Sedela neďaleko podniku kde stretávala ľudí, ktorých mala rada.. A predsa keď boli tak blízko, sedela sama na studenom betónovom schodíku, s kapucou na hlave aby nik nevidel roztečenú čiernu farbu pod očami. Občas sa okolo mihli ľudia, nehľadiac na dievča sediace v tieni.. v tieni, v ktorom sa pohybuje dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni.. v tieni, ktorý by musel človek chcieť vidieť, aby si ho všimol.. v tieni, ktorý nikto nechcel vidieť..
Hudba Clinta Mansella dodávala tej chvíly akési ešte depresívnejšie pozadie ako vo filme.. Pomaly sa oprela o drsnú stenu, z ktorej opadávala omietka a sledovalascénu okolo seba. Aj o polnoci videla ľudí či už v alkoholickom opojení alebo nie, s úsmevom na tvári.. snažila sa o to isté, ale nepodarilo sa jej to.. skúsila to znova, ale neuspela.. po treťom pokuse to vzdala, zaborila si ruky do vlasov a zavrela oči..

Poobzerala sa a videla rovnako šťastných ľudí okolo seba.. Keď si všimla druhý tieň približujúci sa ku nej. Taký tmavý, že si ho normálny človek nemohol všimnúť.. Prechádzal okolo ostatných s úplnou ladnosťou, z nohy na nohu sa pomaly približoval a smeroval práve k nej.. Pár metrov od nej dokázala rozoznať dlhšie vlnité vlasy a oči, o ktorých aj v tej tme vedela, že sú hnedé.. Nevidela mu však do tváre úplne.
Zľakla sa a pokúsila sa utiecť, ako to robí vždy, nevedela sa však pohnúť. Začala panikáriť a v mysli sa jej začali zmietať myšlienky, ktorých sa bála rovnako tak ako po nich túžila.. Pokúsila sa upokojiť sa a počkala, čo bude ďalej..

Tieň sa približoval a tesne pred ňou zastal.. Upieral svoj zrak na ňu, v kútiku každého oka sedela malá slza, ktorá čakala na dôvod utiecť od svojho majiteľa.. ONA vedela, že tam dlho neostane.. A mala pravdu.. po krátkej chvíli sa spustili jeho slzy po lícach, skúmajúc každú časť, ktorú len mohli..
Pri pohľade na to, nedokázalo ani dievča udržať tie svoje.. Snažila sa ich rýchlo skryť.. márne.. Po tak dlhej dobe to nedokázala ovládať.. Muž si pomaly kľakol a spravil to, čo nik iný neurobil.. vzal ju do náručia a nepýtal sa čo sa deje.. Proste ju len držal a nechal jej slzy stekať na jeho plece..
Plakala, ale vedela, že to potrebuje.. Jej vnútro zalial teplý pocit šťastia po niekoľkých mesiacoch. Aj po takej dlhej dobe nezabudla na ten pocit. Vedela, že smiech, neznamená, že je človek šťastný.. a vedela, že tieto slzy neznamenali už len smútok.. Bol šťastná a nechcela sa toho vzdať...

Otvorila oči, tieň zmizol, ale ten v ktorom sedela tam ešte stále bol.. Bol ešte tmavší ako ten pred tým.. Znovu sa poobzerala a uvedomila si, že všetko je preč.. ostali len jej slzy, stekajúce už len do jej mikiny.. postavila sa a uvedomila si, že má za sebou ďalší deň plný smútku..

 Denník
Komentuj
 fotka
tinka23  9. 6. 2008 20:08
There’s a clock timing the world as it turns

There’s a man marking the candle as it burns

Keeping track of every minute that remains



Still we hope somehow

It’s gonna be alright

It’s gonna turn out fine



There’s a light shining beyond the southern cross

Burning bright for everyone of us who’s lost

More than faith more than a reason to go on



Rise on up knowing

You’re gonna win the fight

It’s gonna turn out fine



You gotta hope it’ll be alright

Come on and hope it’ll turn out fine

Yeah, hope it’ll be alright, please



When the night turns to the deepest shade of black

At that point there is no reason to turn back

High above angels are falling from the sky

...

možno toľko, aj keď mne sa to ľahko hovorí...ľúbim ťa
 fotka
insanebutalive  9. 6. 2008 20:12
Velmi dobré,máš talent
 fotka
shroomy  9. 6. 2008 20:21
uf,smutne
 fotka
vincent_vega  9. 6. 2008 21:02
Krásne napísané...

Hmm...vidím že sme naladený podobne...
 fotka
kaira07  12. 6. 2008 13:53
krásne
Napíš svoj komentár