končekov prstov, a ty spíš...
presne ako vtedy, na začiatku väznenia...
Myšlienok... pocitov... v tom tele...
rany neuhojíš..
Tak ako kedysi v našich snoch...
prinízke nám bolo nebo..
... po všetkých odchodoch som chcel byť iba s tebou...
preto lebo moje srdce... lebo prestalo s bubnovaním...
tak ako dážď... a tvoja tvár...
vôňa mokrých vlasov...
a ten moment bol len náš...
jedna z krás života...
bola odhalená pohľadom na nás...
a ja som sa nikdy nevyrovnal s tvojou krásou ...
preto kričím nemou básňou.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
--
paci sa mi nepravidelnost, obrazy..