Ja už ľúbiť nedokážem. Nikoho. Ty si tu bol a v mojom srdci stále si. Budeš? Pochybujem.
A keď prší, ja nemám dáždnik. Mám rada dotyk dažďových kvapiek, stekajú po mne a ja mám chvíľu pocit, že si so mnou. Ako vtedy...keď pršalo.
Neprší.
A na Sahare či na inej púšti(názov si domyslite, trebárs aj lokalitu), ja sprahnutá zem, ty mrak plný vody, nepršíš....
A preto vidiac tvoju tvár neviem či mám plakať a či smiať?
Už sa neľúbime.
Odhŕňam záves a prší. Ty stojíš pod oknom so zvednutými kvetmi a váhaš či mi zazvoniť. Nezvoň....nezvoň.
Nezazvoníš.
A prší- ale z iného oblaku. To už nieje ten letný dážď ale strhujúci tajfún a ja sa strácam sama v sebe, kde je moje srdce, kde sú moje myšlienky?
Konám bezhlavo a niet už cesty späť. A prší.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
7. 4.apríla 2007 21:27
Krásne... smutné... hlavne pravdivé.
2
si na mňa svoju depresiu preniesla..........I dont love You Like I do Yesterday
3
( krasne..Len my to zasa pripomenulo moje vnutorne pocity..Ale pekne to je
Napíš svoj komentár