Pred niekoľkými dňami sme mali výročie – ja a Anglicko žijeme spolu už tri mesiace !
Nijak špeci sme to neoslavovali, tak som sa rozhodla napísať post o tom aké je žiť niekde kde rozprávajú inak ako je pre vás prirodzené a tak všeobecne o mojom vzťahu k angličtine.
Musím sa priznať a určite nebudem jediná, máločo z angličtiny som sa naučila v škole. Za všetko čo viem po anglicky vďačím internetu, filmom a seriálom a ľuďom, čo nemajú kamarátov a tak robia titulky. V škole ma naučili akurát to, že učebnice sú drahé, fajne voňajú a učiť angličtinu môže bárskto, aj niekto, kto nikdy v anglicky hovoriacej krajine nebol a slová vyslovuje tak, že sa mu vlastní žiaci smejú. V globále môžem povedať že sme za tie roky na angličtine robili tri druhy činností – štýlom “každý dve vety” čítali články z učebnice a prekladali ich, robili všeliaké skupinové aktivity a písali testy. A smiali sa.
Keď som prvýkrát sedela na recepcii vo firme, kde som mala pracovať, pýtala som sa sama seba: ,,Čo tu robíš?! Veď nevieš po anglicky. Ty sa ideš baviť na vlastný účet, hej?” A potom sa objavila taká milá teta, ktorá mala byť moja budúca koordinátorka a zadychčane rozprávala strašne veľa a rýchlo. Som v piči.
Ukladala pred nás papiere s písomkou, aby vedela, či nie sme mantaci, niekoľko dekovú kopu tlačív, ktoré trebalo vyplniť a počas toho sa niečo pýtala. Niečo, lebo ja asi tak zo 40% doteraz netuším čo. A tak som vypisovala, prikyvovala a krútila hlavou podobne ako kolegovia, hovorila yes a no a dúfala, že ak ma vezmú meodkývkala som si práve, že budem pracovať 20 hodín denne. A vzali ma. [A nepracujem 20 hodín denne
Občas je to ťažké. Predstavte si to. Tak ako viete hovoriť od narodenia a dobre je vám zrazu na hovno. Akoby nebolo.
A tak keď chcem niečo povedať, mám v hlave peknú deväť slovnú vetu ale po slovensky a nahlas poviem len nejakú hatlaninu, presnejšie v ľubovoľnom poradí poviem po anglicky slová z tej vety, ktoré viem. Ale oni mi rozumejú. Hlavne preto, že chcú a ja sa potom necítim ako krava so zviazaným jazykom.
Možno viete dobre po anglicky, možno si len myslíte že viete dobre po anglicky a možno sami viete, že vedieť sa zorientovať v menu hry neznamená že viete po anglicky. A ak je jediná angličtina, ktorú poznáte tá školská, nedvíhajte nos. Jedno nás tam totiž nenaučili a nenaučia ani tých po nás. Porozumieť. A porozumieť native speakers. Teda rodeným hovoriacim. A ja po troch mesiacoch pobytu rozumiem viac ale vôbec nie toľko, koľko by som chcela. Ďalej sa preto často tvárim, že rozumiem, aj keď nie-e.
A nejak prežívam snažím sa rozumieť a snažím sa spíkovať, nie preto, že musím ale preto že chcem. Tú prvú metódu som sa snažila uplatniť ešte v škole, ale nič. A takú národnú spolupatričnosť, akú cítim, keď stretnem nejakú Slovač som necítila, ani keď nám v škole hrali hymnu, ani keď sme vyhrali hokej.
A čo tu robím, keď neviem tak dobre? Normálne žijem. Poznáte to o tom že najlepšie sa naučíte plávať, keď sa hodíte do vody? Tak som to spravila. A hoďte sa aj vy, ak sa chcete naučiť plávať, lebo tie učebnice sú síce pekné a hodiny angličtiny v škole zadarmo, ale…
Denník
6 komentov k blogu
3
včera som sa odtiaľ vrátila, po troch mesiacoch, ak viem, čo hovoríš, pravda
4
Ja som ohviezdičkoval a prečo sa to neukazuje?
Ja sa učím angličtinu v škole už dvanásty rok a nemám pocit, že by som po anglicky vedel...všetci si mi v škole hovoria že ako mi ide a že po anglicky viem a neviem čo. Možno v triede patrím medzi tých lepších, no v žiadnom prípade ju neviem dobre. V pesničkách ničomu nerozumiem, vo filmoch, reláciách detto...minule tu bolo fórum kde bol po anglicky test kde bolo treba vyplniť 50 otázok a žiadnej som nerozumel. 12 rokov...Ani za taký dlhý čas škola nenaučí človeka takej úrovni, aby mohol ísť do zahraničia a bezproblémovo rozumieť a komunikovať..smutné.
Ja sa učím angličtinu v škole už dvanásty rok a nemám pocit, že by som po anglicky vedel...všetci si mi v škole hovoria že ako mi ide a že po anglicky viem a neviem čo. Možno v triede patrím medzi tých lepších, no v žiadnom prípade ju neviem dobre. V pesničkách ničomu nerozumiem, vo filmoch, reláciách detto...minule tu bolo fórum kde bol po anglicky test kde bolo treba vyplniť 50 otázok a žiadnej som nerozumel. 12 rokov...Ani za taký dlhý čas škola nenaučí človeka takej úrovni, aby mohol ísť do zahraničia a bezproblémovo rozumieť a komunikovať..smutné.
5
@smartboy ale po 12 rokoch už chyba musí byť v tebe, nie v čomkoľvek inom. tiež sa angličtinu učím 12ty rok, a v pohode zvládam aj náročnejšiu a odbornú literatúru, a akékoľvek filmy. takže sa to dá. len sa treba snažiť a k tomu čo ťa učia v škole pridať aj trochu vlastného úsilia
6
Ja si myslim, ze pokial si neodchytis niekoho koho rodny jazyk je anglictina, alebo zil dlho v anglicky hovoriacej krajine, nikdy nebudes tak uplne VEDIET po anglicky. Vediet slovicka, gramatiku, citat, hovorit a pod je sice super ale nie je to vsetko, su to len casti..A je rozdiel rozumiet pisanemu a hovorenemu...a aj to kto hovori..
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Robinson444: Anatole France
- BIRDZ
- Effyvillete
- Blog
- Spik Engliš
V škole ťa celkovo naučia málo. Ja som sa učil v škole 8 rokov a to už je čo povedať, a bol som len na úrovni B1. Rozprávanie slabé, porozumenie nulové. Možno trocha z písaného textu. A to bolo všetko.
Potom som sa vrhol na filmy a neskôr aj na vysielanie v špeciálnej angličtine a išlo to rýchlo. Celkovo som za 2 roky spravil rovnaký pokrok ako v škole.
Želám ti veľa šťastia a je to skvelý článok, optimistický, dobre sa číta.