Cez šíre pláne, úrodne polia,
z majestátnych hôr v poddane údolia,
kráčal s duše uprimným snom,
kráčal útlou nocou i strastným dňom...
Pokorne On cez pol sveta šiel,
by nakoniec spatril svoj vytúžený cieľ,
to čo iní márne stáročia hľadali,
v svojom putovaní duše diablu oddali...
Veža, veža čo kričí v nebesá,
hrad, v ktorom jeho srdca nevesta,
lúka, lúka kde sa plodia víly,
les, v ktorom vraždí, zabija tvor divý...
Vkročil On v ten čudesný les,
s úprimným úmyslom prejsť cez,
však plány mu rýchlo zhatila,
stvora hrozná, stvora divá...
Dlhočízno viedol sa tvrdý boj,
dlho netíchol mečov tisícich roj,
sekal, zatínal v kožu tvora,
ozývalo sa posledné volanie zhora...
Zaťal On v stvory hrude zvon,
obkľúčil les žalostných mukov ston,
padla stvora v zem matku,
pocítila životnú len bolesť krátku...
Nedbajúc na smrteľné rany,
vstal z kolien rytier skrvácaný,
citiac blízkosť svojho sna,
siahol na síl svojich dna...
Stúpajúc On na steblá lúky,
krvacajúc z trupu, nohy, ruky,
odolával zvodným piesnam víl,
šiel za paňou,ktorej stráž zbil...
Kráčal spustošeným zámkom,
prešiel jeho kvetinovým sadom,
zastal pred bránou veže,
čo nebo temnou kupolou reže...
Stál On, bázlivo hľadel,
premeriaval si okolitý plevel,
burinu obrastajúcu kosti,
úbožiakov svojej nevinnosti...
V kapse hrdzavý klúč,
v tmu citov jeho slnečný lúč,
vložil ho v zámok kovový,
v ruke kúsky zlomeného sna zostali...
Strpol On,s duše úžasom nemým,
pochopil, čo sa stalo všetkým iným,
Rozplynula sa v raj vstupenka,
zlomil sa, zlomil sa uplne zľahka...
Tak tam stoji On, dodnes stoji,
pozerá na vežu a pochopiť sa bojí,
pred bránami nesplnených túžob,
ako pamiatka krásnych citov dôb ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sweet_girl
15. 6.júna 2007 19:40
toto sa mi naozaj paci fakt pekne
Napíš svoj komentár