Jak byť lesbou, aneb všetko má svoj začiatok a našťastie aj svoj koniec.Pozor, hrozí hlboká pointa.

Skončili sme pri tom, že predomnou stálo stelesnenie mužnosti.
Upotený chalanisko v teplákoch s nordic walking palicami v rukách. V mužných rukách.

,,Ahoj,máš pekné palice...´´povedal mi.
A ja tam sedím.
,,Môžem si prisadnúť?´´ a už sedí vedľa mňa.
Nuž sedíme vedľa seba.Nič nevravíme a pritom ho vynikajúco chápem. Viete, ľudia s trápením cítia trápenie od druhého človeka a mlčaním podpisujú zmluvu mlčanlivosti o mlčaní mlčania...kriste oki stačí.
Sedíme teda.
Poškrabala som sa na nose a hovorím:,,Hej, chápem.´´

Muselo to vyzerať divne, keďže ani jeden z nás nič nevravel.
Pozrel sa na mňa a chápala som.
,,Chcela som sa stať asexuálnou lesbou, možno preto aby som zakryla svoje trápenie. Snažila somsa utiecť pred svojim problémom zhadzujúc to na vinu mužstva, že to chlapi za to môžu,že to oni nás kazia.Teraz viem, že pred tým nemôžem utekať,pretože rovnako ako sa zo zdravého dievčaťa nemôže stať homosexuálne orientovaná asexualistka, tak sa chlapi nezmenia.Musím sa s tým naučiť žiť, že každý sme iní, ja, ty, môj bývalý a kopec ďalších a čakať kým príde čas aj na mňa. Na mňa, na pravú lásku.´´
Zavládlo hrobové ticho a ja som nechávala tie slova rezonovať ovzduším...neviem prečo, bolo mi ľahšie.
Chalan, neskôr ako som sa dozvedela, Kristián, odložil palice a jednou upotenou rukou ma objal cez rameno.
,,No.Ja mám za sebou rozchod s mojou známosťou...po niekoľkých bláznivých výstrelkoch na jednu noc som zatúžil po pravej láske, usadiť sa. Bohužiaľ ona nie.´´
,,A možno to tak je predsa lepšie,nemyslíš?Obaja sme sa sklamali ale pozri, padáme a vstávame ešte silnejší ako sme boli. To životné skúsenosti nás robia osobnosťami.´´
Sedíme, on s tou upotenou rukou okolo mňa a ja zatváram oči.
,,Ďakujem...ináč som Kristián....´´
,,Ja som Radka.´´
,,Vypýtal by som si na teba kontakt..´´
,,..ale takto to bude lepšie. Osud chcel aby sme sa stretli a pomohli si navzájom.Vôbec ťa nepoznám ale niečo mi ťa zoslalo aby som pochopila.To stačí...´´
Ticho....ani som si nevšimla ako ten čas letí, cvrčky začali cvrlikať a začínala byť riadna tma. Vstali sme, chytil ma za ruku a vyviedol von na cestu kde sú lampy...
,,Práve si urobil metaforu.´´vravím mu.
,,Prosím?´´ zasmial sa.
,,Vyviedol si ma z tmy na cestu plnú lámp aby som videla.To isté si urobil aj naším rozhovorom.´´

Chvíľu sme tam len tak stáli a vychutnávali si tú chvíľu.Pozrela som sa naňho a vedela som,že sa lúčime.
,,Dnes som sa chcel zabiť.Ďakujem.´´

Prudko hlboké však?
Chcem Vám povedať,že nie všetky veci tu sú pravdivé, nakoniec dávam morálne ponaučenie, istú pointu ktorá sa netýka len dievčat netrpezlivo očakávajúcich lásku v šestnástke...

Viem, že všetky veci majú svoj čas, tými ,,kopancami´´ som došla na to, že predsa len nie som pripravená na pravú lásku...ani ju dávať,ani prijímať.
A že sa nemôžem schovať za masku asexuality a čakať, že zabudnem a všetko sa vyrieši...
Nemôžme utekať donekonečna. Treba sa postaviť problému a bojovať. Bojovať a zvíťaziť,alebo bojovať a umrieť. Umrieť za svoj život, názor, lásku, ideu...Ale predsa bojom.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu