Kúžeľ spánku padá na celé telo,
na viečka, na pery, na celú tvár
a mesiac počíta minúty
svojho dňa.
Hľadí, pozerá a sa dozvedá,
že noc už prvé vrásky
má.
Za chvíľu skoná, úbohá.
No a čo?
Veď zajtra príde nová,
sľúbná.
Len ticho, tma, hviezdy
a mesiac.
Nič iné v túto noc na oblohe
niet.
O nič menej a o nič viac.
Je toho presne na jedenkrát.

Kúžeľ tmy už vzlieta.
Na dnes bolo toho dosť.
Už musí madam slnko prísť,
pre tmu nevítaný hosť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár