Púpetko. Tak prezývali jedno malé dievčatko. To dievčatko učinilo vo svojich 12 rokoch veľké rozhodnutie. Rozhodlo sa byť rehoľnou sestrou. O niekoľko desiatok rokov neskôr, v osade s presídlencami po černobyľskej havárii, v obkľúčenom Bejrúte, vo vyhladovanej Etiópii, po zemetrasení zničenej Guatemale i v iných zničených okrajoch žiariacich miest, tam všade chodí tá istá žena vzrastom malá, ale dušou veľká Matka Tereza vo svojom charakteristickom bielo-modrom sárí.
A pomáha, tým ktorí to potrebujú.

,,Ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná.”

Agnes a ďalšie dve deti po smrti otca obchodníka a farmaceuta živí veľmi veriaca matka len zo šitia šiat. Je proti túžbe najmladšej dcéry stať sa misionárkou, lebo ju nechce stratiť, no jedného dňa jej dá súhlas. V osemnástich vstupuje do kongregácie Loretánských sestier, príjma meno Tereza a vyučuje zemepis. Jej nadanie a organizačné schopnosti boli povšimnuté už vtedy a preto vedie školu v Kalkate.

,,Najväčším zlom je nedostatok lásky: lásky k blížnym, strašná ľahostajnosť k susedovi, k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným, starým.”

Keď sa raz na vlakovej stanici v Kalkate ocitne v dave chudobných, ktorí sa snažia nasýtiť svoje deti alebo si kupujú lacný alkohol a zomierajú, učiní rozhodnutie. Opúšťa kláštor, lebo sa chce venovať chudobným a chorým a o tri roky neskôr, keď dostane povolenie od pápeža, so svojimi spolupracovníčkami zakladá kongregaciu Misionárok lásky.

,,Nevieme robiť veľké veci, iba malé s veľkou láskou.”

Urobí si zdravotnícky kurz a svoje dielo začína v prenajatej chatrči plnej myší a švábov a s mydlom v ruke. Začína učiť deti a tie dostávajú za dochádzku od nej mydlo. Žena ohlodaná myšami, ktorú medzi odpadky hodil vlastný syn i umierajúci starec na ulici, aj o tých sa Matka Tereza starala, keď ich nechceli prijať do nemocnice. Cez deň, v noci, navzdory únave pomáha chorým, otvára svoje srdce a náruč pre tých, ktorý to potrebujú.

,,Spočiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je milovať.”

Prichádzajú dievčatá, ktoré kedysi učila a chcú sa k nej pridať a ľudia, ktorí chcú pomôcť finančne. Zomiera jej matka aj sestra s ktorými sa za celý čas nestretla kvôli komunizmu. Misionárky žijú bez kontaktu s blízkymi, bez príjmu, poistenia, žijú z toho, čo dostanú a sú pripravené okamžite ísť niekam inam, kde je potreba pomôcť.
Sestier je stále viac a spolu s Matkou Terezou otvárajú bezplatné školy, nemocnice pro malomocných, kliniky pre matky s deťmi, domovy pro umierajúcich a domov pro deti.

Pre viaceré zdravotné problémy sa dostáva viackrát do nemocnice, kde stále opakuje, aby jej nevenovali toľko starostlivosti. Napokon zomiera ako 87 ročná na infarkt.

Matka Tereza dostala obdiv a niekoľko ocenení, medzi nimi aj Nobelovu cenu za svoju činnosť. Po smrti sa stala blahoslavenou. Našli sa však aj ľudia, ktorí ju kritizovali zo svojich kancelárii, že chorým neposkytuje dostatočnú lekársku starostlivosť. Zpochybnili dobrotu jej činov a znevažovali jej prácu, fakt ale je, že nikto z kritikov nikdy nevyšiel na ulicu, aby niekomu pomohol svojimi holými rukami tak ako to robila ona.
Ostalo po nej 4000 sestier v 610 misiách v 123 zemiach. V jej mene sa pomáha dodnes. Ale myslím, že je toho oveľa viac, čo po sebe zanechala.

Misionárka, humanitárna pracovníčka, učiteľka, liečiteľka tiel a duší.
To bola Matka Tereza.
A je jedno, čo pre ňu znamenalo náboženstvo.
Je jedno, čo ju viedlo k tomu, aby robila to čo robila.
Dôležité je, že to robila.
A obdivuhodné ako sa niekto dokáže obetovať.
Je jedno, čo znamená pre vás náboženstvo.
Myslím si, že jej práca a osobnosť si zaslúžia obdiv každého, minimálne aspoň povšimnutie.

P.S.: Na internete je mnoho výrokov Matky Terezy i filmov o nej a jej práci. Ak by ste sa náhodou niekedy nudili, určite to nebude zbytočne premárnený čas.

Duchovný odkaz Matky Terezy: (v češtine sa mi to páči viac
„Člověk je nerozumný tvor,
nelogický, sebestředný.
Na tom ale vůbec nezáleží,
ty mu pomáhej.
Když konáš dobro, řeknou o tobě,
že to konáš se sobeckými záměry.
Když budeš uskutečňovat své záměry,
jistě se najdou lidé, kteří ti v tom budou překážet:
nedbej na to a pokračuj v započatém díle.
Dobro, které dnes vykonáš,
bude možná zítra zapomenuto.
Nedbej na to a konej dál dobro.
Počestnost a upřímnost
tě činí zranitelnou bytostí.
Nedbej na to,
buď prostě počestným a upřímným člověkem.
To, co zbuduješ,
může být zničeno.
Nedbej na to a buduj.
Lidé, kterým jsi pomohl,
ti možná nebudou vděční.
Nedbej na to a pomáhej jim.
Dávej světu to nejlepší ze sebe
a možná tě za to nakopnou.
Nedbej na to, dávej stále to nejlepší ze sebe.”

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár