Ak ste zarytý antifanúšik nenávidiaci Twilight, nepokračujte v čítaní.
Je to už takmer päť rokov dozadu, čo som náhodou zakopla o Twilight. O štyri dni premiéra posledného filmu a bum. Koniec celého fenoménu. Za tých päť rokov som sa dosť zmenila a pod niektoré zmeny sa podpísal práve Twilight.
„Miluju tě,” řekl. „Je to ubohá omluva pro to, co dělám, ale je to přesto pravda.”
To najhlavnejšie, čo mi do života Twilight priniesol bolo písanie. Po prečítaní takých kníh ako je Twilight sága vám fantázia začne nekontrolovateľne pracovať, predstavujete si “čo keby” a zrazu sa zbadáte, že ste schopní vymyslieť tiež nejaké príbehy, podobné alebo celkom iné. To bol aj môj prípad. V mojej hlave sa to riadne nakopilo a začala som to prepisovať do textových dokumentov. Najprv som založila web, kde som uverejňovala príbehy – fikciu fanúšikov a súčasne sa venovala kolektívnemu písaniu príbehu, ktorý nesúvisel s Twilight. Pri kolektívnom písaní ide o to, že si s pár ľuďmi vytvoríte profily nejakých postáv a postupne sa striedate v písaní príbehu týchto postáv. Neskôr som začala písať úplne iné veci, upustila som od scifi, no prvotná chuť k písaniu, ktorá ma drží doteraz začala práve Twilightom.
A tak se lev zamiloval do jehňátka…
Ďalším prínosom pre mňa bolo, že ma priviedol k opätovanému čítaniu kníh. Všetky Twilight knihy som najprv prečítala v totálne maniackom režime – po česky na počítači behom niekoľkých dní. A ak ste niekedy videli tieto knihy, tak máte aspoň približnú predstavu o tom, aký záťah to bol pre moje oči. A tiež hlavu, pretože som čítala aj dávno po tom, čo som mala spať. Po Twilighte ale prichádzali a prichádzajú ďalšie a ďalšie knihy.
Vďaka Twilightu som spoznala niekoľko super ľudí. Na najväčšej slovenskej fanúšikovskej stránke som s nimi trávila niekoľko hodín denne a to práve v chvíli, keď som sa nemala práve najlepšie a takéto internetové kamarátstva boli pre mňa vtedy ako stvorené. Spolu sme žasli nad každým novým videom, ktoré robili náš prečítaný príbeh o niečo skutočnejším a vytvorili metre dlhé komentáre k novinkám. Aj keď už teraz s väčšinou z tých ľudí nie som v kontakte, som rada, že som ich spoznala.
,,Bello, já nemůžu žít ve světě kde ty neexistuješ.”
Twilight mnohým dievčatám a ženám dovolil snívať s otvorenými očami a na chvíľku uveriť, že princovia na bielom koni existujú, avšak teraz jazdia na Volve a odolávajú zahryznúť sa vám do krku. No odhliadnúc od skutočnosti, že všetky vieme, že tento príbeh sa nestal, pripomenul nám, že skutočná láska existuje a dohnal nás k zamysleniu, čo všetko sme pre lásku schopné obetovať. Pre mňa bol Twilight odrazovým mostíkom a navždy bude úžasným príbehom o láske, priateľstve, obete a rodine a vždy sa k nemu rada vrátim.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.