ktorú spôsobuješ mi ty, otrok lásky,
do srdca mi vniká šíp veľkosti kôľu,
sleduješ ladný pohyb každej krásky.
A pritom ja som ti tou najkrajšou,
tvojmu srdcu najbližšou,
ja pri tebe sedím v noci,
pri zdraví aj pri nemoci,
ja ti svoje srdce dávam,
bez toho aby som ti nieč brala,
milujem ťa a neočakávam že aj ty mňa,
v noci a aj počas dňa.
Nuž prečo sedím pod mrakmi
a na moje nedočkavé telo padá dážď...
Lebo čakám na lásku.
Ako každa z nás.
Z nás múz strasti a bolesti,
panien hrôzy, útrapy,
čakáme kým ná okrstí,
ohňom a láskou na zdrapy.
Ja potom roztrhaná týmto citom,
kľačať môžem na tom skle,
drásana z vnútra jemnocitom,
na očiach lásky monokle,
budem milovať, necítiť tú hroznú bolesť,
tak mi ver, konečne,
otrok lásky,
naša hviezda vychádza.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pershing363
23. 3.marca 2007 22:34
Dunka co ti je moja? : (
Napíš svoj komentár