aj oblaky
so mnou súcitia
smutné
ťažké
pred dažďom
prechádzam
sa v ňom
nevidno
že plačem
prezrádzajú
ma len oči
zradné
tmavé
bez života
bez štipky
čriepky
šťastia
plné zúfalstva
zúfalé oči
snívajúce
o lepšom živote
o lepšom svete
túžia
zmeniť
sa
zmeniť
všetko
zmeniť
bolesť na radosť
podarí sa im to?
NIE...
zostanú také
navždy
nemajú nárok
byť šťastnými
žiť s inými
plnohodnotne
ako by chceli...
Čo už
smola
mojich očí
môjho vnútra
mojej mysle
nedovolí si
zakáže si
byť šťastnou...
Moja smola...
nechcem
musím
žiť takto...
Ako otrok
seba samej...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár