Hrdina Róbert Bezák

Pred pár mesiacmi na prednáške z psychológie nám položila tá najlepšia vyučujúca na univerzite ťažkú otázku: "Ktorá slovenská osobnosť by mohla byť Vašim vzorom?"
Po chvíľke ticha a tuhého premýšľania nesmelo zazneli mená ako Janošík, či Štúr. Ja som ostala ticho, hlboko zamyslená.... Dnes by to už bolo inak. Keby mi niekto teraz položil tú istú otázku, hrdo by som odvetila: "Arcibiskup Róbert Bezák."


Bezák bol pre mňa vždy charizmatickým človekom. Za zhliadnutie určite stoja jeho kázne, vystúpenia na Pohode, či relácie Pod lampou. Za krátky čas dokázal zrobiť v Trnavskej diecéze to, čo niektorí biskupi nedokážu za celý život. Róbert Bezák je krásne úprimný, otvorený a osvietený človek, ktorý Slovensku chýbal a aj chýbať bude...
Po jeho odvolaní podal rôzne vyjadrenia a apely, aby celé Slovensko poznalo pravdu, o ktorú sa vlastne celý život usiloval. Asi posledným výkrikom do tmy bola kniha Vyznanie.

Táto kniha je písaná formou otázok a odpovedí a pojednáva o Bezákovom živote od detstva až po odchod do Talianska.
Nechcem v tomto blogu zachádzať do detailov, ktoré sú v danej knihe vykreslené. Nechcem rozprávať o mastných sumách, biskupovi Sokolovi, o ponižujúcich obvineniach, či doteraz neobjasnenom odvolaní. Chcem iba naznačiť čo vo mne táto kniha zanechala a ako vo mne to všetko zarezonovalo.
Vo všeobecnosti sa považujem za citlivú ľudskú bytosť, ale táto kniha mnou neobyčajne otriasla. Pocit, že človek s tým nemôže nič robiť je veľmi skľučujúci. Pocit, že sme prišli o takúto osobnosť je veľmi bolestný, ešte horšie je však pomyslenie na to, čo asi prežíva on.

Bezák hovorieval, že on je kňazom celou svojou bytosťou. (A takých tu máme veru málo.) O čo väčšie musí byť tým pádom jeho trápenie? Nedá mi ho nenazvať žijúcim mučeníkom, či vyhnancom proti svojej vôli.
Či azda nie je vnútorná bolesť 100x horšia ako fyzická? A prečo to všetko? Pretože chcel poznať a žiť pravdu.


Najsmutnejšie na tom všetkom je, že všetci vedia ako to bolo. Že celé Slovensko vie, že išlo o podvody s cirkevnými peniazmi, ktoré chcel Bezák odhaliť. Že celé Slovensko vie, že je nevinný a že všetci tí zodpovední vedeli, že sa to všetko nejako ututle a udupe, ako čerstvá kapusta. Stačilo si len vyhrnúť rukávy a pustiť sa do tej špiny, z ktorej sa chcel nový Trnavský arcibiskup dostať. Až sa mi rozum nad tým zastavuje, že všetci to vedia a nič sa nedeje. Tak ako to bolo s kauzou Gorila, tak je to i tu a žiaľ asi s celým našim národom.

A tak všetko, čo v Trnave začal Bezák budovať, sa "nenápadne" zrušilo, Kuffa nemôže prijať dar z predaja tejto knihy, Katolícke noviny odmietli publikovať blahoželanie k jeho narodeninám. Čo ďalej? Kto vie...


Napriek tomu, že sa v tejto veci už pravdepodobne nič nezmení, musím ešte vyjadriť môj veľký obdiv a úctu voči Róbertovi Bezákovi. Ako hovorieva moja mamka, je to "čistá duša". Jeho otvorenosť a pokora sú znakom veľkého ducha a nikto ma nepresvedčí o opaku.
Jeho túžba podobať sa Kristovi bola až taká veľká, že musí sám okúsiť nie len slávu, ale i obrovskú skúšku jeho viery.

Zvrátiť, žiaľ, už asi nič nezvrátime. Tak sa snažme aspoň vziať si tohto neobyčajného človeka za vzor. Nechať svoj osud na Boha a snažiť sa o pravdu, nech to stojí čo to stojí. Ja síce naďalej cítim bolesť a sklamanie, no tento odložený prípad už je pre mňa viac-menej uzavretý. Dala som si naň ceduľku: Róbert Bezák - HRDINA.

 Je to možné?

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu