Chceš porozumenie? Vysvetľuj.
Máš otázky? Tak sa pýtaj.
Niečo sa ti nepáči? Povedz to.
Niečo sa ti páči? Daj to najavo.
Chceš niečo? Pýtaj si to.
Miluješ niekoho? Povedz to.
Staré známe. Zdá sa, že niekto objavil recept na skvelý život bez komplikácii, ktorý je jednoduchší ako recept na palacinky. Prečítaš si to a povieš si, že niečo na tom bude, tak to budeš tak robiť. Ale dá sa to vôbec?
Dá sa život riadiť zvieracím, sedliackym alebo detským rozumom? Existuje na každý problém úplne jednoduché riešenie, to, ktoré nás prirodzene napadne ako prvé? Zdieľame obrázky s textom, že radšej bolestnú pravdu ako lož a že si ctíme úprimnosť nadovšetko, ale dokážem podľa toho aj žiť?
Zjavne nie, lebo väčšina ľudí to tak nerobí. Prečo? Každý určite sám dobre vie, prečo nevolá každému, kto mu chýba a nedostatok kreditu nebude jediný dôvod. Je tu zopár takých vecí ako napríklad hrdosť a neprehltnuteľné knedlíky v hrdle. A preč nevyslovíme nahlas každú otázku, ktorá nám kuše mozog? Strach z odpovede. Poznáme.
Chvíľu ticho a potom rozmýšľaš. A potom rozmýšľaš, že príliš veľa rozmýšľaš.
Sloboda mysle, názorov a činov je síce strašne dobrá, ale na druhej strane je závažím na našich pleciach, keď nám rodičia prestanú hovoriť, čo máme hovoriť a robiť. Keď najväčší problém - s kým a čím sa budem hrať vystrieda nevypnúteľné myslenie, krátke aj dlhé úvahy v našich hlavách, ktoré fungujú samé. A možno práve preto, že máme praxou overené, že keď sme mnohému nechápali, bolo to lepšie, myslíme si, že je lepšie nesnažiť sa príliš snažiť, aby niekto porozumel nám alebo sa nepýtať vždy, keď máme nejakú otázku.
Dať najavo čo sa nám páči a nepáči nám ide oveľa lepšie tam, kde sá to dát olajkovať, ohviezdičkovať alebo tam, kde sa môžeme skryť za nick Pampúšik alebo Sexy_Lady. V reálnom živote musí každý rozumní človek chápať, že nemôžu sa mu všetky veci páčiť a tak je múdrejšie proste držať hubu, prípadne sa občas zúčastniť nejakého mikroprotestu, ktorý ja tak nikam nevedie iba ak k pocitu, že ste prejavili svoj názor.
Povedať niekomu, že ho milujeme? Pch! Ak na to máte (aspoň dve) gule, môže to byť pre váš život prínosné, ale nikto ma nepresvedčí o tom, že platonické lásky majú svoje čaro. Ak ich nie je veľa a ak netrvajú strašne dlho, lebo to už vám potom z toho môže začať fajne jebať.
Pýtať si čo chceme? No jasné, akurát tak, keď ste zlatokopka a máte nazvyme to priateľa, od ktorého si môžete pýtať a pýtať a pýtať alebo len ukazovať na veci vo výklade. Pre tie menej úspešnejšie v ľúbostnej sfére je tu ešte jeden deň v roku, kedy si môžete pýtať čo chcete od Ježiška, Santa Clausa alebo toho, kto plní priania vo vašej viere.
"Život nie je komplikovaný. My sme komplikovaní. Keď prestaneme robiť nesprávne veci a začneme robiť veci správne, život je jednoduchý." povedal kdesi kedysi ktosi. Och, áno? Tak mi dajte prosím zoznam týchto vecí, lebo ja neviem, čo je so mnou, ale nie som schopná takmer nič určiť za správne alebo nesprávne.
Niekedy mám chuť dať si facku. Pretože príliš veľmi veľa premýšľam nad tým, ako vyriešiť problémy a ako zlepšiť veci vo svojom živote. A väčšinou platí, že čím dlhšie nad niečím rozmýšľam, je mi z toho horšie a od nejakých riešení som ďalej a ďalej...A nemám potrebu hneď všetko prejavovať, možno preto, že verím, že toto nie je jediný život, ktorý žijeme a že na všetko je dostatok času a že nie všetko musí byť povedané...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
4. 8.augusta 2013 01:34
skvela uvaha
Napíš svoj komentár