Áno,áno, ešte žijem....ALEBO Slovensko monarchiou a blogy blogmi

Jooooj dlho som tu na birdzi nebola a už tu na mňa kukajú kilometrové správy od redakcie a keď si kliknem na Pridaj blog, púšťam sa do strastiplnej litánie zisťujúc, že sem už nemám ani čo napísať....
Nemôžem urážať, robiť si posmech, fuuu ľudia, čo je to za život?

Už tu máme krásny októbrik, zoschnuté lístie padá dole na chodníky, slniečko slabne, vetrík povieva....
a ja som konečne šťastná. Nie, vážne! Konečne som naozaj šťastná. Predtým som bola šťastná s tým čo mám, čo bolo po všetkých tých zlých veciach, čo sa mi stali ale dnes som šťastná šťastná....šťastne šťastná šťastím prešťastením....muaaaa zastavte ma dakto.
Pár mojich známych sa už asi isto pýta: a ako sa volá? a nie sú ďaleko od pravdy, no veru nie....

Poďme na to od začiatku.
Menšia rekapitulácia v krátkej osnove.

Potom, čo som začala moju kariéru tu na birdzi srdcervúcimi básňami ako ma nikto nechce, rodičia nechápu a život je na kokot(sakra, ani vulgarizmy používať nemôžem, sorry Tomáš...) som začala písať príbeh na pokračovanie, ktorý NIE je dokončený.
Rada by som ho dokončila, akonáhle si nájdem viacej času.
Potom pokračovala moja metamorfóza(ajajaaj ale nepodarená) na lesbu, a neskôr nasledoval ten útlm, ktorý cítim iba vtedy keď som šťastná.

Dokážem tvoriť iba keď nenávidím a stresujem.
Aj by som napísala, že som platonický EMO umelec ale ani z EMO pózingu si už nemôžem robiť srandu...tak nič no.

Nakoniec to čítam po sebe a dospela som k tomu, že to nie je blog.
Nemám chuť na dačo prudko inteligentné aby som nad tým strávila polhodinu vo filozofickom delíriu....ale sľubujem vám, nabudúce vám sem hodím moje riešenie Slovenskej politiky ...zavedieme monarchiu!
Tak do tankov a hor ´sa...ale to už predsa viete kam .

P.S.: Pôvodne som chcela písať o tom, že s priateľom sme spolu už dva(DVA!!!) mesiace, môj rekord a že prvý krát milujem no nehorázne ale opäť som tu rozoberala všetko len nie podstatné veci

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu