,,Tak vidíš, že to ide," započula som pobavený Marcusou hlas. ,,Brániť sa je zbytočné." V hlave mi teraz treštilo ešte viac a bolo mi na vracanie. Upír ma síce udrel do ramena, ale bolo mi zle už od vtedy, ako som sa prebrala tu v zajatí. Už som skoro nepochybovala, že mám otras mozgu. Ruka, do ktorej ma udreli, teraz ma bolela tak, ako keby som ju mala zlomenú a hlava mi treštila tak, že som čakala, že sa každú chvíľu povraciam.
,,Okamžite pusť moje dieťa, Marcus!! Počuješ!! Pusť môjho syna!!" počula som Chrisov zúrivý rev a aj nespokojné reťaze, ktorými tak trhal. Zdvihla som hlavu a pomaly som sa po štvornožky priplazila k mrežiam zavierajúc oči, čo mi bolo tak zle. Ale vedela som, že musím vidieť, čo sa deje. Chytila som sa rukami mreží a rozhodla som sa, že nebudem ovládať dávenie, ak sa povraciam tak čo už. Hľadela som na to, ako Dariena položili na stôl vedľa vrecka s ihlami. ,,Skús to, Marcus! Skús to a ja ťa zabijem!" vedela som, čo chce Marcus urobiť. Chcel Darienovi pichnúť drogy, aby Chrisa úplne rozdráždil. Vedel, že Chris ten pohľad neznesie, lebo sám vie, aký je to pocit bezmocnosti. Vedela som, že droga Darienovi neublíži, tá droga má mať len dráždivý efekt pre Chrisa. Ale telo nášho syna drogu zlikviduje skôr, ako sa stihne dostať žilou niekam ďalej. Na to sú telá vlkodlakov až príliš dobre vybavené. Cudzie látky ich telo okamžite likviduje.
,,Čo nemám skúsiť, Chris?" Marcus sa to spýtal ako človek, ktorý ani nemá potuchy o čom je reč, keď vytiahol jednu z ihiel. Darien sa zmietal v rukách jednej z upírok, ktorá ho pridržiavala na stole, keď sa k ním blížil Marcus s ihlou. ,,Jáj ty myslíš toto?" spýtal sa a nekompromisne vrazil ihlu do tela môjho syna. Započula som zúrivé vrčanie a až keď sa po mne všetci pozreli, uvedomila som si, že to nie je Chris, kto tak zúri. Chris sklonil hlavu, aby sa na to nemusel dívať a potichu si šepkal, že malého aj tak Marcus nadrogovať nemôže. Až vtedy som si to začala uvedomovať. Chris je príliš ďaleko na to, aby som ho počula, ako to, že to šepkanie počujem? Ako je možné, že som holými rukami odtiahla mreže? Ako je možné, že vrčím tak, ako zvykne vrčať Chris? Nie toto nebolo Chrisovo vrčanie. Toto bolo temnejšie a ja som ani nevedela uveriť, že sa derie z mojich pier, keď som roztiahla aj ďalšie mreže. Vystrela som sa a hnevlivo išla rýchlim krokom k Marcusovi.
,,Čo to?" šepla vydesene upírka, ktorá Dariena pridržiavala na stole a odskočila. V knihách a vo filmoch často vidíte, či čítate, ako si hlavná postava uvedomí, že je pre ňu niečo dôležitejšie ako vlastný život a tak nevníma bolesť z vlastných zranení. Až teraz mi došlo, aká je to hlúposť. Keď ste zranený, len do určitej mieri sa na bolesť môžete vykašľať. Milovala som svojho syna a bolo mi jedno, aj keby som mala tou bolesťou umrieť a predsa ma bolesť hlavy poslala k zemi. Aj keď som vedela, že musím k svojmu synovi a že sa musí biť a útočiť, nemohla som. Bolo mi zle a zostala som na zemi. Tá bolesť ma tam držala a nech som na Dariena myslela akokoľvek, svoj mozog som oblafnúť nedokázala. Jasne na mňa kričal, že je to zbytočné a to moje namáhanie a premáhanie sa, je k ničomu. Bolesť neoklamem. Teraz som nenávidela všetky hlúpe filmy a knihy, ktoré mi vždy tlačili do hlavy kaleráby, ako ten či tá zabudli na bolesť, keď museli urobiť niečo veľmi dôležité, či ochrániť toho, koho milovali. Nepremyslené od autorov a režisérov. Je to nemožné, bolo jasné, že oni tú bolesť tým pádom nezažili.
,,Nedokážeš sa ani pohnúť," pozrela som nad seba a pokúsila som sa zaostriť. Marcus sa nado mnou nakláňal s pobaveným výrazom. ,,Hovoril som ti, že máš asi otras mozgu a nemala by si sa namáhať, ale ty ma nepočúvaš," vzdychol Marcus na oko smutne a pokrútil nado mnou hlavou, ako nad dieťaťom, ktoré vyviedlo nejakú hlúposť.
,,Zabijem ťa," počula som sa šeptať a moje vrčanie neustávalo. Len okrajovo som si uvedomovala upírov, ktorí na mňa čumia v nemom úžase a keby sa moja myseľ až príliš nezaoberala tou bolesťou a tým, že môj syn je tak tri metre odo mňa, musela by som sa sama diviť, ako som sa dostala z tej cely. Ale zdalo sa, že Marcusa to netrápi.
,,Čo ťa tak rozzúrilo?" spýtal sa ma a ja som musela trochu zdvihnúť hlavu, aby som videla ako sa vrátil k Darienovi a zovrel ihlu v jeho tele. ,,Žeby toto?" spýtal sa, keď injekciu potlačil. ,,Malý zaskučal, Chrisove reťazi nespokojne zavŕzgali, keď nimi opäť trhol. Marcus do Darienovho tela pustil drogu a vo mne to vybuchlo, začala som šalieť. Vrčanie neustávalo, naopak bolo temnejšie, ale pred očami som mala hmlu. Nevedela som sa ani pohnúť. Marcus pobavene vytiahol ihlu z malého a bláznivo sa rozosmial. Vtedy sa stalo viac vecí na raz. Ja som zacítila, ako bolesť začína povoľovať. Následne som započula krik z chodby, na čo sa Marcus obzrel, ale z Chrisovho pobaveného výrazu som odhadovala, že asi zdesene. Netrvalo ani sekundu, keď sa dvere vyvalili a medzi nimi stál naštvaný obrovský čierny vlkodlak, ktorý viac ako len zúril.
,,Zomrieš! Čo som povedal!" započula som Chrisov víťazný hlas a začala som sa plaziť smerom k synovi, keď sa do miestnosti hrnuli ďalší a ďalší vlkodlaci, ale aj rozzúrený a vydesený upíry. S bolesťou hlavy som sa dostala pod stôl, na ktorom ležal môj syn, keď som zbadala Larissu, ako zoskočila z jedného z vlkodlakov. Spoľahlivo som spoznala Sama, ktorý sa premenil na človeka a vrhol sa k Chrisovým reťaziam.
,,Destiny," Larissa rýchlo priskočila ku mne, keď pochopila, že mi je zle. Pokúsila sa mi pomôcť zo zeme, ale ja som jej v tom nijako nepomohla. Larissa bola sama o sebe medzi upírmi slabá a nevedela sa brániť. Musela byť naozaj na Sama hnusná, aby ju zobral so sebou, inak som nevedela pochopiť, že by ju sem dobrovoľne priviedol.
