Moje naše...

Vočiach mi nenávisť vidíš,
tak čo ako sa cítiš?
Veď len cítiš čo som cítil,
čaká ťa pomsta, príležitosti som sa chytil,

Tvoje slová na mne rany zanechali,
z tvojho života ma navždy vymazali.
Už ani nevidím cez oči nenavisťou oslepené,
zrejme preto vidím v tebe duše rozpolcené,
Raz si niekým iným,Raz si sama sebou,
LEn škoda že nie si taká keď som pred tebou,
A to som kvoli tebe spachal sedem zo siedmich hriechov,
kvoli tebe som preplaval krvavou riekou,
kvoli tebe by som sa bol obetoval,
ale bol som sám ktorý niekoho miloval.

Sám vo svete poznačeným tmou,
sám vo víre posmrtných životov,
sám ktorý počúval,sám ktorý videl,
Trpieť? to je moj pridel?
Už ani neviem prečo žiť,
už ani neviem pre koho tu byť,
Asi žijem iba zo strachu,
A bojím sa svetla rozmachu,
bojím sa sám žiť,
bojím sa a nechcem už byť.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu