Sedela neďaleko podniku kde stretávala ľudí, ktorých mala rada.. A predsa keď boli tak blízko, sedela sama na studenom betónovom schodíku, s kapucou na hlave aby nik nevidel roztečenú čiernu farbu pod očami. Občas sa okolo mihli ľudia, nehľadiac na dievča sediace v tieni.. v tieni, v ktorom sa pohybuje dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni.. v tieni, ktorý by musel človek chcieť vidieť, aby si ho všimol.. v tieni, ktorý nikto nechcel vidieť..
Hudba Clinta Mansella dodávala tej chvíly akési ešte depresívnejšie pozadie ako vo filme.. Pomaly sa oprela o drsnú stenu, z ktorej opadávala omietka a sledovalascénu okolo seba. Aj o polnoci videla ľudí či už v alkoholickom opojení alebo nie, s úsmevom na tvári.. snažila sa o to isté, ale nepodarilo sa jej to.. skúsila to znova, ale neuspela.. po treťom pokuse to vzdala, zaborila si ruky do vlasov a zavrela oči..
Poobzerala sa a videla rovnako šťastných ľudí okolo seba.. Keď si všimla druhý tieň približujúci sa ku nej. Taký tmavý, že si ho normálny človek nemohol všimnúť.. Prechádzal okolo ostatných s úplnou ladnosťou, z nohy na nohu sa pomaly približoval a smeroval práve k nej.. Pár metrov od nej dokázala rozoznať dlhšie vlnité vlasy a oči, o ktorých aj v tej tme vedela, že sú hnedé.. Nevidela mu však do tváre úplne.
Zľakla sa a pokúsila sa utiecť, ako to robí vždy, nevedela sa však pohnúť. Začala panikáriť a v mysli sa jej začali zmietať myšlienky, ktorých sa bála rovnako tak ako po nich túžila.. Pokúsila sa upokojiť sa a počkala, čo bude ďalej..
Tieň sa približoval a tesne pred ňou zastal.. Upieral svoj zrak na ňu, v kútiku každého oka sedela malá slza, ktorá čakala na dôvod utiecť od svojho majiteľa.. ONA vedela, že tam dlho neostane.. A mala pravdu.. po krátkej chvíli sa spustili jeho slzy po lícach, skúmajúc každú časť, ktorú len mohli..
Pri pohľade na to, nedokázalo ani dievča udržať tie svoje.. Snažila sa ich rýchlo skryť.. márne.. Po tak dlhej dobe to nedokázala ovládať.. Muž si pomaly kľakol a spravil to, čo nik iný neurobil.. vzal ju do náručia a nepýtal sa čo sa deje.. Proste ju len držal a nechal jej slzy stekať na jeho plece..
Plakala, ale vedela, že to potrebuje.. Jej vnútro zalial teplý pocit šťastia po niekoľkých mesiacoch. Aj po takej dlhej dobe nezabudla na ten pocit. Vedela, že smiech, neznamená, že je človek šťastný.. a vedela, že tieto slzy neznamenali už len smútok.. Bol šťastná a nechcela sa toho vzdať...
Otvorila oči, tieň zmizol, ale ten v ktorom sedela tam ešte stále bol.. Bol ešte tmavší ako ten pred tým.. Znovu sa poobzerala a uvedomila si, že všetko je preč.. ostali len jej slzy, stekajúce už len do jej mikiny.. postavila sa a uvedomila si, že má za sebou ďalší deň plný smútku..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
There’s a man marking the candle as it burns
Keeping track of every minute that remains
Still we hope somehow
It’s gonna be alright
It’s gonna turn out fine
There’s a light shining beyond the southern cross
Burning bright for everyone of us who’s lost
More than faith more than a reason to go on
Rise on up knowing
You’re gonna win the fight
It’s gonna turn out fine
You gotta hope it’ll be alright
Come on and hope it’ll turn out fine
Yeah, hope it’ll be alright, please
When the night turns to the deepest shade of black
At that point there is no reason to turn back
High above angels are falling from the sky
...
možno toľko, aj keď mne sa to ľahko hovorí...ľúbim ťa