,,Ja nie! Darien!" pokúsila som sa jej povedať, na koho sa má zamerať. ,,Na mňa kašli. Zachráň môjho syna," šepkala som sťažka. Na chvíľu zaváhala, ale bola to len sekunda. Ja som zaliezla pod stôl, aby som sa aspoň ako tak vyhla boju a opakovala som si, že nesmiem omdlieť, jednoducho musím zostať pri vedomí. Uvidela som Harpera, mal ľudskú podobu a pomaly sústredene očami skúmal miestnosť, ako keby ani nebol uprostred bojového poľa. V tom sa v jeho očiach zablyslo nenávisťou a neskutočným hnevom. Pozrela som smerom, ktorým hľadel. Marcus. Jeho oči vyhľadali Marcusa a okamžite si to k nemu mieril.
,,Daj mi to decko maličká," započula som hlas Dian a otočila som sa po ňom, v hlave mi opäť zahučalo a opäť som si myslela, že sa rozlúčim s obsahom svojho žalúdka.
,,Tak na to zabudni! Poď si poň!" Larissa stála pri skrini a malý sa chúlil už v vnútri pootvorenej skrine. Larissa mu asi kázala, tam zaliezť. Teraz sa týčila pred Dian ochraňujúc Dariena v skrini.
,,Nebuď hlúpa. Daj mi ho a ja ťa nechám žiť," povedala upírka. Videla som, ako sa poobzerala, či ich niekto nevyruší, ale vlkodlaci boli až príliš zabratý do boja s upírmi. Dian chcela rýchlo vypadnúť a preto nemala náladu nadrapovať sa s človekom.
,,Zabudni," sykla napaprčene Larissa a ešte viac spevnila postoj pred skriňou, ale Dian došla trpezlivosť a asi odhadla, že sa preč dostane skôr, keď ľudské dievča jednoducho zabije a tak sa po nej vrhla, ale vtedy sa stalo niečo čo by som ani vo sne nečakala. Larissa siahla prudko do skrine a vytiahla prvú vec, čo jej prišla pod ruku a surovo tým Diana udrela po hlave. Keby mi nebolo tak zle a keby sme neboli v takej blbej situácii, začala by som sa rehotať na celé kolo. Dian sa totiž zosypala k jej nohám držiac si hlavu. Larissa v rukách držala panvicu. Na chvíľu sama nechápavo pozrela na panvicu vo svojich rukách, ale skôr, ako sa stihla upírka spamätať, sa Larissa zatvárila ako bohyňa pomsty a začala mlátiť upírku panvicou hlava-nehlava, až kým si tú situáciu nevšimol Ted, ktorý sa vrhol Larisse na pomoc, ktorá zatiaľ evidentne pomoc nepotrebovala.
,,Kde je Marcus?" započula som zúrivý Chrisov hlas a pozrela som zase po svojom milom. Tomu práve Sam strhol z ruky strieborný kruh.
,,Si bezmocný, nemôžeš sa mu postaviť," započula som Samov naštvaný hlas, keď ho zdrapol za ruku a ťahal na opačnú stranu miestnosti, kým si nevšimol mňa, chúliacu sa pod stolom. Keď si ma všimol, ťahal Chrisa smerom ku mne.
,,Chcem zabiť Marcusa!" zreval Chris a pokúsil sa Samovi vytrhnúť, ale ten ho nekompromisne ťahal smerom ku mne. Bolo jasné, že chvíľu potrvá, kým sa Chrisovi jeho sila vráti. A na viac zbytočne sa Chris bránil. Jeho rany krvácali ako divé a stále sa nehojili. Marcus mu spôsobil hodne zranení.
,,Ostaneš tu," Sam napchal Chrisa pod stôl ku mne. ,,Kým sa ti nezregenerujú sily, opováž sa odtiaľto pohnúť, rozumieš!" Sam zdvihol výhražne ukazováčik a Chris sa zatváril veľmi nepekne a nemusel to povedať nahlas, z jeho výrazu nám to bolo jasné, ale aj tak to povedal.
,,Až sa odtiaľto dostaneme, tak ťa zabijem," sykol Samovi a ten sa uškrnul, keď pozrel na mňa.
,,Dozri na to, nech nerobí hlúposti," povedal mi a ja som len prikývla, čo som robiť nemala, lebo mi do hlavy vystrelila ďalšia bolesť.
,,Si v poriadku?" keď Sam zmizol medzi upírmi a vlkodlakmi Chris chytil moju hlavu do dlaní. ,,Kde je malý?"
,,Bolí ma hlava. Je mi zle. Malý je tam," ledva som zo seba dostávala vety. Chris sa obzrel a vtedy nášho syna uvidel aj on. Larissa napadla panvičkou ďalšieho upíra a zdalo sa, že malý zhodnotil, že keď sa môže biť teta Larissa, on sa bude tiež. K Larisse sa zozadu blížil nejaký upír a tak sa Darien rozhodol, že sa o neho postará. Nevšimla som si, kedy sa to stalo, ale zrazu Darien vybehol zo skrine, vyskočil a prudko hryzol do zadku najbližšieho upíra. Upír zrevala a pokúšal sa malého striasť. Chris nadvihol obočie.
,,Jééje, ešte sa niečím nakazí," zhodnotil a ja som sa zase musela zaškeriť. ,,Darien!" zreval na syna a ten upíra pustil, keď toho upíra Larissa poriadne tresla panvicou. Darien sa rozbehol smerom k nám a vliezol do našej náruče pod stôl. Rýchlo som si uvedomila, že ja som v tomto boji iba pozorovateľ.
,,Stále si zranený," zhodnotila som a obzrela som si svojho milovaného vlkodlaka.
,,Mal som na sebe ten kruh zo striebra pridlho, pomaly sa to hojí," odvetil mi, keď pobozkal malého do srsti.
,,Droga mu neublíži. Jeho telo sa o ňu už postaralo," povedala som, keď som si všimla, ako stiesnene na neho pozrel.
,,Ja viem, ale vidieť to a nemôcť tomu zabrániť," Chrisovi sa zasekol hlas a ja som v ňom cítila neskutočnú bolesť, horšiu ako som cítila ja v hlave a akú mohol cítiť on z tých zranení.
,,Nebude si to pamätať. Darien na to zabudne. Je príliš malý na to, aby si to pamätal a pre neho to koniec koncom bola len ihla. Nemohla mu nijako ublížiť," pokúšala som sa Chrisovi ten tieň z tváre zmazať.
,,Zastav sa, Marcus!" len preto, že som započula vysloviť to meno s takou zlosťou a nenávisťou, tak som zase odvrátila hlavu od Chrisa a vyhľadal Marcusa. Stál neďaleko od nás pri stene a škaredo zazeral na niekoho pred sebou. Aj Chris hľadel tým smerom. Rýchlo sme pochopili., kto to meno vyslovil s takou zlosťou. Harper. Harper stál kúsok od neho. Marcus spod obleku vytiahol dlhý strieborný nôž.
,,Kto si a čo chceš?" spýtal sa Marcus a premeriaval si vlkodlaka pred sebou s istou dávkou nechuti, ale predsa so strachom. Vedel, že na vlkodlaka nemá.
,,Je škoda, že sa ešte nepoznáme. Myslel som, že by som sa mal predstaviť," povedal Harper a ja som videla, ako sa zlosťou chveje. ,,Moje meno je Harper a ty si sa pokúsil zabiť môjho syna!" Harper posledné slovo zvreskol a zaškrípal zubami. Nechápala som, ako je možné, že to počujem až sem.
,,To bude omyl, vlkodlak. Ja tvojho syna nepoznám a nikdy som zatiaľ vlkodlaka nezabil," povedal obranne, lebo dúfal, že tým Harpera upokojí a ľahšie zdúchne. Už si všimol, že vlkodlaci majú rozhodne na vrch a nebol hlupák, aby tu ostával. Čakal len na to, kým sa mu uvoľní cesta von, nečakal, že mu odchod zatarasí rozzúrený brat kráľa vlkodlakov.
