1. týždeň som sa viac menej rozhliadala a zisťovala čo smiem a čo nie. Šla som tam so svojím kamarátom Davidom (on je z Českých Budějovic-Česko). Keď sme tam prišli, už tam bývali talianka (Eliza), francúzska (Julie), belgičanka (Anik), nemec (David), dvaja číňania (aj keby ste ma zabili na ich meniá si nespomeniem) a s nami prišla aj číňanka (Thon). Po zhruba dvoch dňoch číňania odišli a Thon sa vymenila s Demi, ďalšou číňanko (na dôvod sa nepýtajte - neviem ho).
No ten 2. týždeň bol zaujímavejší. Prišli traja nový chalani. Ekvádorec (Eddy-Edmundo), rus (Ben) a nemec (Benny-Benedikt).
Myslím, že z týchto 11 ľudí som si najviac rozumela a doteraz si rozumiem s Bennym. Trávili sme spolu mnoho času. Prakticky každú voľnú chvíľku. Chodili sme spolu do školy, do baru, každý večer som bola u chalanov na izbe (v tej kde býval aj Benny) a rozprávali sa dlho do noci. Ani som sa nenazdala a bol tu koniec. Ten, ktorý to všetko ukončil. Ten, ktorý tak nenávidím.
No prišla som na jednu milú vec. Koniec neznačí vždy len koniec. Myslím, že aj keď som sa vrátila z Anglie s niektorými ľuďmi si budem písať aj naďalej. Aspoň v to dúfam, hlavne rátam s Bennym.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár