a nič nám netreba.
Rozostlaná posteľ
a kus modrého neba,
ligocú sa nad/pod nami...
tomu odolať sa nedá.
Láska máva mnoho podôb.
Zjaví sa Ti čakane-nečakane
a Ty sa prekvapivo-neprekvapíš...
Milujem keď mi hľadíš do duše a ponúkaš mi celý svet.
A pritom mne len stačí teplo Tvojho tela a to nebo nad nami...
Ležíme vedľa seba...
a všetko je zrazu vzdialené...
Čím viac sme my svojimi dušami pri sebe,
tým viac sa nám vzďaľujú tie krádeže...násilné vraždy...náhle smrti...infarkty...rakoviny... až splynieme v jedno...
Prestonáme celý svet a prehovoríme IM do duše.
Hádam prehlušíme všetky tie nešťastia...
Nevšímaj si moje slzy.
Tečú rady...od šťastia.
Dnes už moja krv koluje v Tvojej a vo mne Tvoj plam horí...
Sme nenávisť a láska čo sa do jedného spojí,
sme mesiac a slnko,tajní to milenci,
sme dvaja nepriatelia, čo sú však spojenci...
Sme jedno.
Máme jedno telo.
Jednu dušu.
Len srdcia sú dve.
A teraz ležíme vedľa seba.
Na Tvoje očká padol sen,
to že lásky, tej na svete treba,
to ja redsa dávno viem...
Na mihalniciach visia Ti ešte kvapôčky rozkoše
a rada Ti ich bozkami zlížem...
Odtiahnem sa a nechám Tvoj spánok plynúť navôkoľ.
Nerušený
a hviezdy, tie nám dali náznak...
spíš v mojom náručí...
Si môj. Môj Spiaci Zázrak.
Neželám si aby toto koniec malo,
a predsa smrť nás rozdelí.
A to čo bolo,
rado sa stalo.
Tajomstvo dvoch spojených postelí.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
melcoire
2. 12.decembra 2007 20:34
Cliche a paradoxy, take ja rad... Velmi pekne...
2
neviem ale niekedy sú takéto nevinné predstavy lepšie ako samá skutočnosť
4
No musí to byť úžasné riešiť takéto veci.. pre niektorých z nás je to žiaľ nonsens
5
Dnes som si povedala že si skúsim prečítať nejakú báseň od iného autora než toho jediného ktorého básne pravidelne čítam a komentujem... A musím uznať že som vybrala správne... páčilo sa mi to
6
Bolo to krásne napísané... v mnohom som sa našla... ale to ťa asi neprekvapí. Fakt pekné.
7
dakujem vam moc si to cenim. zistujem ze viem pisat aj ked nepocitujem bolest
Napíš svoj komentár