Po chvíli spoznáš ten jemný rozdiel medzi držaním sa za ruky a uvaznením duše.
A spoznáš, že láska nie je len o tom, mať sa o koho oprieť a že mať spoločnosť neznamená bezpečie.
Začneš chápať, že bozky nie sú zmluva a dary nie sú sľuby.
Porážky začneš vnímať s hlavou vztýčenou a otvorenými očami, s dospelou vznešenosťou a nie so žiaľom dieťaťa.
Naučíš sa stavať všetky cesty na dnešku, pretože zajtrajšok má príliš neisté základy.
A po chvíli zistíš, že aj slnko páli, keď je ho príliš.
jej,,krasne napisane...len ja mam pocit ze cely zivot budem dieta...a chcem snivat a naivne verit, ze laska je vsetko, a tie bozky naozaj su prisluby....
je pravda, že je dôležité stavať na dnešku, ale aj napriek všetkému, viera v lepší zajtrajšok posúva vpred.
Neviem či sa dá úplne dospieť..hlavne na lásku nie, možno len viac spozornieme, dáme si pozor..ale aj tak sa z nás znova a znova stanú deti, ktoré túžia a snívajú. A tak by to malo byť, aby sa dni nestali rutinou..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ale inak veľmi dobre napísané