Troška morbíd báseň na morbíd popoludnie.

Keď láska mení sa na nenávisť,
nepočuješ už jej hlas,
ty si lovec, ja som korisť,
čiernu dieru v srdci máš.
Keď už nikdy nebudeš chcieť
uzrieť moju tvár,
pohladkať mi vlasy,
pomaličky budem mrieť,
do nekonečna každý deň,
včera,dnes,zajtra asi.
Žiješ aby si zabíjal
alebo
zabíjaš aby si žil?
Ja túžim po tom aby si v tej čiernej zemi
hnil,
nikoho lásku už
nikdy
viac
NEZABIL.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu