Vraj.
Ale čo keď už všetci ostatní postupne odišli, po jednom zavreli za sebou dvere, niektorí s nimi dokonca tresli a ešte predtým zhasli? S výnimkou tých, ktorích som sama vyhodila cez okno.
A čo keď ja tam ešte stále sedím v tme, kontrolujem či nie je náhodou zamknuté, niekedy nechávam aj pootvorené a do tmy šepkám: ,,Nech vojde ten pravý, nech vojde.”?
Poznáš ten pocit.
Dúfam, že nie som jediná.
Štyri steny, všade len veci a hodiny, čo sa nezastavia ani nespomalia, bez ohľadu na to, že teraz práve “nežijem naplno”. Keď sa mi začne zdať, že sa steny k sebe približujú, skôr než ma zlisujú, vybehnem niekam von.
Svet je predsa obrovský a plný ľudí, ktorí nevedia, prečo tí predtým odišli z môjho života. Boli to rôzne dôvody, rôzne príbehy, rôzni vinníci. Nevedia ani o mojich zlozvykoch, jazvách pod kožou a že som zbabelá pri spoznávaní ľudí.
A v nejednej pesničke sa spieva, že nikdy nie si sám a ja minimálne Jacksonovi verím.
Ale potom tam vonku – stretávam milých a priateľských ľudí, hovoria so mnou o sebe a pýtajú sa ma veci o mne.
Odkiaľ som, kde pracujem, čo budem robiť v sobotu a ja neviem, či sa ma to pýtajú pretože si myslia, že tak ma spoznajú a pochopia alebo pretože, že sa práve tomu snažia vyhnúť.
Každopádne, nespoznávajú ma a nechápu ma.
Zrazu sa tam vonku cítim ako v pasti alebo mám pocit, že som pár minút predtým, než ma ľudia s oštepmi naženú na okraj útesu, aby ma z neho zhodili, lebo preferujem zmysluplný rozhovor, prípadne radšej žiadny rozhovor ako blbé keci o nepodstatných kravinách, závistlivé ohováranie a neustále sa sťažovanie.
Mám kamarátov, o to tu nejde.
Mám ich rada, ale nikto z nich nie je spriaznená duša.
Niekto, kto počúva, nielen počuje a kto sa naozaj zaujíma.
Kto ma chápe a ak náhodou nechápe, tak aspoň akceptuje.
Niekto, kto nezneužije, že keď mi záleží robím pre toho človeka bláznivé
na prvý pohľad naivné veci.
Naivná však nie som, to si len občas niekto myslí, keď preňho niečo urobím len tak.
Alebo že mi ide o sex, peniaze, manželstvo a iné.
Nehovorím o potencionálnom partnerovi ale netrvám ani na najlepšej kamoške.
Oboje som mala a prišla som o nich.
Chcem len niekoho, koho číslo môžem vytočiť hocikedy.
Kto nebude nadomnou vynášať súdy.
Niekoho kto bude nielen počúvať, ale aj sa zaujímať.
Možno niekoho kto bude sem-tam len tak vedľa mňa spať.
A ja budem môcť konečne spať pokojne.
Lebo sa budem zriedkavejšie cítiť sama.
Nehľadám, ale dúfam, že stretnem.
Takého kamoša do dažďa, ozajstného priateľa.
Nech vojde a zasvieti.
A tam kde bude a ja budem s ním sa budem cítiť o niečo viac doma.
» www.effy.6f.sk/archives/2404...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dandybrendy
18. 4.apríla 2015 23:52
Niekto mi asi vidi do hlavy a napisal za mna tento blog... a mozno ma tento clofek podobnu situaciu.... kazdopadne Ti drzim palce
Napíš svoj komentár