Naše srdcia sa spoja a naša láska bude večná

"Pamätám si na to veľmi jasne. Sedeli sme za stolom a jedli sme večeru. No vtedy sme vôbec netušili, že to bude naša posledná večera. Keď sme dojedli, spoločne sme umyli riad. Daniel ma ostriekal vodou a tak som mu to vrátila. Začali sme blbnúť ako malé deti. Ale vtedy nám to bolo jedno. Boli sme doma len my dvaja. Len ja a Dan. Neskôr sme sa spoločne presunuli do obývačky. Naše srdcia po sebe túžili. Sľúbili sme si, že naše srdcia sa raz spoja a naša láska bude večná. Len s ním som pochopila, že aká je láska skutočná. Aké prekvapenia pre teba chystá. Nikdy som si nemyslela, že láska príde tak nečakane. Aj keď som ho poznala od malička, nikdy som netušila, že budeme tvoriť pár. Zrazu sa ozval veľký rachot a spustil sa dážď. Vonku začalo veľmi pršať. Bola sa silná búrka. Dážď šľahal do okien. Z ničoho nič sa vypli všetky svetlá. Veľmi som sa bála. Ale Dan si ma prichýlil.
"Neboj sa zlatko. Len malý výpadok elektriky," povedal mi a môj strach vyprchal. No zlé tušenie ostalo.
"Daniel, sľúb mi, že ma neopustíš."
"Sľubujem," povedal mi a naše pery sa spojili. Sladké bozky prerušil tlmený výkrik. Obaja sme sa strhli a moje srdce búchalo 5-krát silnejšie.
"Musím sa ísť pozrieť, kto to je," povedal mi a pevne ma chytil za ruku. Chcel, aby som išla s ním. Obliekli sme si bundy a Dan opatrne otvoril dvere. Cítila som na tvári jemné pohladenie slabého a studeného vánku.
"Neopúšťaj ma," povedala som mu. Chytil ma za ruku a obaja sme vykročili na ulicu. Po malej chvíľke sme boli obaja mokrí, ale to nám neprekážalo v tom, aby sme išli ďalej.
"Nikto tu nieje," povedala som a chcela som sa vrátiť späť.
"Možno áno," povedal a išli sme ďalej. V ulici bola tma. Pouličné svetlá nesvietili.
"Dan, mám strach," povedala som a túžila som po objatí. On ma chytil okolo pliec a kráčali sme ďalej do tmavej ulice. Výkrik sa ozval znova. No teraz bol jasný, ako keby to bolo neďaleko nás.
"Ideme naspäť," povedal. Dan niečo vedel, no nepovedal mi čo. Pomaly zrýchľoval a ja som s ním udržiavala tempo. Stačilo prejsť cez cestu a boli by sme pred domom. Keby sa nestalo to, čo sa stalo. Prechádzali sme cez cestu a spoza ulice sa vyrútilo auto.
"Daniel! Nie!" kričala som. Neviem prečo, ostala som stáť na ceste. Dan do mňa pohotovo strčil a ja som odletela skoro na druhú stranu cesty. Bola som zachránená, ale on už nestihol utiecť. Ležala som tvárou ma mokrej zemi a počula som len tlmený buchot a krik.
"Nieeeeeeeee!" kričala som do tmavej noci. Auto však nezastalo a išlo ďalej. Pozbierala som všetku silu, ktorú som mala a postavila som sa. Utekala som ku mojej láske. Mal doškriabanú celú tvár. Jeho telo bolo vo veľmi neprirodzenej polohe. Hrudník mal stlačený. Polámaný. V tej chvíli sa na ulici rozsvietili lampy. Danielovi z úst tiekol pramienok krvi. Moje slzy mu padali na líce.
"Dan, nezomieraj. Ešte neprišiel tvoj čas," vravela som mu. Pozeral na mňa svojimi krásnymi hnedými očami, ktoré boli podliate krvou. Aj jemu stiekli slzy. Zo všetkých síl zdvihol ruku a pohladkal ma po tvári.
"Milujem ťa," povedal s veľkým úsilím a preglgol.
"Aj ja teba. Neopúšťaj ma," povedala som a rýchlo som volala sanitku.
"Už je neskoro," povedal. Každé slovo ho určite bolelo.
"Ale ty ma nesmieš opustiť. Naše srdcia sa spoja v jedno. Naša láska bude večná," zopakovala som slová, ktoré sme so povedali nedávno.
"Spoja... večná..." zopakoval a zavrel oči. V diaľke som počula sirény.
"Daniel, už ide pomoc. Otvor oči," povedala som mu. On ich otvoril a padla mu ďalšia slza. Moje slzy sa mi kotúľali po lícach.
"Už sú tu," povedala som cez plač. Niekto ma chytil zo zadu. Nevnímala som, čo sa so mnou deje. Cítila som len bolesť v srdci.
"Pomôžte mu!" kričala som. Počula som že s ním niečo robila. Videla som len Danielove nohy, ktoré sa pohli. Potom bezvládne ležali v kľude. A zase sa pohli. Oni ho totiž oživovali.
"Dan, nieeee!" kričala som.
"Je mi to ľúto," povedal mi jeden zo záchrancov.
"Ale to.. Nie!" povedala som cez plač. Utekala som ku môjmu mŕtvemu priateľovi. Dala som mu posledný bozk. Zavrela som mu oči, ktoré ostali otvorené. Mal úplne prázdny pohľad. Bol to koniec," povedala som policajtovi, ktorý sa ma ujal, postavila som sa a rozbehla som sa ku najbližšiemu oknu. Rýchlo som ho otvorila a pod sebou som videla vysoký plot, ktorý sa skladal z tyčí.
"Daniel, láska moja! Naše srdcia sa spoja a naša láska je večná!" zakričala som do tmy a skočila som dole...

Ich duše sa stretli v nebi. Ich srdcia sa spojili a ich láska je večná. Prekonali všetko zlé. Boli si oporou a veľmi sa milovali. Medzi nimi existovalo to najkrajšie, čo existuje. Čistá láska.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu