Dunka
5. 11.novembra 2007 20:20
Pomaly som vyvrela z prameňa, nechala sa uniesť horskými potokmi, trochu smutná som zrýchlila v hornom toku rieky, ....
Aká vratká býva láska!
Ja som vtedy sedela u Teba v aute a nechty nalakované červeným Channelom som vrývala do svojich (vtedy ešte) bielych stehien.
Vonku neznesiteľná horúčava, krabička Marlboriek vo vrecku a 130 na tachometri Tvojho auta.
...Nevedeli sme, že pár týždňov na to, sa začne Odysea, ktorá nás bude nútiť k hľadaniu domova našich sŕdc.
Ale toho nášho. Spoločného.
V minulosti som brala lásku ako...ako niečo nedosiahnuteľné...neexistujúce. Myslela som si, že milovať môžu iba blázni, dávať druhému tešiac sa, že dávajú a nečakajú nič späť.
Brala som Vás drahí chlapci, ako rukavičky. Na čo by som teda mala jeden pár, keď každý deň môžem iný?
Dnes mi stačí jeden.
Si ako droga, ktorú si každý deň vpichujem do žily, Tvoja láska mnou prúdi a napĺňa srdce....
Systolu za systolou. Diastolu za diastolou.
Prúdiš vo mne.
Vo Veľkom Krvnom Obehu sa odkysličíš a vnikáš do ľavej predsiene späť a viem, že nikdy nevytečieš.
Prúdiš mi v žilách ako heroín...ale ledva na mňa pôsobíš ako morfium. Extáza...tá je slabým odvarom toho, čo zažívame a nikotín už dávno neuspokojuje moje základné pudy...zlozvyky.
Si môj zlozvyk?
Aká vratká býva láska.
Ty si patril inej a ja som nechcela patriť nikomu.
Stačilo mi ku šťastiu pár kamarátiek, slnko, Košariská a tie Marlboro vo vrecku. No a červený Channel...ten čo sa mi vrýval vtedy do stehien...
Keď sme sa spoznali: pomaly som vyvrela z prameňa, nechala sa uniesť horskými potokmi, trochu smutná som zrýchlila v hornom toku rieky, ustálila sa v strednom, ocitla sa v dolnom a obávajúc sa vytiekla som deltou na šíri oceán...
Nie som Nemo a nebojím sa útesu.
Miliónkrát Ťa preklínam...!!!
To ty si zo mňa urobil opak toho kým som bola.
Som staršia, o Teba skúsenejšia a menej detská...
To ty sa snažíš z Divokej urobiť Skrotenú...?
Nikdy však ma neskrotíš,
bo žena neskrotnou sa rodí,
neskrotnou aj mrie,
to len ty sa do neznáma rútiš...
to už každý človek vie.
Chceš ma skrotiť ale netreba...Nekroť ma. Ja sa ti rada podvolím....Len tak. Z lásky. Dobrovoľne.
Milujem Ťa a znamenáš pre mňa dačo nevyčísliteľné...si štatistika mojej lásky s miliónmi desatinných čísiel...si...
Si môj.
A ja - IBA TVOJA.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
9
Tak tento bol teda naozaj nádherný. Určite sa mi páčil najviac zo všetkých blogov v tomto odlúčení, ktorý si napísala, a je zrejme jasné, prečo - bolo v ňom cítiť nádej...
A gratulujem. Je nádherné prísť na to, že láska nie je o tom meniť rukavičky a rozmýšľať nad tým, ktorú farbu som ešte nevyskúšala, ale je to o tom mať svoj milovaný náhrdelník na krku, ktorý považuješ za svoj najvzácnejší talizman a nemieniš sa ho za žiadnu cenu vzdať...
Držím palce, aby si v tomto objavovaní naozaj pokračovala, pretože je to tá najkrajšia cesta, akú si môže človek vo svojej životnej púti zvoliť.
A len tak mimochodom a úsmevne - závidím ti tie Marlborky, kedysi totiž boli aj v mojom vrecku, ale vzhľadom na moju momentálnu situáciu s financiami sa musím uspokojiť s Petrami
A gratulujem. Je nádherné prísť na to, že láska nie je o tom meniť rukavičky a rozmýšľať nad tým, ktorú farbu som ešte nevyskúšala, ale je to o tom mať svoj milovaný náhrdelník na krku, ktorý považuješ za svoj najvzácnejší talizman a nemieniš sa ho za žiadnu cenu vzdať...
Držím palce, aby si v tomto objavovaní naozaj pokračovala, pretože je to tá najkrajšia cesta, akú si môže človek vo svojej životnej púti zvoliť.
A len tak mimochodom a úsmevne - závidím ti tie Marlborky, kedysi totiž boli aj v mojom vrecku, ale vzhľadom na moju momentálnu situáciu s financiami sa musím uspokojiť s Petrami
11
Dunka, kedy mi uz konecne urobis tu velku laskavost a zacnes pisat knihy?
CMUKA, pa
CMUKA, pa
Napíš svoj komentár
Asi som nikdy nikoho nemiloval tak aby som dokázal prestať byť egoista, možno som iba na to nedospel..
Ale ak prežívaš to čo naozaj píšeš tak máš moju závisť
Snáď sa aj ja dačoho podobného dakedy dočkám ..