V minulej časti sa posádke Cowboya konečne podarilo dostať cez Spermhmlovinu a už aj Jerguš je vyliečený. Hviezdokopa M 48 už je na dosah. Treba však opraviť poškodený trup.
Posádka sa nevedela vynadívať na onú hviezdokopu. Po všetkých tých útrapách sa k nej konečne priblížili.
-Ako dlho ešte potrvá cesta? , znela Pedrom položená otázka.
-To je dosť relatívne. Treba najsôr opraviť tržné poškodenie na prevej strane. Niekto musí ísť do otvoreného priestoru. , oznámil Cowboy a začal spomaľovať.
-Óu!!! Čo sa, preboha, stalo? Prečo mám roztrhnutý rázporok na skafľandri? Prečo ma držíš v megachlpoch, Cowboy? , divil sa Jerguš.
Cowboy mu všetko vysvetlil. Jerguš, aby všetko ostatným vynahradil, obetoval sa, že pôjde opraviť tržné poškodenie. VyFASoval teda nový skafľander. Cowboy medzitým úplne zastavil. Jerguš sa vydal na svoju misiu. Vyletel z Cowboya a letel popri ňom smerom k pravej vajguli. Letiac popri ňom a rozmýšľajúc o svojej degenerácii, neprikladajúc dôležitosť striebornému povlaku, nevšimol si, že sa ešte kde-tu hýbe desivý náboj. Dorazil k miestu poškodenia. Nebolo to nič zvláštne. Neprišlo mu dokonca čudné, že na tejto rane povlak nieje. Vytiahol zváračku a začal zvárať. Zváral. Zváral. Zváral. Ešte stále zváral, až raz dozváral. Medzi zváraním a dozváraním však ešte dlho, dlho zváral. Konečne to bolo hotové. Jerguš, značne postrádajúci jedlo a tekutiny, vracal sa naspäť. Čosi ho chytilo za nohu. Bol to desivý náboj. Jerguš dlho neváhal (vlastne vôbec neváhal) a prizváral náboju AI obvody. Vtom uvidel ďalšie, ešte stále funkčné náboje.
-To zas bude perných pár minút. , myslel si Jerguš. Ani nevedel, ako šeredne sa mýlil. Ako majster majstrov zváračov a ich bojového umenia chcel si zašpásovať. Bohužiaľ to ubehlo za menej ako 13 sekúnd. Štvrtý zneškodnený náboj bol totižto vedúci náboj a preto vyradil aj ostatné náboje. Striebristý povlak sa razom stratil.
-Vitaj naspäť, Jerguš. , privítala ho Milada. Jerguš iba kývol hlavou, že rozumie a pobral sa na svoje lôžko. Cowboy sa pomaly rozbiehal.
-Choďte sa prespať, cesta ešte chvíľu potrvá. , oznamoval Cowboy.
Po pár hodinách výdatného spánku nasledovali výdatné raňajky. Pedro si dal menu číslo 411, Jerguš 284, Milada 752 a Hildegarda 324 len vegetariánsky variant. Cowboy sa počas posledných troch viet (vrátane tejto) priblížil k M 48-ičke na vzdialenosť iba nekoľkotisíc kilákov. Vtom sa čosi začalo črtať v strede hmloviny.
-To vyzerá ako prdel. , mutovane prehlásil Pedro.
-Máš pravdu. Ono je to skoro prdel. Je to Nekonečník. Čierna diera uprostred nadobra béžovej farby. Takmer nekonečne veľká gravitácia. Nemám záznamy o tom, že by sa tu nejaký nekonečník nachádzal. Fas cínujúce zistenie. , v Cowboyovom hlase bolo badať nadšenie.
-A nie je taká obrovská riť nebezpečná? , opýtala sa Hildegarda.
-Uvidíme... , podotkol Cowboy.
-Pozorne sledujte monitory.
Všetci upreli znak na monitor v COCKpite. Videli, ako Cowboy vypúšťa partičku afroameričanov zo zásob partičiek afroameričanov.
Čo čaká partičku afroameričanov v gigantickej prdeli? Čo robí Nekonečník uprostred hviezdokopy M 48? Čo ešte zistí posádka Space Cowboya o tejto mýtickej hviezdokope?
Tešte sa na pokračovanie od Wraitha.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dunka
10. 12.decembra 2006 22:18
vy ste uzasni
Napíš svoj komentár