Iba pocit

zamotaný v pavučinách osudu
jeho strašný kruh rozpliesť mám
oslepený žiarou hviezd
nevidím na cestu
v priepasti času
svoje ja strácam

pútnik stratený na ceste
za nohy šnúrkami ťahaný
ako bábka s úsmevom
navždy vyrytým do tváre
ostne po ceste dávno strhli šaty
telo z dreva pokrývajú jazvy
kamenné srdce tak strašne ťaží

padám dolu tvárou
pred tmavou siluetou môjho hradu
mesiac rozseknutý vo dvoje
vypína sa nad ňou na oblohe

kráčaš tmou
to tvoja voda hľadá cestu ku mne
zalieva ma tvoje more
si svetlo
nepoznaná žiariš v temnote
prenikla si tajomstvami
bojuješ
s veternými mlynmi
vidíš chmáry
vytvoriť máš nový svet

bolesť mizne
jazvy zostanú
...náš nový svet

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu