a napokon, zivot ine je iba vesely...
(vek je z toho casu, tj. kolko rokov sme mali vtedy, pred 7mimi rokmi...)
Bolo 18.novembra 2000.
Vydavala sa moja dobra kamaratka a tak sme sa ja(11 rokov), moj mladsi brat Jozko(8 rokov), starsi brat Peter( 18 rokov), sestra Majka(20 rokov) a mamina(46 rokov) vybrali do obce Bosany( nedaleko Topolcian) na svadbu...
vsetko bolo v poriadku, ba dokonca aj na hostine sme boli.
potom sme o 2,30 19. novembra isli domov...
viezol nas nas kamarat a kameraman celej svadby...
naladli sme do auta a kedze bola uz tuha noc takmer vsetci sme zaspali. iba sofer zostal hore.
Zrazu nas spanok prebudil hrozny rachot a dalej sme takmer vsetci upadli do komy. Na krizovatke v nedalekej dedine Krusovce do nas zboku vpalilo auto... nas sofer nedal prednost v jazde a vbehol do krizovatky, po ktroej prave prechadzalo auto...
preleteli sme celu krizovatku a preburali sme stenu miestneho cintorina.
oja sestra Majka(vyucena zdravotna sestra) zacala rychlo zistovat, co sa komu stalo...
sofer vyviazol bez skrabanca. potom prisli sanitky...
ja som mal nohu zakliesnenu medzi sedackami a preto sa cakalo na hasicov...
o to nebezpecnejsie to bolo preto, lebo tam unikal benzin...
zacala sa blazniva nahanacka o cas...
moja sestra dobehla za doktorom a v naruci drzala Jozka, ktory preletel cez okno a zozbil si hlavu o nahrobny kamen.
Plakala a kricala, aby ho zachranili...
nikto z nas okrem Majky nevedel, co sa vlastne stalo a co komu je...
Podrobili sme sa tazkej operacii. Peter mal praskunte rebro a zapichnute v plucach... mama mala zlomenu panvu a klucnu kost, takmer sa nemohla hybat...
ja som mal zlomenu stehennu kost na troch roznych miestach a majka mala prasknutu slezinu...
vsetci sme boli par minu od smrti...
ked som sa prebral z komy dali mi anestezu...
ked som sa prebral aj z tej zistil som ze je 22. novembra, tj. 3 dni po nehode...
kazdeho z nasej rodiny som pocul rozpravat... kazdeho az na jedneho...
Jozko tam nebol!
Ked som sa pytal kde je povedali mi, ze mozno je na inom oddeleni, ale tomu nikto neveril... ani sestricka, ktora nam to rozpravala...
Potom prisiel primar a oficialne oznamil, ze Jozko pri tragickej nehode zahynul!
Jozko, nas 8 rocny brat, ktory mal vsetko pred sebou zomrel!!!
uz sa nikdy nebudeme hrat, ani nahanat, ba ani bit...
vsetko sa zmenilo za par sekund a kvoli malinkej chybicke sofera...
vyhasol sen, vyhasla tuzba, vyhasol zivot...!
na pohreb som mu ist nemohol, lebo som mal komplikacie...
neviete si predstavit, co je to za pocit, ked vam umrie brat a vy mu nemozete ist na pohreb!!!
Neprial by som to nikomu!
Jozko davaj tam na nas pozor a prihovaraj za nas...
a vas prosim za seba aj za neho, jazdite obozretne...
Ps: ospravedlnujem sa za chyby, ale bolo to pisane emocionalne...
dakujem
Daniel
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
martynka
28. 12.decembra 2007 17:05
boze,je mi to strasne luto ani neviem co ti nato povedat,myslim ze vsetky slova su v tejto chvili zbytocne...drzim palce
2
Velmi smutne, asi je zbytocne hovorit, ako mi je to luto. Su to len prazdne slova, ktore nikdy nezaplnia to prazdne miesto v tvojej rodine. Zivot je tak neuveritelne kruty. Verim, ze Jozko na vas skutocne dava pozor zhora a ze je tam stastny... A aj tebe zelam v tvojom zivote len to najlepsie... Aby ti aspon malilinko nahradil tu velku bolest...
5
hm,toto si pamatam....bolo to vtedy neuveritelne zvlastne.nevedela som,co ti povedat,a v tych rokkoch som to prilis ani nechapala...
ale odvtedy,vzdy ked si sa zastazoval na bolest nohy,spomenula som si na to.(a hned som bola k tebe milsia
ale odvtedy,vzdy ked si sa zastazoval na bolest nohy,spomenula som si na to.(a hned som bola k tebe milsia
7
Tak to si mal inak hrozne vlastne az teraz som sa dozvedela ako to vtedy vsetko bolo...
Napíš svoj komentár