,,Ale áno a dokonca ho poznáš!" videla som, ako Harper drží ruky v päsť a zlostne pretína pohľadom upíra pred sebou. ,,Chceš mi snáď tvrdiť, že si doteraz nemučil a nepokúsil si sa zabiť Chrisa?!" Marcus vyvalil oči a pozrel na nás. Zdalo sa, že celú dobu vedel, kde sme. Len si nebol istý, či sa už Chrisovi nevracia sila a tak radšej pre vlastné dobro na nás nezaútočil. ,,Áno presne toho Chrisa," potvrdil Harper, keď si všimol, kam Marcus hľadí.
,,To je môj syn!" teraz pre zmenu zreval Marcus a zlosť s ním len tak lomcovala. ,,Ten fagan je môj!" ukázal na seba. ,,Ja som jeho otec! Nie ty!" reval vytočene. Vtedy som to pochopila. Marcus sa chcel Chrisa zbaviť, lebo bol presvedčený, že to čo je jeho, s tým si môže robiť, čo chce. Bolo mu jedno, že Chris je živá bytosť, Chris bol jednoducho jeho. Tak ako materiálne veci. To ako tento muž rozmýšľal, bolo choré. Preto musela Melaní zomrieť, lebo mu zobrala niečo, čo bolo jeho. On svojho syna nemiloval, jeho syn bol pre neho len niečo, čo mu zobrala a niečo, čo mu podľa jeho chorého mozgu patrilo. A teraz, keď Harper vyhlásil, že Chris je jeho, Marcus zabudol na útek. Zabudol na to, že chce prežiť. Niekto mu zase bral to, čo mu podľa neho patrilo a tak zúril. Ako malé dieťa na pieskovisku, ktorému niekto zobral formičku. ,,Nie je tvoj! Je môj! Patrí mi rozumieš!" Marcusova zlosť bola až chorobná. Triasol sa na celom tela a ja som uvidela lesk v jeho zrazu psychopatických očiach.
,,Chris je môj syn!" vyhlásil Harper na hlas, aby ho Marcus počul, ale bol pokojný, už pochopil, že Marcus je cvok.
,,NIE! NIE! NIE! JE MOJ A JA SI S NÍM MOŽEM ROBIŤ, ČO SA MI ZACHCE!" Marcus sa aj s nožom v ruke chytil za spánky a točil odmietavo hlavou. Čím ďalej, tým viac pripomínal psychopatického blázna. ,,MOJ, LEN MOJ MALIČKÝ! JE MOJ!"
,,Chris je môj syn," Harper svoje vyhlásenie zopakoval a vtedy sa Marcus s divím ,,nie je môj!" vrhol Harperovi po krku aj s nožom v ruke. Ale Harper to čakal a podarilo sa mu Marcusove ruky uväzniť vo svojich. Ich tváre boli len kúsok od seba.
,,Je to môj syn a tak si s ním môžem robiť, čo sa mi zachce!!" zrúkol Marcus znova, keď sa snažil Harperovi vytrhnúť.
,,Nie, je to môj syn," zvrčal Harper rovnako zúrivo. Neviem, ako sa to stalo, ale bolo to ma mňa príliš rýchlo. Harper od seba Marcusa prudko odstrčil a bol to on, kto držal nôž, ktorý mu okamžite zaryl hlboko do krku. Marcus šokovane klesol na kolená. Harper prudko nôž vytiahol a jedným presným rezom mu odťal hlavu. Až vtedy som si uvedomila, že boje už ustali a jediná dvojica, na ktorú sa zameriavali pohľady, boli práve Marcus s Harperom.
,,Tak poď," Mike mi podával ruku a pomohol mi von z pod stola, ale vtedy sa moje telo začalo triasť a keď som si všimla, ako vyliezol aj Chris s Darienom v náručí, pred očami sa mi vytvorila červená hmla a ja som počula, ako sa z môjho hrdla vydralo vlčie vitie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár