Volám sa Júlia a mám šestnásť rokov. Kedysi sa ma dotkla láska mala chuť kávy stojím na balkóne a medzi domom Capulletovým a Montekovým sa týči iba chladná clona mravov. Tá láska ma opantala zdierala vábila znásilňovala rezala pila moju krv ujedala z môjho mäsa keď zrazu... Zmizla. Volám sa Júlia. Mám tisíc rokov. Stále žijem. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj