...vracia sa z neznáma. Bratiske sa zlepšila nálada. Chce byť pekná a na Janku sa už po zvyšok výletu len usmieva. Po "rýchlej úprave" ideme nabrať azíjských síl z dvoch pika pika kung pao kúr(va) nebolo to vôbec dobré, ideme ďalej! Ružinovské jazero, ukryté medzi panelákmi pred zrakmi nič netušiacich návštevníkov, musí vidieť a odmenou jej je unikátna stará prešporácka korytnačka, ktorá sa vzápätí potopí. Štrkovec sa popýši svojou krásnou tyrkysovou hladinou a pohostí nás fajnovým (alko)radleríkom. Fotka na móle sťa vystrihnutá z floridských pláží...samozrejme hlava na hlave, pretláčame sa davom. Míňame maľovaný most, Slovanet s mačkami, Radošinské naivné divadlo a Slovenskú poštu Bratislava 25. Pri Saleziánoch, oproti Trhovisku na Miletičke, sedíme na kráásnom námestičku. Prechádzame Záhradníckou ulicou okolo z technických príčin otvoreného obchodu. Na križovatke Karadžičovej a Záhradníckej si sadáme k súsošiu Akt ženy (Zuzka) pred starým prešporáckym panelákom. Pomaličky, ale isto sa rušnou ulicou blížime k tým najväčším perlám Bratisky popri preplnenom parkovisku a Justičnom paláci, kde by sme si mohli dať kávičku za eurko. Keby sme boli justičáci. Pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (ďalej len LFUK, čítaj L´Fuk) bočíme doľava a obdivujeme kolorit budovy LFUK (rastlinky, skúmavky, lebka, uslintaný pes). Krásna budova starého Žida Prešporáka, kšeftujúceho s umením a galantériou, nás vyprevádza zo Sasinkovej ulice a hneď sa kocháme pohľadom na Ondrejský cintorín...ťažko povedať či tam je pochovaný niekto slávny, takže s ním nestrácame čas a vôkol trhov pri cintoríne prichádzame Ulicou 29. augusta do Medickej záhrady. Privíta nás výstava víťazných diel svetovo neznámej súťaže ilustrovaných malieb, takže máme aj kultúru! Pristavíme sa na kus reči u Sándor Petőfiho. Pýtame sa ho, čo tu pre kristove rany vlastne robí. Mlčí. Asi nevie. Voľade ho museli dať. Fontána strieka. Oddychujeme. Z Medickej záhrady sa vydávame Špitálskou ulicou. Z Medickej Špitálskou! Vydávame! Aké symbolické po boku budúcej urologičky. Nemôžem jej neukázať naše milené Kino Lumiére a keď už sme tu, tak využijeme služby Bistra St. Germain. Roboši robia! Pri Moteli Kyjev sľubujem, že na narodeniny dostane Rivers Of Babylon od môjho zosnulého kolegu Petra Pišťánka. Spomeniem si na Prezidentskú záhradu a nalieham, že ju musí aspoň raz v živote vidieť a tak námestím SNP, aj so súsoším, popri Nemocnici u milosrdných bratov s nápisom "Len ten kto si slobodu vybojoval, je jej hoden", Poštovou ulicou, podchodom (so zavretými toaletami), popri fontáne s mierotvornou holubicou na Hodžovom námestí a Aďovi, popod oknami jeho dočasne prenajatého Grasalkovičovho paláca, prichádzame konečne na miesto kde sa vycikáme. Toalety aj s toaleťákmi!!! Obdivujeme stromčeky zasadené najmocnejšími mužmi planéty a oddychujeme na lavičke. Priznávam sa, že mám ambíciu stať sa prvým slovenským despotickým panovníkom. Obdivujeme futuristické ozdoby, nadchýňame sa tabuľkou o prvom elektrickom svetle. Štefánikovou ulicou cez Suché mýto a Hurbanovo námestie smerujeme k Michalskej bráne, kde sa pristavíme nad Letnou čitárňou U červeného raka. Sú tu mraky ľudí. Začínam sa cítiť nekomfortne a tak hneď za najužším domom na svete (súčasne predajňa Kebabu) stŕham Janku do bočných uličiek (bez bočných úmyslov), z ktorých ešte nie je spravená jedáleň pre zahraničnú svoloč. Holuby na Baštovej, Na vŕšku kol Čierneho pesa vychádzame schodmo na hradby (vraj Baxova veža). Pohľad na Nový most, pohľad na Kapitulskú podopierajúc sa o zábradlie obohnané ostnatým drôtom. Schádzame Kapitulskou, vychádzame Prepoštskou za zvukov ladiacich sa muzikantov Viva Musica, schádzame k Dómu sv. Martina, kde si už ľudia užívajú nádherné sobotňajšie podvečerie, alebo sa rozčuľujú nad tým, prečo sa to tu nevolá Námestie Franza Liszta, keď je tu busta Franza Liszta. Hold asi preto, prečo sa nevolá Medická záhrada Petőfiho záhradou ´hoc tam má celú mohylu. Cez jedáleň prechádzame na Hviezdoslavovo námestie, kde poslednýkrát oddychujeme pred veľkým ceremoniálom, ktorý z nás nadobro spraví starých Prešporákov. Popri Redute a SNG prechádzame Vajanského nábrežie, schádzame na Fajnorovo nábrežie a pozdĺž Strednej priemyselnej školy strojníckej to už Janku intuitívne ťahá na najnovší Starý most. Promenádujeme sa po ňom a nasávame atmosféru starého Prešporáctva, ktoré sa nám pomaličky vkráda hlboko do duší. Dunaj zo zvyku tečie a ako príjemne ten vetrík fúka. Chlapec si ho v pomykove mýli s morom, zdravia nás dve prechádzajúce električky, ľudia korzujú, fotíme starý zaľúbený manželský pár a vravíme si, že láska kvitne v každom veku. Schádzame z mosta, chvíľu blúdime až sa dostávame konečne na akciu, ktorá bola vlastne celou cestou cieľom našej púte - Hudba v Sade (všade). Uťahané nohy nás z posledných síl nesú rovno za hudbou. Prvá nuda. Pri druhej si sadáme a počúvame tóny Dvořákovej Humoresky nesúcej sa pomedzi stromy. Osy hľadajúc svoju dieru nás vyrušia a tak odchádzame smerom k Auparkáču. Spomienky na Lunapark. Cheesburger. Vraciame sa MHD-čkou domov a všetko, čo sme na vlastné nohy pocítili, retrospektívne sledujeme cez okno autobusu. Pridať do pozadia soundtrack, tak je to koniec road movie ako vyšitý.
Doma sa len trocha upravíme a nalejeme trochu dobrej nálady, čo ostala zo včera a už aj bežíme v ústrety večernej rozpíjačke. Z Obchodnej ulice sa presúvame tanečným krokom na Primaciálne námestie do Malewillu. Muškát výborný. Disko a drahé Krušovice v Studio Clube. Zbrojnoš - kokotina, ale čo narobím, ...
...doma pred spaním bohapustá prežieračka.
...vstávame! Neni mi už všetko jedno a čierny čaj narobil viac zloby ako úžitku. Kráčame sa pookriať do Mekáča (zas). Zmätene vyjednáme raňajky, dáme kávu, ktorá zachraňuje čo čaj pokazil. Káva : Čaj 1 : 0. Nasadáme na MHD-čku, ale rýchlo nás z nej vycucne Trhovisko Miletička. Musíme spraviť fotky pod vstupnou, dajme tomu, že bránou či sa nám to páči nepáči. Tovaru majú pomenej, ale to asi preto, že je Nedeľa. Nič sme si nekúpili...Smutný smajlík. Sme zas pri Saleziánoch a tak volím neznámu trasu Koceľovou. Zdravím pani v záhradke. Bezďák pýta peniaze - nedáme. Stravné lístky - dáme dva - chce tri - nedáme - berie dva a želá nám veľa šťastia a 8 detí, bodaj ho parom vzal! Prechádzame Bazovou k nám už starej dobre známej Akt ženy (Zuzka)e. Hold má dobré prsia. Karadžičovou míňajúc Fruit Lásku sa náhlime do Billy po Radleríkov, nech nás napravia. Uličkami medzi starými obytnými domami, spomínajúc Kino Nostalgia prichádzame na Autobusku, odkiaľ absolvujeme najkratšiu cestu MHD-čkou za celý výlet! Asi preto, že je to 88-čka a my sme uvedomelí! Vchádzame do modernej Bratisky 21. storočia lemovanej betónom a vežiakmi ako v Dubaji! Obdivujúc novú budovu Slovenského národného divadla vchádzame do Euroevy, teda Eurovei, na chvíľu sa schladiť, lebo slnko nám Pražká na hlavy. Na nábreží si konečne vychutnávame zaslúženého Radlera a obdivujeme Petržalskú panorámu zdobenú košatými korunami stromov. Dve kačeny si to na verím boha strihnú krížom cez Dunaj, ale v cuku letu svoje schopnosti prehodnotia a vrátia sa. Defilujeme celým nábrežím a Janka poznáva dôležitú symbiózu Bratislavského obyvateľstva s holubmi. Naučili sme sa tu nažívať v mieri a už deti učíme vychádzať s našimi okrídlenými priateľmi. Súsošie bulharských partizánov z roku 1949, z bronzu, v stave zachovalé nás vyprevádza na Námestie Ľ. Štúra, ktoré krášli nová kuriozitka mesta, v podobe lavičky uprostred cesty. Len len, že som si nesadol, na chvíľku si oddýchnuť na tak kľudnom mieste...aspoň zakiaľ bola na semafóre červená. Pri Lafranconiho paláci zabočíme doprava a nenápadko prechádzame Medenov ulicou vôkol mužov zákona, chrániacich európskych radcov. Pod starou bytovkou si musíme zas oddýchnuť a rovnako neúprosne ako sa chýli výlet v Bratiske ku koncu, sa míňa aj Radlerík. Bočíme na Tobruckú a potom na Dobrovičovú, aby sme sa dostali na Šafárikovo námestie, kde Janka uvidí svoju alma mater. Prv však musí vidieť Kačaciu fontánu!!! Pri pohľade na dáviace kačice sa nezdržíme a pred očami troch skupín výletníkov sa smejeme. Už len pre túto fontánu je Bratiska super! Cestou domov ešte míňame fontánu s Rozkošnou Venušou, Gymnázium na Grösslingovej a Modrý kostolík sv. Alžbety, ale čerešničkou na torte je, keď prechádzame ku Coccotte-u. Do Coccotte-a už bohužiaľ nestíhame , ale od Coccotte-a vychádzame na Štúrovu a smerujeme na Kamenné námestie, kde sa naša poznávacia púť končí. Už len zazvoní električka a príbehu je holá koniec.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár