Tento rok ma vianočná atmoška opantávala viac ako mesiac. Zo všadial číhajúce odpočty spinkaní do Vianoc, gýčami prezdobené obchody a okenice a šesť večne sa opakujúcich legendárnych vianočných songov v práci.
Už od novembra mi boli jasné tri veci:
• na Vianoce budem pracovať, lebo Angličanom začínajú sviatky 25.12 ráno, keď my už vyhladnutý siahame po druhej päťkilovej mise so zemiakovým šalátom
• na Vianoce nebude sneh, lebo tu vysielajú len dážď, dážď s vetríkom alebo s krúpami
• na Vianoce nebudú Vianoce, lebo Môj Milý ich neznáša a pri každej zmienke o Viankách sa mení na psa baskervillského.
A mne to bolo ľúto, veľmi preveľmi, lebo som Vianoce chcela, už ani neviem či preto, že som sa chcela s kľudným svedomím obžrať alebo dodržať krásne pravidlo – Nezabudni, že sa Ježiško narodil v chlieve, takže
sa vykašli na upratovanie, nech sa u Vás cíti ako doma. Trochu sa ale podozrievam aj z toho, že som chcela Vianoce preto, že nám niekde vtĺkli do hláv, že to sa musí, treba a nič nás neurobí šťastnejšími ako plné brucho a prázdna peňaženka.
Potom som ale dala ruky v bok a postavila sa k tomu ako veľké dievča /nič iné mi vlastne ani nezostávalo/.
Veľmi tuho som sa zamyslela, čo sú vlastne tie Vianoce.
Niekoľkohodinová izolácia od okolitého sveta v kuchyni, honba za darčekmi v nákupnom centre sťa Indiana Jones, vlasy smradľavé od oleja a oblečenie špinavé od múky alebo nepretržité prepočítavanie peňazí a jedla, aby bolo dosť, ideálne naddosť, čo vlastne ani v tento čarovný čas nejde.
Okrem toho od spoluobčanov zisťujem, že ak som chcela nakúpiť, mala som to stihnúť v noci, keď som chuj a chodím do roboty na Vianky a na živý stromček som mala myslieť ešte predpredminulý týždeň. Tri dni potom, čo som mala začať piecť perníčky, zajačie či aké labky, tiež mačacie a medvedie končatiny, venčeky, kolieska, trojuholníčky, štvorčeky a medové rezy. Z toho sa asi reznem ja.
Inak, čo myslíte mala som oblátky piecť alebo ísť do kúta, že som zničila celé Vianoce?
Takže u nás boli Vianoce takéto:
• stromček sme nemali, lebo živý nechceme kantriť len preto, aby sme si naňho na dva týždne povesili gule, umelý je hnusný a nevonia a fikus sa pred vianočnými ozdobami zamkol v izbe s tým, že nie je metrosexuál
• nezabili sme ani iné živé stvorenia s tým, že toto sú naše tradície, kurva, tak sa nemrskaj v tej vode
• nepotila som sa nad všetkými hrncami, panvicami a pekáčmi, čo máme doma, lebo som dala prednosť vyše tridsaťhodinovej pyžamovej relax párty s názvom Som Leňochod Trojprstý. Mimochodom, vážne záleží na tom, čo sežereme? Veď niekde nemajú čo do úst ani na Vianoce.
A aj pre tých, ktorí si teraz nevytiahli filé z papuľe a neutekali ho zaniesť tým viac hladným, bude mäsko na rezeň v obchode i zajtra.
• nekupovali sme si darčeky, pretože sú to veci, nie Vianoce a také veci, si našťastie, môžeme kupovať počas roka
Naše Vianoce boli neklasické a nevianočné,
ale kľudné pyžamové lacné bezstresové lenivé domáce oddychové
a ani hladní sme neboli.
Dokonca aj nasnežilo.
Majte aj vy také, aj niekoľkokrát počas roka, veď sú vaše. ; – )
Je to cesta k pripomenutiu si, čo bolo pointou Vianoc kedysi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.