Kedze hlavnou naplnou pracovnej staze by mala byt ucast na nejakej pracovnej cinnosti a ziskavanie rozhladu v praxi budem sa venovat chvilku tejto teme. Moj sucasny grecky zamestnavatel je Generalny armadny zbor. V mojom pripade to znie komicky. Ti, co ma poznaju vedia, ze ja som dokonaly reprezentant predstavy antivojaka.

Ale to, ze som antivojak neznamena v pripade mojej prace nic neprekonatelneho. Studujem na elektrotechnickej fakulte elektricky smer, cize v mojom pripade bola predstava a poziadavka na pracu v tejto oblasti. To, ze sa jedna o Generalny armadny zbor vidiet hlavne na tom, ze pracujem v tovarni na opravu tankov. Nie je mi celkom jasne, ako sa im podarilo poslat poziadavku prave na studenta elektrotechniky, kedze v tejto fabrike by sa asi viac pacilo strojarovi. Vidiet do poslednej suciastky rozobraty motor a prevodovku tanku zrejme nie je bezna prax. Z mojho elektrickeho pohladu sa tu mozem naucit hlavne, ako funguje elektricka cast tanku. Nevyzera to velmi zlozito, kedze tank musi byt odolny a jednoducho opravitelny. Preto zvycajna oprava nejakej chyby tanku spociva hlavne vo vymene vypinacov a baterii, pripadne zapojenia odpojenych kablov, ako som videl nedavno Cely pracovny proces je vedeny greckym stylom, cize ak pracujete dohromady viac ako hodinu denne, tak pracujete na 120% Je to sposobene roznymi faktormi:
Nachadzame sa v Grecku (najdolezitejsi faktor).
Generalna oprava tanku chvilu trva a elektrikari nemozu pracovat rychlejsie ako ostatne skupiny pracovnikov fabriky, kvoli plynulosti pracovneho procesu.
Drviva vacsina chyb sa da opravit pomerne rychlo a jednoducho.

Mojou ulohou tu nie je pracovat, ale zucastnovat sa oprav, sledovat procesy a pytat sa. A ked sa nic neopravuje, ja nemam co sledovat ani na co sa pytat. Takze vacsinu dna nerobim skoro nic. Ked sa dostanem k pocitacu, tak pisem blog Nie je to vzdy jednoduche, kedze tu pocitac sluzi hlavne na hranie hier a ked nevystihnem ten spravny cas, kedy obsadit stroj je vysoko pravdepodobne, ze sa mi to uz do konca pracovnej doby nepodari. Nastastie sa mozem ucit, ako spravne travit volny cas v praci od miestnych profesionalov Existuje postup. Praca zacina 7.00 rannym frappe (ladovou kavou). Kedze kava sa nesmie pit rychlo, tento proces spojeny s rozhovormi trva do 9.00. Vacsina rozhovorov je samozrejme v grectine, ale viem sa na tom celkom dobre pobavit, kedze styl, akym sa dvaja greci rozpravaju som doposial videl len v telenovelach Spociatku som si myslel, ze sa asi hadaju. Chcel by som vidiet cloveka, ktory tu v prozapadne mysliacej spolocnosti bude viest kurz asertivity. Bud sa vzda, alebo bude vzdany Potom nasleduje hodinka oddychu, pripadne nejake drobnej prace, ak nieco je. A ak nieco je, tak je to pre mna zaujimave. Nie ze by sa tu robilo presne to, co studujem, ale doteraz som nevedel nic o tankoch, akosi som tomu nikdy nevenoval pozornost. A pritom je to velmi zaujimava tema. Rad sa naucim nieco nove, ked uz som tu. Mozem sa zaroven “pohrat” s velkymi hrackami a nebyt pri tom vojakom. O 10.00 je cas na dalsie frappe, ktory zvykne trvat tak do 11.30 az 12.00. V case obeda sa patri nieco zjest. Ked uz je kazdy najedeny, tak sa oddychuje, kedze kazdy den poobede je teplota vnutri fabriky 33 stupnov a pracovne znackove oblecenie je povinne. Pracovne oblecenie su monterky (mozno nespisovne, ale vystiznejsi nazov neviem) a pracovna obuv su kanady (tiez mozno nespisovne). Nie je to bohvieco, ale da sa to vydrzat, ked sa clovek prilis nehybe. Koniec pracovnej doby je v podstate o 14.00, pricom 14.30 ide vojensky autobus do mesta rozviezt domov tych, co maju zaujem. Samozrejme zdarma, co sa mi velmi paci.
Pocas pitia frappe je idealny cas na rozhovor. Okolo mna sa nachadza dost ludi, ale v podstate len dvaja, ktori dokazu hovorit po anglicky. Nevadi, postaci aj to. Ti dvaja su chlapici vo veku priblizne 40 a su to vojaci. Ich nazory su pre mna velmi zaujimave. Hned prva vec bola, ked som sa predstavoval. Pytali sa odkial som a ja na to, ze Slovakia. A oni : « Yes, Czechoslovakia » Chcel som im objasnit, ze Ceskoslovensko uz neexistuje a oni to akceptovali. Myslel som si, v poriadku, predsalen chodili do skoly uz davno a o Slovensku sa tu zrejme casto nehovori. Ale aj tak som potom neskor hovoril jednemu z nich, ze ma dost prekvapuje, ze si stale myslia, ze Cesko a Slovensko je jedna krajina. Ved je to uz dost rokov od nasho rozdelenia. Prislo prekvapujuce vysvetlenie. Ludia a specialne vojaci tu dobre vedia, ze Slovensko je samostatna krajina. A aj tak radsej stale hovoria o Ceskoslovensku. Nie je to kvoli tomu, ze by Slovensko ako samostatnu krajinu neuznavali, ale kvoli tomu, ze nemaju radi, ked sa krajiny rozdeluju. Bolestivy vojnovy konflikt v byvalej Juhoslavii bol prilis blizko ich krajiny a predpokladam, ze boli iste obavy, aby sa konflikt nerozsiril aj na uzemie Grecka. Jednoducho povedane, Greci maju radi, ked su krajiny v priatelskych vztahoch a sudrzne. Odkedy toto viem a niekde zapocujem slovo Czechia, tak viem, ze tym myslia aj Slovensko a zaroven akceptuju zmeny. Nielen od vojakov som pocul nazory a otazky o rozdeleni Ceskoslovenska. Velmi casto ich pocujem od miestnych aj zahranicnych studentov, s ktorymi som v styku. Skutocne ich zaujima a asi aj prekvapuje, co nas viedlo k rozdeleniu. Specialne ak sa jednalo o nekonfliktne rozdelenie tak malych krajin ako su Cesko a Slovensko. Preto musim lovit tie spravne anglicke vyrazy na jednoduchsie vysvetlenie situacie, ktora nie je jednoducho vysvetlitelna ani v slovencine.

Mnoho dalsich greckych nazorov a otazok ma zaujalo a napisem o nich niekedy nabuduce.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár