A vidíš len nádej do ďalších dní.
Keď krídla požičiaš tým snom bezsenným,
Vrátiš sa zranený, márnotratný.
Ty, syn nevďačný lásky veľkej,
Ty, hľadač šťastia, tam kde nie je,
Ty, nositeľ svetla, ktoré vyhasína,
Ty, čo v tebe spočíva všetka vina.
Škoda Tvojho svetla,
Tvojej lásky svetskej,
Škoda vysúšať slzy
Z tváre detskej...
Ďalšia premárnená šanca,
Márne ľudské vzlyky.
Musí nastať čin,
Nedbaj zlé jazyky.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
20. 11.novembra 2017 10:43
Velmi pekne
Napíš svoj komentár