Inak som si Ťa nikdy nepredstavovala ako dieťa. Chýbali Ti predné zuby. Myslím, že sa ten moment skutočne stal. Nie som si istá, či sa nám môže snívať skutočnosť, ale tuším, že áno, keď sa môže uskutočniť sen.
Vlastne ani neviem aký si mal život. Musel byť často neľahký, ale čo my mladí vieme... Sýty hladnému neverí a je pravda, že my sme zdatní konzumenti.
Komunizmus si viem predstaviť len z filmov a z toho čo mi hovorila babka a to si z podobných dôvodov predstaviť i svet ovládaný robotmi, či dedkov výlet do Prahy. Ale čo z toho, že si utvárame názory podľa intonácie nášho suseda, či povzdychu predavačky. Nepoznáme a nevidíme realitu a prítomnosť, a nie to ešte časy minulé...
Mám veľký nos. Nikdy mi to až tak nevadilo. Viem, že príťažlivý výzor priťahuje chtivých mužov. Dobre, viem, že to tak úplne nie je, ale treba sa utešiť.
Ja nechcem zlého muža, mne by stačil taký, ako ty ocko. Možno by nemusel mať fúzy a možno by jeho hladina alkoholu mohla byť menej čitateľná...
Spomínaš, ako si mi vždy vedel odpovedať na moje otázky?
"Ocííí? A čo sa stane s električkou, keď vypnú prúd?"
"Ocííí? A ako tankujú vlaky?"
Vždy si všetko vedel...
Myslíš, že aj moje deti budú mať raz to šťastie mať odpoveď na každú zvedavú otázku?
Mám Ťa rada oci.
A tie zuby hádam dorastú...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
domivansgirl
3. 3.marca 2016 09:41
Veľmi pekné
2
@Domivansgirl Ďakujem pekne. Zdá sa, že myšlienky dožadujúce sa svojho vyjadrenia sú opäť na návrate. Spätná väzba poteší. Vďaka.
Napíš svoj komentár