som to dobre pochopila, Mike išiel do Harperovej pracovne vyliečiť Sama, keďže som vedela, že Sam bude v poriadku, tak ma zaujímalo niečo iné.
,,Chris," vošla som do našej izby. Chris sa hral s malým na posteli, ako to robil často. Malé vĺča mu išlo po prstoch a jedovalo sa, keď Chris odhalil, že je silnejší a ľahko ho spacifikuje. ,,Chcem s tebou hovoriť," povedala som a on si ma podozrievavo zmeral. Tá veta sama o sebe bola zvláštna a tak vedel, že nepôjde o nič príjemné.
,,O čom?" spozornel a vzal si malého na ruky. Ten sa ako na rozkaz premenil na človeka. Chris sa k nemu sklonil a pobozkal ho na čelo.
,,Čo urobíš ak Sam umrie?" spýtala som sa na rovinu, nemala som chuť chodiť okolo horúcej kaše, chcela som vedieť, či má Mike pravdu.
,,To neviem, to sme už preberali v noci," povedal a ja som vedela, že myslí to, ako som ho prichytila čupieť pri Samovej posteli.
,,Budeš sa chcieť pomstiť?" teraz som radšej položila tú otázku takto, aby hneď pochopil, kam tým mierim. Pozrel na mňa.
,,Nepochybne zabijem všetkých, ktorí mali v Samovej smrti prsti," povedal to tak vecne, ako keby to bolo úplne normálne a pozeral na mňa pohľadom, ,,to ti snáď nebolo jasné."
,,Bože," vzlykla som a zakryla som si ústa rukou a uvedomila som si, že sa mi na tvári musel usadiť zdesený výraz. Oprela som sa o stenu a stále som na neho hľadela.
,,Čo sa deje, Des?" zamračil sa na mňa Chris zamyslene. ,,Ty si to snáď nevedela? Nepočítala si s tým?"
,,NIE!" zvreskla som po ňom uvedomujúc si svoje slzy. Malý na mňa prestrašene pozrel a aj keď som čakala, že začne plakať, nezačal. ,,Ako som asi mohla počítať s tým, že pôjdeš dobrovoľne riskovať svoj život!" vyštekla som znovu. Chris sa na mňa zamračil a jeho výraz bol naštvaný. To ma podráždilo ešte viac. Malý na mňa hľadel mierne prestrašene, ale neplakal. Tušila som, že pochopil, že môj hnev nie je namierený na neho.
,,Vážne si čakala, že Samovým vrahom to prejde tak ľahko?" spýtal sa s jasným podráždením. ,,Že im to len tak odpustím! Každého z nich nájdem a zabijem!" Chrisov hlas bol len temným, nebezpečným sykotom.
,,Nie," povedala som pokojne. ,,Nečakala som, že odpustíš jeho vrahom. Čakala som, že miluješ svoju rodinu na toľko, aby si nás o seba nepripravil. To je to, čo som čakala. Nepríde ti ako urážka jeho pamiatky, že on za to, aby sme zostali pokope, položil život. Lebo on ten život nepoložil len za mňa a Larissu, ale aj za teba. Umrel za teba kvôli tomu, aby sme ťa ja a Darien mali. Pozri na malého!" ukázala som na dieťa v jeho náručí a každým slovom môj hlas naberal na intenzite. ,,A povedz mu, že pomsta je pre teba dôležitejšia ako ja a on! Beriem, keď povieš, že ja sa o seba postarám a ty sa jednoducho pomstíš, ale neberiem, že odstrčíš bokom aj svojho syna! Je ti Darien na toľko ukradnutý, že ho o seba pripravíš?! Len preto, aby si sa cítil lepšie?!"
,,Milujem teba aj Dariena, ale musím Sama pomstiť!" zvrčal Chris a videla som, ako sa až striasol od hnevu.
,,Práve to je to. Nemusíš," odsekla som, ale môj hlas bol zase tichý. ,,Nemusíš dokonca viem, že by to Sama urazilo, keby si umrel kvôli pomste za neho a mňa s malý tu nechal samých, bez teba. Neveríš mi? Tak sa ho choď spýtať. Bež!" ukázala som na dvere vedľa mňa.
,,Sam je mimo, nedá sa ho na nič spýtať," odvrkol mi Chris, ale zdalo sa, že rozmýšľa, keď sa zahľadel do Darienovej tváre.
,,Nie Chris, Sam bude žiť. Mike ho vie zachrániť a myslím, že o tomto čase už bozkáva Larissu. Tak bež za ním a spýtaj sa ho, ako by zobral, keby si svoj život, ktorý ti svojou obeťou daroval, premárnil za to, aby si ho pomstil! Bež! Vypadni mi z očí Chris a hneď!" bola som naštvaná, ale hlavne sklamaná. Pomsta bola pre neho dôležitejšia, než mi a to ma bolelo. Bolelo to až príliš. Prvýkrát som bola presvedčená, že aj moje srdce je z porcelánu a Chris nedal pozor a ten porcelán mu spadol. Porcelánové srdce sa síce nerozbilo, ale prasklo to bez pochyby. Chris položil malého do perín a obišiel ma. Nič nevravel a ja som bola rada. Keď za sebou zavrel dvere, klesla som na dlážku a začala som plakať. Až vtedy spustil aj malý.
,,Ty neplač, stačí, že sa trápi mamina," šepla som mu, keď som vstala, sadla si na posteľ a vzala si ho do náručia. ,,Neplač. Mama ťa miluje nadovšetko na svete. Prisahám ti, že pre mňa nie je nič dôležitejšie ako ty maličký. Sľubujem, že keby sa stalo hocičo, ty budeš vždy ten prvoradý. Nikdy nebude nič dôležitejšie. Sľubujem." Neviem, či mi malý uveril, ale nakoniec som zostala jedinou plačúcou osobou v miestnosti ja.
Padol večer a Chris sa nevracal. Nevedela som, kde je. Do izby len na chvíľu vletel Seth, aby mi oznámil, že Sam je v poriadku. Nešla som sa na Sama pozrieť. Bola som rada, že je v poriadku hlavne kvôli Larisse, ale nechcela som teraz vidieť nikoho. Malý zaspal, ja som sa umyla a zaliezla pod perinu. Dve hodiny som sa len prevracala v posteli, až okolo jedenástej sa pomaly otvorili dvere. Zavrela som oči a dúfala, že Chrisa oklamem, že spím. Zacítila som, ako sa prehla matrac, keď si na ňu kľakol a naklonil sa nado mňa.
,,Viem, že nespíš," šepol. ,,Na tvári máš ešte čerstvé slzy," vysvetlil a jemne mi prešiel po tvári rukou, aby ich prstami zotrel. ,,Sam bude už zajtra ráno úplne v poriadku. Vynadal mi, keď som mu povedal, že by som sa išiel za neho pomstiť. Povedal mi, že ani neverí, že som taký nehorázni idiot. To ma trochu dostalo, odišiel som do stajne a premýšľal som. Aj keby nebolo Dariena, nič by ma neoprávňovalo, urobiť takú hlúposť. Nič by ma neospravedlnilo, keby som tu nechal samú len teba a nášho syna už vôbec nie. Som len zvyknutý, robiť si veci po svojom a ničoho sa nebáť. Mike mal pravdu, stále som sa nenaučil dostatočnej pokore," s tým ma pobozkal na spánok a odišiel do kúpeľne. O chvíľu som započula šumenie vody. Bolo ťažké mu toto odpustiť, ale mohlo sa aj stať, že by si tú svoju chybu neuvedomil, ale keďže si ju uvedomil, zaslúži si odmenu. Vstala som z postele a vošla do kúpeľne starostlivo za sebou zavierajúc dvere. Počula som, ako v sprchovom kúte primrzol, počul ma. Zhodila som zo seba veci a otvorila deve k nemu, nechal ma vojsť. Jeho telo bolo už pokryté penou zo sprchového gélu. Toho gélu, ktorý mi tak skvele voňal. ,,Des, nechcel som...," nenechala som ho dopovedať, položila som mu ukazováčik na pery a tým som k nemu pristúpila. Voda mi zmáčala vlasy, ramená, chrbát.
,,Ššššt. Milujem ťa. A bolí ma, keď hovoríš tak, že je niečo dôležitejšie ako ja a náš syn. To mi ubližuje, Chris," môj prst sa posunul z jeho pier na jeho líce a pridala som k nemu aj zvyšné prsti. Oprel sa mi do dlane.
,,Nie je to pravda. Nie je nič dôležitejšie," šepol a pozrel do zeme v geste, že si je vedomý toho, čo urobil, čo povedal, čo by znamenalo pomstenie Sama. ,,Len mi to občas treba pripomenúť. Nie som zvyknutý milovať."
,,Ja viem," odvetila som takisto šeptom a spojila som naše pery. Jeho ruky sa mi okamžite obmotali okolo tela a netrvalo dlho, kým ma vydvihol, pritisol na bok v kúte a ja som mu ochotne obmotala nohy okolo pásu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
29. 6.júna 2010 16:13
ďakujem, ďakujem, ďakujem
Napíš svoj komentár